Dokončujeme domček: zbesilý finiš – úvod do začiatku dokončovania :D

Na konci minulého blogu sme sa v rámci nášho cestovania časom ocitli niekde v polovici septembra 2018 a mali sme za sebou dovtedy najväčšie komplikácie v podobe osádzania žúmp a stierkovania vnútorných stien. Začal som si hovoriť, že odteraz to bude už pohodička. Veď majstrov na zvyšné etapy máme dohodnutých, čaká sa len na nás. Počasie celkom OK, nepršalo skoro vôbec, teploty postupne klesali na príjemné jesenné úrovne. Do nasťahovania ostávalo zhruba 10 týždňov, s tým, že ak by sme nestíhali, tak sa to maximálne o pár týždňov posunie a ešte ostaneme v nájme.

Ako som spomínal v jednom z predchádzajúcich dielov, počas prvých 8 mesiacov roka 2018 sme stihli toho toľko, koľko by sa dalo stihnúť aj za 8 týždňov. Keďže sme ale čakali na omietky, čas nás netlačil. Poradie profesií a postup prác sa nedá prehodiť. A tak sme a ocitli tu a rekapitulovali, čo ešte vlastne treba urobiť. V hlave sme mali hlavne dlaždičky a obkladačky, ako to zladiť, či dať korkovú podlahu, alebo laminát. Ozaj – veď záchody treba a umývadlá. A ešte pred obkladačkami predsa treba urobiť strop na poschodí, teda sadrokartón. A ešte predtým vnútornú izoláciu predsa. A hoci nám to pri dlhých dňoch doteraz nevadilo, asi by bolo fajn keby sa vnútri svietilo. Síce elektroinštalácia bola dávno hotová, ale vnútri neboli ani zásuvky, ani objímky na žiarovky. A nebol vlastne ani vnútorný rozvádzač, lebo veď nebol ani od prípojky urobený kábel až do domu. A … samozrejme treba potom aj zatepliť. A urobiť fasádu. A natrieť. Ozaj, hromozvod ešte nemáme. A… kúrenie! Samozrejme, veď vybrané máme, už len objednať a nainštalovať. Ideálne tak, aby keď sa bude vnútri maľovať, aby to už pekne kúrilo a schlo. Ups… 10 týždňov? No.. a kuchyňu! Ešte… obklad kozubu sa už urobí popri tom, to zase nie je až toľko roboty. Ešte premýšľam… prečo tie žumpy ešte nie sú zasypané? Aha… ono ich treba zaizolovať a potom zasypať, aby sa pred domom aj dalo stáť a nebola tam 2m vysoká kopa hliny. A treba ich zapojiť do domovej kanalizácie.

Nevadííí, veď to už dáko zorganizujeme. Asi dva týždne sme sa dokopávali do toho, aby sme už povyberali obkladačky a dlažbu a laminát. Veď čo, kým nie sú omietky, ani obklady nemôžu byť. Doteraz si pamätám ako sme raz hrdo sedeli v polovici septembra večer na gauči, malá už spala, kľud… a my sme už mali objednané kachličky do kuchyne, tie zhruba 4m štvorcové. Veľký začiatok, už len všetko ostatné urobiť! Upokojovali sme sa tým, že veď majstri sú objednaní, harmonogram zhruba urobený, peniaze sú, takže je to na nás a to už je najmenší problém.

Ale že veľmi rýchlo sme museli nabrať podstatne vyššie tempo a robiť ako obvykle dve tri veci naraz. Ešte že som bol toho času na materskej, toto neexistuje že by som urobil popri robote. Začalo to nadväznosťou jednotlivých prác. Ešte kým sa mohli začať robiť sadrokartóny, musela sa domurovať a omietnuť pomúrnica na poschodí. Po slovensky – steny po obvode domu sa museli potiahnuť ešte o dákych 10 cm vyššie, aby sa sadrokartón (ktorý šikmo klesá so strechou smerom k stenám) mohol o to oprieť. Takže to bolo treba ešte domurovať a samozrejme nadviazať na už urobenú omietku. To som sa dozvedel na obhliadke niečo vyše týždňa predtým, ako mali nastúpiť majstri na sadrokartón. Bez toho nenastúpia. Ešte som si vypočul, že akože si to nikto nevšimol, toto takto nemôže byť, ktorý blbec preberal omietky atď. Majstri sa väčšinou zhodnú v tom, že tí druhý remeselníci urobili nahovby robotu. Ok, v poho, čo ďalšie?

Už sme vedeli, že kozub sa musí obmurovať ešte predtým, ako sa vôbec začne robiť podlaha. Následne netreba zabudnúť na to, že okolo kozubu musí byť dlažba, alebo iný nehorľavý povrch podlahy a až ďalej začína laminát. Ok, to je jasné. No a kozub vymurujú teraz, potom tí čo budú robiť podlahy urobia podlahu okolo kozubu a potom sa kozubári vrátia a urobia obklad kozubu, treba objednať materiál. A prídu až pár dní na to, ako sa urobia podlahy, aby to uschlo poriadne. Rozumeno? Jasné šefe, poznačené!

Ehm… kým prídu majstri, musia byť zaizolované žumpy a zasypaná diera. Pretože s materiálom sa pred dom ešte dostanú, ale keď sa bude robiť zateplenie, tak tam lešenie nemajú ako dať kvôli tej veľkej kope zeminy. A keď to nestihneme včas a začne pršať, tak to bude stáť. Ale zase trochu času máme, lebo teraz je ešte veľmi teplo, takže by sa zle robilo. Jasné nie?

Toto všetko som si zapísal do zoznamu úloh k tomu, že treba objednať interiér a postupne myslieť aj na exteriér, teda chodníky a podobné srandy. Ale tak život je otázkou priorít a tak som si povedal, že najskôr vnútro a potom zvyšok. A práve obklad a dlažby sa stali najväčšou prioritou, pretože majstri povedali, že môžu nastúpiť v polovici októbra, keď už bude urobený sadrokartón. Podmienkou ale bolo, že materiál už bude objednaný v správnom množstve (aj s rezervou) a budú mať nachystané vizualizácie. Čehooo? No vizualizácie treba. Ok, dáme urobiť.

Zhruba sme interiér mali nachystaný na papieri hádam už rok, teraz ale bolo treba od fantázii a vzoriek z katalógov prejsť ku konkrétnostiam a rovno aj premýšľať nad ich ladením. Vybrať kvalitné, pekné a nie veľmi drahé. Hlavne potom, čo som sa dozvedel, čo vyjde robota. OK, zhruba sme to vedeli už predtým, len sa to trochu zaokrúhlilo nahor. Veľkou výhodou ale bolo, že komplet interiér zastrešoval jeden človek – od izolácie strechy cez sadrokartón, maľovku, obklady, dlažby. Hoci mal samozrejme svojich pomocníkov, v princípe organizoval nás, aj práce.  Pre tento jediný dôvod sa to stihlo v rozumnom čase. O tom viac neskôr.

Čo prvé? Vizošky! Lebo ak nebudú do polovice septembra (mali sme na to viac ako dva týždne), majstri ani nepotvrdia termín nástupu. Asi majú svoje skúsenosti, že prídu na stavbu a tam sú všetci plní entuziazmu a plánov, len im chýba polovica materiálu. A keďže sú platení od metra, nemôžu stáť a čakať na zázrak. Nevidel som v tom problém, až kým som nekontaktoval budúcich dodávateľov materiálu. Ani oni v tom nevideli problém, až na to, že ani o týždeň sme vizualizácie nemali. Áno, robíme na tom, ale  veľa roboty… zajtra. To bude. Za dva dni to máme. Koncom týždňa posielame. Nič. Musel som improvizovať a majstrom som poslal aspoň projektovú dokumentáciu s tým, že vizošky budú čo nevidieť, materiál majú na sklade, nie je problém. Máme len troch dodávateľov materiálu na celý dom, takže to nebude také komplikované. Len dvaja dodávatelia museli robiť vizošky, tí čo dodávali kúpelne a záchody. Ale obaja dodávatelia samozrejme meškali.

Jeden dodávateľ bol značkový (predajne, kopa zamestnancov, poradcov a podobne), druhý čisto internetový a dokonca ešte z Čiech. Zatiaľ čo značkový dodávateľ si za vizualizáciu vypýtal 100 eur (späť ste to dostali ak ste skutočne objednali materiál A ešte nejakú neakciovú sanitu aspoň za 200 eur k tomu), druhý nepýtal nič. Obaja dodávatelia nestíhali, ale ten značkový vyrobil ešte prúser k dobru. Na ilustračných fotkách bola krásna obkladačka, ktorá celej kúpeľni dodávala šmrnc. Bez tejto obkladačky to bola len kvalitná, ale inak fádna kúpeľňa. Po niekoľkých dňoch komunikácie ale baba zistila, že oni vlastne tú obkladačku asi nemajú a ani ju nevie v počítači dať do vizualizácie, lebo ju nemá v databáze. To už bežal čas a my sme ubezpečili obkladačov, že všetko je veľmi OK, nech určite prídu. Čo teraz? Hľadať iný obklad, kde ani nevieme či to vôbec majú na sklade? Zobrať hocičo čo je na sklade? Odložiť celé obkladanie? Keď majstri majú plný kalendár a prídu možno o mesiac… alebo tri… neskôr?

Nakoniec to baba nejako zbúchala, obkladačka bola na objednávku, ale našťastie sa to stihlo dodať. Prvý kontakt bol ešte mesiac pred predpokladaným nástupom a práve táto veľká rezerva zabezpečila, že napriek všeobecnému meškaniu sme mali vizualizácie a tovar objednaný včas. Len to nebolo v polovici septembra ale až koncom septembra. A z jednoduchej veci, ktorá mala zabrať pár dní sa stali zúrivé rokovania a nervy, ktoré trvali mesiac. No… ale stihli sme.

Zatiaľ na druhom fronte bola rozohraná šachová partia. Doslova. Aby sme mohli robiť fasádu a zateplenie, potrebovali sme urobiť hromozvod a zaizolovať žumpy. A potom ich zasypať. A zarovnať pozemok. Aby sa mohli zasypať žumpy, musel ich najskôr prísť skontrolovať dozor. Aby mohli majstri vnútri robiť a nemuseli si ťahať kábel cez celý pozemok, bolo potrebné urobiť prípojku k domu (vykopať ju, uložiť kábel) a vnútri nainštalovať rozvádzač.  A urobiť hromozvod, nebude chodiť len kvoli jednej vec elektrikár. Aby sa mohla urobiť prípojka k domu, musel sa posunúť kontajner s odpadom, ktorý ležal práve tam, kde sa mala kopať prípojka. Aby sa mal kam posunúť, musela sa zasypať žumpa, alebo aspoň čiastočne upraviť pozemok, teda odpratať zeminu nabok (ale tak aby sa nezasypala žumpa a mohol ju skontrolovať dozor) a vytvoriť priestor pre kontajner. Ok, toto bude potrebovať tužku, papier a trochu kľudu :D Do nasťahovania ostávali dva mesiace, ale boli sme optimistickí, mysleli sme si, že to máme už vo svojich rukách. No… áno aj nie. Pokračovanie nabudúce!