Kao Č‘-šeng, Mikloško a Čaputová

Na jeseň roku 2011 som moderoval diskusiu, v ktorej sa stretli František Mikloško a Zuzana Čaputová. Nešlo vtedy, pochopiteľne, o prezidentské voľby a debatu prezidentských kandidátov. Išlo o prezentáciu knihy väzneného čínskeho právnika a disidenta Kao Č‘-šenga.

Hostí do diskusie sme si nevybrali náhodne. A z rovnakých dôvodov, z akých sme sa vtedy rozhodli pozvať medzi hostí Mikloška s Čaputovou, dnes pre mňa práve oni dvaja predstavujú dvoch dobrých prezidentských kandidátov. Obaja majú totiž s Kao Č‘-šengom veľa spoločného.

Kto je Kao Č‘-šeng?

Kao Č‘-šeng je čínsky právnik, ktorý sa dostal do nemilosti tamojšieho komunistického režimu vďaka tomu, že zastupoval prenasledovaných prívržencov Falun Gongu, čínskych kresťanov aj bežných ľudí, ktorých režim nejako poškodzoval. Po tom, čo začal komunistický režim kritizovať verejne, bol zatknutý a je už roky väznený. Jeho kniha Za Čínu spravodlivejšiu, v ktorej opísal svoj život, svoje prípady a realitu dnešnej komunistickej Číny, je strhujúcim čítaním. V roku 2011 vyšla aj v češtine.

Kao Č‘-šeng a Slovensko

S priateľmi zo Slovenskej asociácie Falun Gongu sme v minulosti organizovali viacero protestov proti porušovaniu ľudských práv v Číne a brutálnemu prenasledovaniu, ktorému sú tam vystavení prívrženci Falun Gongu.

Keď v roku 2011 vyšla v češtine Kaova kniha, zorganizovali sme (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci so Slovenskou asociáciou Falun Gondu, Človekom v ohrození a Inštitútom pre verejného otázky) jej slovenskú prezentáciu. Ako hostí, ktorí knihu uviedli sme okrem Mikloška a Čaputovej zavolali dnes už nebohého kňaza a bývalého politického väzňa Antona Srholca. Za organizátorov bol v paneli spolu so mnou Marek Tatarko zo Slovenskej asociácie Falun Gongu.

Čo majú Mikloško a Čaputová spoločné s Kaom?

Všetci hostia mali ku knihe čo povedať. A mali s Kaom čosi dôležitého spoločné. František Mikloško bol rovnako ako Kao aktívnym odporcom komunistického režimu a bol za svoje aktivity týmto režimom prenasledovaný. Zuzanu Čaputovú spájala s Kaom nielen právnické povolanie, ale aj obhajoba spravodlivosti, na ktorú kladie dôraz aj v súčasnej volebnej kampani.

Prednovembrový disident a muž Novembra 1989 František Mikloško a právnička bojujúca za spravodlivosť Zuzana Čaputová tak v sebe nesú rovnaký étos, aký v komunistickej Číne stelesňuje Kao Č‘-šeng.

Ich účasť na prezentácii Kaovej knihy ukazuje, že obaja majú k sebe oveľa bližšie, než by sa mohlo zdať na základe radikálnych vyjadrení časti ich podporovateľov na sociálnych sieťach. A zároveň spochybňuje populárne mýty, ktoré sa v súvislosti s nimi objavujú.

Neznáma dievčina

Voči Zuzane Čaputovej sa objavuje výčitka, že je „neznáma dievčina“, ktorá sa odkiaľsi vynorila a až kampaň mediálnych agentúr z nej umelo vyrobila nádejnú kandidátku na prezidentku.

Nie je to tak. Zuzana Čaputová je vo verejnom priestore a pri obhajobe verejného záujmu aktívna už roky a každý, kto sa zaujíma o veci verejné v tejto krajine, mal možnosť sa s jej menom stretnúť už dávno. A to, ako v kampani vystupuje, nie je žiadna póza. Je to presne ona. Je to autentické.

Mikloško iba pre kresťanov

Voči Františkovi Mikloškovi sa zasa objavujú výčitky typu, že predstavuje len uzavretý svet kresťanského konzervativizmu, ktorý je nepriateľský voči liberálnemu svetu. Nie je to pravda. František Mikloško je mužom dialógu. Je veriacim kresťanom, ale zároveň človekom, ktorý spája kresťanské a občianske prostredie, konzervatívcov a liberálov.

A je presvedčeným demokratom, ktorý stojí na strane obhajoby ľudských práv a ľudí utláčaných a prenasledovaných totalitným režimom. Či už ide o kresťanov v prednovembrovom Československu, Židov vo fašistickom Slovenskom štáte, či prívržencov Falun Gongu v dnešnej komunistickej Číne. Aj to ho spája s Kaom, ktorý, sám veriaci kresťan, sa do najväčších problémov dostal pre obhajobu prívržencov Falun Gongu.

Dvaja dobrí kandidáti

Keby dnes ešte žil Anton Srholec, nemám najmenšiu pochybnosť, žeby za prezidenta volil jedného zo svojich spoludiskutérov, s ktorými v októbri 2011 uvádzal knihu Kao Č‘-šenga. Aj ja patrím k tej skupine ľudí, ktorí Františka Mikloška a Zuzanu Čaputovú považujú za dvoch dobrých kandidátov, ktorých máme v týchto prezidentských voľbách v ponuke.

Budem voliť Františka Mikloška. Nie preto, že by som nemal na výber a nedokázal voliť nikoho iného, ako to vnímajú niektorí iní Mikloškovi voliči. Vyberám si z dvojice dobrých kandidátov a vyberám si toho, ktorého považujem za lepšieho a viac spĺňajúceho moju predstavu o budúcom prezidentovi.

Mikloško a Havel

Mám už dlho sen, žeby sa prezidentom mohol stať niekto ako Václav Havel. A František Mikloško je človek, ktorý by tento môj sen mohol naplniť. Vždy som Čechom Havla závidel. Havel bol môj najlepší prezident a bolo a je mi ľúto, že my na Slovensku sme ho ako svojho prezidenta zažili len krátkeho dva a pol roka po Novembri 1989, v poslednom období existencie Československa, kým v Českej republike ho mali za svoju hlavu štátu ešte ďalších desať rokov.

Václav Havel bol človek, ktorý asi už natrvalo poznačil môj pohľad na to, ako by mal vyzerať prezident mojej krajiny.

Za Mikloškom vidím podobný príbeh, aký som videl za Havlom. A vidím v ňom podobnú osobnosť, akú som videl v Havlovi. Okrem disidentskej minulosti, Novembra 89 a ich dôležitej úlohy v počiatkoch budovania demokracie ich spája schopnosť zaujať jasný a správny postoj k dôležitým veciam, ktoré nás obklopujú. Uvažovať o veciach, ktoré nás presahujú. A vnímať realitu, ľudí i seba samých s pochopením a láskavým humorom.

Preto budem voliť Františka Mikloška. Nie preto, že by som musel. Ale preto, že chcem. A preto, že možnosť slobodne sa rozhodovať a voliť si svojich zástupcov tu máme vďaka statočným ľuďom ako Havel a Mikloško.

Vďaka statočným ľuďom ako Kao Č‘-šeng ju snáď raz budú mať aj v Číne. Bude dobré, ak si na čelo štátu zvolíme človeka, ktorý si hodnotu slobody, demokracie, ľudských práv a spravodlivosti uvedomuje, ktorý je na tieto hodnoty citlivý a ktorý pre ich obhajobu aj niečo urobil.