Denník N

Férová kampaň (alebo bájka o voloch)

„Quod licet Iovi, non licet bovi“ – „Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.“
Na bohov („môžeme všetko“) sa tu hrajú predstavitelia najsilnejšej politickej strany (ako v istých prípadoch zdôrazňuje hlas podobný tomu, čo vie zarobiť peniaze pre stranu vlastnou hlavou) a za volov sú tu občania tohto štátu.

Ide o to, že zo zákona o voľbách musia kandidáti na prezidenta financovať svoju kampaň cez transparentný účet. Správne! Všetci! Iba jeden nie. Práve ten nominovaný najsilnejšou politickou stranou (dokedy ešte?!). Robí si volebnú kampaň na mítingoch tejto strany a za masívnej podpory jej predstaviteľov, zneužívajúc na to oslavy MDŹ. No dobre… problém ale je, že na transparentnom účte sa financovanie týchto aktivít  podľa informácií zverejnených médiami neprejavuje. Nuž naše deti majú obedy v škole zadarmo, naši seniori vlaky zadarmo a „náš človek“ má zadarmo volebnú kampaň. A ako všetko v konečnom dôsledku to všetci zaplatíme. A (ne)pekne draho!

No a zlatým klincom večera bola rozprávka premiéra občanom tohto štátu o voľbe prezidenta prednesená v štátnej, pardóóón, verejnoprávnej televízií. Hoci podľa moderátorky mal byť upozornený, že kampaň okrem na to vyhradených relácií sa robiť nemôže, tak ju vesselo robil v prospech konkrétneho kandidáta. Pravda nemenoval ho a snažil sa maskovať to za všeobecnú výzvu občanom ísť voliť. Keby sme náhodou nepochopili, aký význam tieto voľby majú, tak nám vysvetlil, že treba voliť kandidáta so sociálnym programom a skúseného na medzinárodnom poli, lebo teraz takého potrebujeme a „nie je čas sa učiť“. Môžete stokrát hádať, na koho tieto charakteristiky pasujú. No, okrem ujarmenia ako volov (totálne zneužitie mocenských zložiek), nám už ako volom hádžu seno cez obrazovku a my to máme zožrať! Dokážme, že nie sme takí!!!

Teraz najčítanejšie

Ludvík Posolda

Vyrastal som v Prievidzi, kde som absolvoval základnú školu a gymnázium. Asi od 10 rokov som sa venoval zápaseniu - voľný štýl. Počas športovej kariéry som dosiahol mnoho úspechov vrátane republikových majstrovských titulov. Nasmerovalo ma to študovať na FTVŠ UK a spolu s poznatkami z tejto školy určilo životný štýl – byť aktívny fyzicky aj psychicky. Za najdôležitejšie však považujem, že som získal vôľu, húževnatosť, cieľavedomosť, naučil som sa „niečo vydržať“ a „zabrať, keď je to potrebné“. Profesionálnu prax mám rôznorodú z hľadiska obsahu, má však jedného menovateľa – manažment. Až na krátke obdobia keď som v niektorých odvetviach začínal, pôsobil som na riadiacich pozíciách. Zhrnúť by sa to dalo do 2 oblastí, ktoré s niekedy čiastočne prekrývali. Jednak podnikateľský sektor - spolumajiteľ a konateľ v niekoľkých menších firmách (obchod, marketing, vzdelávanie, bezpečnostné služby), viceprezident resp. generálny sekretár v zamestnávateľských organizáciách a bezpečnostný a záchranársky sektor: armáda, železniční hasiči, mestská polícia, súkromná bezpečnosť. Moja práca viackrát súvisela s politikou. Najmä ako zástupca zamestnávateľských organizácií som sa zúčastňoval legislatívneho procesu. Priamo angažovať sa v politickej strane som sa rozhodol v tejto dobe, vzhľadom na stav, do akého sa dostal náš štát a spoločnosť. Myslím si, že strana Doprava svojím programom ako aj osobnosťami v nej, ponúka reálne riešenia.