Denník N

Zadosťučinenie

Moja maličkosť si to vychutnáva…

Izba, výstižnejšie izbička. Po schodoch, dlhá chodba vpravo, potom až na koniec, posledné dvere. Maličká chodbička, tesne za dverami čosi ako kúpeľňa. Veľa miesta sa tam nenájde, ale v sprchovom kúte sa priemerne vyzerajúci jedinec otočí.  Výborné, nevyhnutná hygiena zabezpečená, nič viac, tento priestor obslúži len základné potreby.

„Už si?“ ozýva sa miestnosťou hlas. Zase ona, nechcem, aby po mne vykrikovala. Robí to tak stále, akoby jej to robilo dobre. Ticho, neozývam sa, aj ja ju budem provokovať. Nech mi dá pokoj, teraz to tu patrí mne, žiadne náhlenie, nič také. Konečne, jedno skromné obzretie veľa prezradí, včera som toho veľa nepojedla. Už viem, žiadny luxus, káva doplnená hamburgrom, na večeru len zopár bobuliek hrozna. Vstávam, v prstoch otáčam mydlo. Pena, nádherne hustá, trocha sa s ňou pohrávam. Je taká pevná, zložená z drobnulinkých bubliniek. Fúkam do nej, poletuje vždy na jednu stranu. Momentálne napravo, formujem ju do väčších zoskupení. Šuštiaca voda, inak nič, doliehajú ku mne len hlasy z televíznej obrazovky. Televízny seriál a jeho dvestopäťdesiaty diel, nechápem, ešte stále ju to baví.  Aj mňa, veľmi dobre viem, že zúri, už dávno chcela byť na mojom mieste. Moja maličkosť si to vychutnáva, len tak potajomky.

Uterák, tvár ponorená do neho. Posledné kvapôčky vody sú preč, dvíham hlavu, hľadím jej do tváre. Pozerá na mňa, ale je tak ticho, že sa mi to začína páčiť. Vycerím zuby, nahodím úsmev, musím byť za milú. „Nech sa páči, máš voľné,“ prihováram sa jej. Pohľad i hlas suverénny, to je ono, žiadne naháňanie nebude. Stačilo, prišelkyňa jedna, táto izba patrí mne, môj život sa tu odohráva už takmer dva roky. Zažila som tu všeličo, ale toto ešte nie. Ona si sem príde a bude robiť poriadky, všade prvá. No určite, nech si privstane, možno potom.

 

 

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com