Denník N

Niečo za niečo alias chameleón favoritom KBS (Lajcha vzdáva hold biskupovi Lachovi)

Úprimní ateisti mi vždy boli bližší ako neúprimní katolíci. Interiér je viac ako fasáda. „Slovútni páni“ vs. odluka Cirkvi od štátu. Vy nechajte na pokoji nás, my necháme na pokoji vás. Biskup Milan Lach bol iný. Škoda, preškoda, že len bol.

Implicitná podpora Maroša Šefčoviča Konferenciou biskupov Slovenka pohoršila nejedného kresťana.  Ďalší gól do vlastnej.

Ako farárovi mi odjakživa boli bližší úprimní ateisti ako neúprimní katolíci. Úprimný hľadajúci je mi bližší ako veriaci, ktorý nevie prečo verí. Dokonca úprimný budhista je sympatickejší ako neúprimný katolík. Povedala to už nositeľka nobelovej ceny za mier Matka Tereza (†1997). Autentickosť a pravdivosť je sympatická snáď každému. Oportunistické prezliekanie kabátov človeku nevonia. Vo farnosti, v pastorácii som mal rád ľudí, ktorí sa na nič nehrali, ktorí boli sami sebou, ktorí nenasadzovali pred pánom farárom masku, veď sa vie ako sa mal vzorný katolík správať a aké mať názory. Čo z toho, ak ide len o fasádu a vnútro je radikálne odlišné.

Šefčovičove predvolebné vyjadrenia o jeho kresťanskej hodnotovej orientácii ohľadom LGBTI agendy a ostentatívne zastávanie kresťanského pohľadu na rodinu, je vrcholne nekompatibilné s jeho konaním v zahraničí. Bol vedúcim koordinátorom, kľúčovou osobou pri príprave a schvaľovaní manifestu Strany európskych socialistov PES počas kongresu v Lisabone 7. – 8. 12. 2018. Dokument spomína 26 krát LGBTI a o potrate hovorí, že je základným ľudským právom. Chameleónstvo a oportunistické prezliekanie kabátu  Brusel –Bratislava veľmi dobre dokazuje Pavol Kebis v blogu https://blog.postoj.sk/41454/kto-je-maros-sefcovic, kde sú aj fakty aj odkazy.

V Biblii, ktorú naši biskupi dobre poznajú, sú Kristove slová „vaša reč nech je áno-áno, nie-nie“.  Je veľkosťou človeka, ak je pravdivý, aj vtedy, keď sa to neoplatí, keď to prináša zlé (politické) body.  Prezliekanie kabátov je však krátkozraké. Netopier z Ezopovej bájky, ktorý sa pridával vždy na víťaznú stranu, nakoniec ostal sám, lebo ho neprijali ani operence, ani cicavce. Šefčovič je v Bruseli liberál, na Slovensku pred voľbami konzervatívec.

To, že KBS podporila Šefčoviča, je však problém vážnejší. Volá sa „niečo za niečo“.  Pripomína mi to detské roky, keď  sme ako zberatelia kšeftovali s céčkami, kartičkami hokejistov, filatelistickými známkami… „Ty mi daj Mauritius, lebo ja zbieram všetky štáty sveta a ty chceš čo od mňa?“

Nechcem písať o Mikloškovi, ktorý sa zastal Bezáka a postavil sa hierarchii, ani o mlčaní biskupov pri korupcii, mafiánskom štáte a slušnom Slovensku.  Spravodlivosť  by samozrejme mala byť téma, kde by sa mal dať viesť dialóg veriaci – neveriaci  a na tejto platforme by sa mohla Cirkev zjednotiť so sekulárnou spoločnosťou v úsilí o hodnoty v štáte.

Milan Lach, pomocný biskup prešovskej archieparchie to robil. Ako predseda Rady KBS  pre pastoráciu v zdravotníctve vydal dňa 23.januára 2016 stanovisko k naliehavým problémom zdravotníctva v súvislosti štrajku sestier pracujúcich v nemocniciach. Adresovaný bol premiérovi Róbertovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva. List je tak nebojácny a trefný, že ho nemôžem nezacitovať takmer celý:

Na základe konkrétnych informácií z mnohých zdravotníckych zariadení na Slovensku, vystúpila do popredia v desivom obraze súčasná reálna situácia slovenského zdravotníctva. Jeho rastúca morálna aj materiálna bieda, zapríčinená bezohľadným drancovaním zo strany mocných; ponižovanie a ohrozenie pacienta; vykorisťovanie, útlak a znevažovanie zdravotníckych pracovníkov, osobitne sestier, dosiahli neúnosné rozmery. Mnohí kvalifikovaní a zodpovední lekári a sestry rezignovali na možnosť zmeny k lepšiemu a odchádzajú z našich nemocníc i z našej krajiny. Mladí ľudia nevidia perspektívu dôstojného uplatnenia v zdravotníctve a odchádzajú za prácou i slušnejšími životnými a pracovnými podmienkami do zahraničia. Občania nedostávajú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. 

Bohužiaľ, namiesto vecného dialógu a hľadania prijateľných riešení nahromadených problémov sme svedkami arogancie moci, utláčania a zastrašovania poctivých, slušných ľudí, ktorí ešte našli v sebe statočnosť sa verejne angažovať. Týmto ľuďom nejde o politiku alebo politikárčenie. Ide im o dobro všetkých obyvateľov Slovenska, ktorí majú právo na primerane kvalitnú, dostupnú a dôstojnú zdravotnú starostlivosť.

Pretože ide o veľmi závažné morálne skutočnosti ubližujúce všetkým občanom Slovenska, nedovoľujú zodpovedným kresťanom, tobôž kňazom a poverenému biskupovi ďalej mlčať.

Z týchto dôvodov sa obraciam s naliehavou výzvou na predstaviteľov štátnej moci, osobitne na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a na ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, aby bezodkladne začali riešiť oprávnené požiadavky slovenských sestier na ozdravenie slovenského zdravotníctva, vyjadrené v dokumentoch práve prebiehajúcej celoštátnej iniciatívy, a okamžite zastavili zastrašovanie tých, ktorým jasne leží na srdci dobro pacienta a ich profesijná povinnosť a česť. Požiadavky sestier vyjadrujú oprávnené nároky všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj všetkých čestných zdravotníckych pracovníkov.

Zároveň sa obraciam na predstaviteľov finančných a iných štruktúr skrytej, ale reálnej moci, ktoré sú pravými pôvodcami súčasných problémov a v skutočnosti riadia slovenské zdravotníctvo a ďalšie oblasti života našej krajiny, vrátane tzv. veľkej politiky: v mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku! Namiesto rozsievania biedy, strachu a nenávisti máte možnosť podporiť pre tento ľud dobro a dôstojný život. Pretože len úcta k druhým ľuďom je jedinou cestou k spáse, zatiaľ čo cesta ľahostajnosti a opovrhovania druhými vedie k zatrateniu a k zúfalej samote. Prosím, preukážte milosrdenstvo ľudu tejto krajiny. Napravte a odčiňte zlo, za ktoré nesiete osobnú aj korporatívnu zodpovednosť! Tak môžete aj vy dúfať v Božie milosrdenstvo, ktoré je nekonečné, a očakávať Božie požehnanie pre všetky dobré diela, na ktoré sa podujmete.“

Pane Bože, ako by sme potrebovali biskupov Lachovho formátu!

Šliapol Ficovi na otlak, nastavil mu zrkadlo, zastal sa spravodlivosti, bol hlasom utláčaných, spĺňal svoje poslanie. Expremiér reagoval bagatelizujúco, že nejde o pastiersky list KBS, ale „iba nejakého pomocného biskupa“. Ticho. Žiadna podpora kolegu zo strany KBS. Fico – pôvodca nespravodlivosti, ktorú Mons. Milan Lach pranieroval, zasadil úder. KBS unisono mlčala rovnako ako pri Bezákovi.  Lach bol preložený do Ameriky. Už tu neobmedzuje kamarátstvo vládnuceho SMERu a našej hierarchie. (Ján Orosch v Trnave a na Luxe, Milan Lach v Ohio …)

Veľmi dobre si spomínam  ako ma kedysi pobúrilo, keď Fico rečnil na zasadaní KBS v Penzióne Zornička na Donovaloch a oslovil našich biskupov „slovútni páni“. Niečo za niečo. My vás budeme mať za slovútnych pánov a vy do nás nebude rýpať (Ako Lach). Rovnako pre mnohých poburujúce, keď na jednej z najväčších nároných pútí, oslave sv. Cyrila a Metoda 5.júla v Nitre rečnil Fico o vatrách zvrchovanosti v rámci svätej omše. Že je to absolútne aliturgické (aspoň tak nás to naučili), nie je vôbec ten najväčší problém. Najväčší problém je „niečo za niečo“.  Vy nebude rýpať do nás, my nebudeme rýpať do vás. Vy nebudete nastavovať zrkadlo našej demontáži právneho štátu a my nebudeme otvárať otázku odluky Cirkvi od štátu a necháme aj štátny sviatok 15.septembra, Sedembolestnú pannu Máriu. Buďme kamaráti. Vy sa k nám správajte ako my chceme a my sa budeme za to k vám správať ako vyhovuje zasa vám.  Dalo by sa to vyjadriť aj vulgárnejšie: Fico držal KBS pod krk a KBS drží SMER za …

Toto je pre mňa hlavný problém podpory smeráka Šefčoviča.

História sa opakuje. Vždy, keď sa Cirkev príliš kamarátila s vládnucou mocou, spreneverovala sa svojmu poslaniu. Kamrátstvo oltára a trónu škodilo ohlasovaniu Kristovho posolstva. Vyjadrené biblicky, byť soľou, svetlom, kvasom sa dá za týchto okolností ťažko. Niečo za niečo. My potrebujeme vás, vy potrebujete nás. Koho chlieb jete, toho slová hovoríte. Rukojemníctvo. Cirkev ako rukojemníčka vládnucej moci. Opačne to už platiť prestalo. Veriaci už nie sú ovce, máme internet a vlastnú hlavu.

Prelomiť tieto väzby by znamenalo prestať byť „slovútnymi pánmi“, liečiť klerikalizmus. Pre niekoho drastické, pre niekoho nemožné, ale evanjeliové, čiže v súlade s poslaním Cirkvi.

Odluka Cirkvi od štátu by prospela v prvom rade funkcionalite Cirkvi. Cirkev by mala iniciovať odluku sama. Stala by sa autentickejšou a schopnejšou   – nie vzhľadom na štatistiky, ale vzhľadom na svoje poslanie. Ešte zopár gólov do vlastnej a zas budeme bližšie. Najživšia bola Cirkev vtedy, keď nemala moc. Nemá ju ani teraz u nás, len o tom ešte nevie.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie