Denník N

Majú naše slovenské zemiaky ešte šancu?

Viete vôbec, ako to s tými zemiakmi vlastne je? Zemiaky – to vyzerá ako taká neškodná téma. Koho by to zaujímalo, že? Ale, je tu jedno ale.

Na úvod história v šiestich vetách.

Ešte pred 4 – 5 tisíc rokmi to boli Inkovia na území dnešného Peru, ktorí ako prví začali pestovať zemiaky. Nebola to pre nich len základná potravina, ale vyrábali z nich pivo, alkohol a používali ich aj v medicíne. Potom bola objavená Amerika a v 16. storočí sa zemiaky dostali aj do Európy. A keďže sú nenáročné na podnebie a pestovanie, rýchlo sa udomácnili aj na našich poliach. Asi nikomu netreba vysvetľovať ich široké použitie: môžu sa konzumovať varené, pečené, vyprážané, ako zemiaková kaša, placky, halušky a nezabúdajme na lokše. Naši predkovia nimi sýtili celé rodiny a vážili si ich aj pre ich liečivé účinky, preto mali pevné miesto na slovenských stoloch.

Aká je situácia dnes?

V roku 2017 bola u nás spotreba zemiakov na 1 obyvateľa 48,9 kg. V Českej republike to bolo 67,8 kg. Ešte v roku 1993 bola u nás spotreba na 1 obyvateľa 89 kg.

A teraz sa pozrime na dovoz.

V roku 2017 sa z celkového objemu najviac surových zemiakov doviezlo z Francúzska – 32,6 % (23 035,3 ton), z Českej republiky 29,0 % (20 459,0 ton) a z Nemecka 18,7 % (13 232,7 ton). Medziročne sa zvýšil aj dovoz zemiakov na výrobu škrobu o 30,5 % na 572,5 ton, najmä z Nemecka.

V hospodárskom roku 2017-18 sa so zemiakmi ostatnými dosiahlo záporné saldo v hodnotovom vyjadrení -14 885,7 tis. €, so zemiakmi novými a skorými -1 718,4 tis. € a so zemiakmi sadbovými -2 537,8 tis. €. „Úžasné“ čísla, ktoré vravia za seba.

V hospodárskom roku 2017-18 sa vo výrobkoch a polotovaroch po konverznom prepočte doviezlo 99,9 tis. ton zemiakov!!! A to je číslo okrem zemiakov na škrob, čo znamená medziročné zvýšenie o 14,8 % (o 12,9 tis. ton). Výrazne sa zvýšil medziročný dovoz výrobkov prepočítaných v surových zemiakoch mrazených smažených a pečených, neupravených rezaných zemiakov a zemiakov varených zmrazených.

Inými slovami: dovážame to, po čom rastie dopyt a náš spracovateľský priemysel zasa raz stráca. Vďaka komu? Chýbajú výzvy a keď aj nejaké boli, neboli využité tam kde využité byť mali. Namiesto toho boli využité na projekty, ktoré nemali a ani nemajú svoje opodstatnenie. V žiadnom prípade nemôžeme kývnuť rukou, že na Slovensku je to tak. Nemusí byť.

Pozrime sa len, čo uvádza oficiálny dokument z rokovania vlády: Zemiaky sa na Slovensku stali pre poľnohospodárov okrajovou plodinou na čom sa podieľa predovšetkým ekonomika výroby, pokles dopytu po našich zemiakoch a preferovanie lacnejších zemiakov z dovozu, vrátane polotovarov.

Z týchto slov sa chce človeku myslieť, že okrajovou plodinou by sme sa asi nemali zaoberať. Ale aj toto je to o prístupe kompetentných a zodpovedných. Niekedy netreba vymýšľať nič nové a nič extra, ale poučiť sa a použiť Ctrl C a Ctrl V.

Takže sa pozrime k susedom do ČR, ich čísla hovoria za všetko. Porovnajme si napríklad sebestačnosť, čiže pomer produkcie zemiakov v SR k domácej spotrebe zemiakov v SR. Naša sebestačnosť výrazne kolíše a reálne klesá.

  2013-2014 2014-2015 2015-2016 2016-2017 2017-2018
Sebestačnosť SR 55,78 58,99 51,40 60,88 48,20
Sebestačnosť ČR 69,1 79,3 65,6 77,5 78,5

 

Zberová plocha zemiakov bola u nás v roku 2017 medziročne na výmeru 7 449,94 ha, čo znamenalo pokles plôch o 9,8 %: to je o 806,2 ha! Zberové plochy nám klesajú každým rokom, no sú určite aj tak nadhodnotené, pretože ak vychádzame z plôch osadených certifikovaným sadivom a farmárskym sadivom a keď aj zarátame domácu sadbu, nedostaneme také vysoké číslo, ktoré v sebe zahŕňa profesionálnych pestovateľov aj záhradkárov.

V roku 1989 bola zberová plocha 55 tisíc hektárov, samozrejme pri oveľa nižších výnosoch (okolo 13,5 tony z hektára). V súčasnej dobe sú priemerné hektárové výnosy do 30 ton, aj keď štatistika uvádza čísla nižšie, čo je kvôli nepresnému odhadu výmer a výnosov drobných pestovateľov.

V ČR sú plochy pestovaných zemiakov stabilizované už niekoľko rokov. A je to aj vďaka štátu. Tlačová správa Ministerstva zemědělství (MZe) z 8.10.2018 hovorí. „Brambory jsou v některých našich oblastech tradiční plodinou, proto je důležité jejich pěstování podporovat. Plochy konzumních brambor by měly dle Strategie Ministerstva zemědělství vzrůst do roku 2030 na 21 tisíc hektarů a plochy brambor k výrobě škrobu na 6 tisíc hektarů. Spolu s dalšími citlivými komoditami chci jejich rozvoj podporovat,“ řekl ministr zemědělství Miroslav Toman.

Pestovatelia zemiakov môžu predovšetkým využívať podporu v rámci dobrovoľnej podpory viazanej na produkciu tzv. citlivých komodít (VCS). Celkovo Mze poskytuje v rámci tejto podpory pestovateľom zemiakov 135 mil. Kč. V roku 2017 tak MZe podporilo takmer 6 000 hektárov zemiakov na výrobu škrobu sumou 13 743 Kč/ha a viac ako 10 000 hektárov konzumných zemiakov sumou 4 777 Kč/ha.

Zachované zostali aj tradiční národné dotační programy pre zemiaky, či už ide o podporu testovania množiteľského materiálu poľnohospodárskych plodín, prevencia proti šíreniu karanténnych bakterióz alebo podpory registrovaných odrôd poľných plodín.

V roku 2018 boli navýšené prostriedky pre národní dotační program Podpora ozdravování polních a speciálních plodin o 25 mil. Kč na celkových 180 mil. Kč.  V rámci tohoto programu môžu pestovatelia  zemiakov žiadať až o 25 mil. Kč. ČR sa zároveň pri jednaniach o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike EU a vyjednávaniach nového finančného rámce snaží zamerať práve na podporu citlivých plodín.

No môžeme si utrieť iba sliny, podpora zemiakov na Slovensku je nasledovná:

Podpora na pestovanie zemiakov na 1 ha v roku 2018:

Prechodný zjednodušený režim základnej platby                                             140,37 EUR

Platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu                             72,53 EUR

Poplatok za informačné služby pre NPPC                                                              0,00 EUR

Zelená nafta                                                                                                              122,00 EUR

Integrovaná produkcia                                                                                           221,00 EUR

Spolu                                                                                                                          555,90 EUR

 

Podpora na pestovanie zemiakov na 1 ha v roku 2011:

Jednotná platba na plochu                                                                                            155,36 EUR

Integrovaná produkcia                                                                                                   496,78 EUR

Spolu                                                                                                                                   652,14 EUR

Takže je len otázkou času, kedy pestovanie zemiakov na Slovensku skončí úplne. Nie je to len otázka podpôr, ale i otázka budovania skladov, aby sa slovenská úroda nepredávala za pár centov a potom nastúpia skladované drahé a aj výrazne podporované zemiaky z dovozu.

Problémom slovenských zemiakov je taktiež chýbajúca finalizácia produktov. Bez rozumných opatrení a zmysluplných výziev na podporu nákupu poľných technológií a na pozberové a spracovateľské kapacity toto trápenie slovenskí pestovatelia veľmi rýchlo ukončia a prestanú zemiaky pestovať. O nastavení integrovanej produkcie či už v zelenine a aj zemiakoch je škoda aj hovoriť.

Na záver si dovolím zacitovať môj obľúbený dokument: Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020. Podotýkam, že za východiskový stav je považovaný rok 2011, kedy bolo podľa štatistiky pestovaných 10,4 tis. ha zemiakov.

Koncepcia na str. 66 uvádza: „Pre zachovanie požadovanej produkčnej výkonnosti v produkcii konzumných zemiakov je súčasná výmera pod hranicou minima.“ A ďalej sa v nej uvádza: „Pre zachovanie cielenej produkčnej výkonnosti počítame s potrebou okolo 230 tisíc ton ročne. Pre zabezpečenie takéhoto objemu je potrebné zatraktívniť pestovanie zemiakov a okrem zastavenia poklesu plôch u existujúcich pestovateľov, rozšíriť pestovanie aj o nové subjekty, a to minimálne na 11 000 ha. Vlastné náklady celkom na 1 ha predstavujú 3 840,09 EUR, čo pri zvýšení zberovej plochy o 743 ha predstavuje 2 853 187 EUR. “

Čiže, keď v roku 2011 to bolo 10,4 tis. ha zemiakov, a teraz je to 7,4 tis. ha, koľko peňazí by bolo treba vynaložiť teraz a kto je zodpovedný za tento stav?

A posledná myšlienka na záver. Ten, kto raz vypadne zo špeciálnej rastlinnej výroby, ťažko sa k nej vracia, taktiež ťažko sa aj začína. Je to kvôli technike, technológii ale aj know-how. Preto má zachovanie pestovania zemiakov v ČR nesmierny význam, či už na škrob, alebo na konzum.

Stačí tak málo: mať zdravý rozum a poučiť sa napríklad aj našich bratov Čechov.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie