Surogačné materstvo a umelé oplodnenie: obchod s ľuďmi?

Surogačné materstvo 

Surogačné alebo náhradné materstvo je termín označujúci vynosenie dieťaťa druhou ženou. Úlohou tejto druhej ženy je nechať sa oplodniť, vynosiť a porodiť dieťa. Potom sa toto dieťa odovzdá osobe alebo páru, ktorým je určené. Oplodnenie pri surogačnom materstve nemusí byť nevyhnutne umelé, záujemci sa môžu dohodnúť, že k splodeniu dôjde prirodzeným pohlavným stykom.

Surogačné materstvo ako obchod so surogačnou matkou 

V praxi dochádza k tomuto úkonu odplatne. Vzor surogačnej zmluvy, ktoré sa používajú v USA, v článku 1 ustanovuje: „Účel a zmysel tejto zmluvy je poskytnúť prostriedky pre žiadajúcich rodičov, aby sa stali rodičmi dieťaťa.“

A tu začína prvý veľký problém, keďže hlavným prostriedkom je, samozrejme, surogačná matka. Telo surogačnej matky je tak predmetom surogačnej zmluvy. Growing Generations, agentúra venujúca sa surogácii, ponúka surogačným matkám odmenu vo výške 25 000 amerických dolárov a viac. Dokonca aj jednotlivé orgány sú finančne ohodnotené. Napríklad náhrada za stratu maternice v prípade potreby hysterektómie je 5 000 dolárov. Surogácia je teda závažný zásah do ľudských práv, keďže je vážne narušená dôstojnosť človeka tým, že jeho telo sa stáva predmetom odplatného (za peniaze) občianskoprávneho kontraktu. Z tohto pohľadu teda môžeme konštatovať, že surogácia obchoduje s maternicou, resp. telom, ženy. Žena sa teda stáva predmetom obchodu a to bez toho, aby som otáčal právne ustanovenia obsiahnuté v surogačnej zmluve.

Surogačné materstvo ako obchod s dieťaťom 

Surogačné materstvo však nie je len obchodom so surogačnou matkou, ale aj s dieťaťom. Surogačná zmluva v písmene G totiž zaväzuje(!) surogačnú matku, aby sa vzdala svojich rodičovských práv. A podľa písmena F vzoru zmluvy, majú všetky rodičovské práva k dieťaťu žiadajúci rodičia. Inými slovami, ide o jasný dôkaz, že surogačné materstvo je v skutočnosti obchod s ľuďmi. Ak sa totiž rodičovské práva stanú predmetom odplatnej zmluvy, nevyhnute sa ním stáva aj dieťa, keďže bez jeho existencie by rodičovské právo neexistovalo.

Pri rodičovských právach ešte ostaneme, keďže si surogačná matka nemôže nechať vlastné dieťa, ak sa jej rozhodnutie zmení. Podľa čl. 4, písm. d) vzoru surogačnej zmluvy totiž nemá žiadne rodičovské práva k dieťaťu, napriek tomu, že ho vynosila a porodila. Dôvod? Žiadajúci rodičia si totiž za to dieťa zaplatili a agentúra nechce prísť o peniaze. Ak by totiž rodičovské práva patrili surogačnej matke, agentúra aj žiadajúci rodičia by nemali žiadnu záruku, že sa im vložené financie nestratia a ani by neexistoval právny nárok na úhradu spôsobenej škody v prípade, že by si matka chcela dieťa ponechať. Ak by totiž tento právny nárok existoval, je jasné, že dieťa bolo predmetom predaja.

Surogačné materstvo skrýva v sebe však o mnoho viac morálnych a právnych problémov, než porušenie rodičovských práv. Musí sa právne upraviť  situácia spontánneho potratu, poškodenie zdravia surogačnej matky, zdravotné defekty dieťaťa a iné. Čo ak bude dieťa ťažko choré? Žiadajúci a „milujúci“ rodičia ho odmietnu a požiadajú o vrátenie peňazí? Všetky úpravy týchto problémov budú nevyhnutne zasahovať do ľudskej dôstojnosti, keďže hlavné právne problémy sa nevzťahujú na dieťa ako také, ale na splnenie povinnosti dodať zdravý produkt a povinnosti zaňho zaplatiť. Opäť je to dôkaz, že surogácia je v skutočnosti kúpou dieťaťa ako tovaru.

Surogačné materstvo z hľadiska ľudských práv

Aj z ľudskoprávneho hľadiska je surogačné materstvo obchodovaním s ľuďmi. Legálna definícia obchodovania s ľuďmi je zakotvená v článku 3 Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, ktorý doplňuje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Definícia sa skladá z konania , prostriedky a cieľu.

V prípade surogačného materstva sú naplnené všetky tri definičné znaky. Dochádza ku konaniu v podobe „prevzatia človeka“ (dieťaťa) žiadajúcimi rodičmi. Prostriedkom je „prijatie a poskytnutie platby“ (cena surogácie). Cieľom je „iná forma vykorišťovania“ (z dieťaťa je tovar). Posledná časť definície však môže vzbudiť pochybnosť, či došlo k jej naplneniu. Treba sa preto pozrieť na pojem vykorisťovanie. Podľa Wertheimera a Zwolinskeho, ktorých článok uverejnila Stanfordská encyklopédia filozofie, je základným kritériom vykorisťovania nespravodlivosť. A pri surogácii dochádza k nespravodlivosti voči všetkým stranám, najmä k dieťaťu. Dieťa totiž v maternici nemá tušenie, že je predmetom kontraktu, že bolo cenovo ohodnotené a že psychologická väzba, ktorú si vytvára ku svojej biologickej matke, je zbytočná. Navyše dieťa žiadnym spôsobom nedalo súhlas na to, aby mohlo byť oddelené od ženy, ktorá ho vynosila.

Osobitne si treba uvedomiť, že psychologický vývin dieťaťa začína už v maternici ženy. V deviatom týždni dieťa štikúta a vie reagovať na zvuky. Chcem tým povedať, že práve toto je najsilnejším dôkazom, že surogácia vykorisťuje dieťa. Dieťa bude vnímať surogáciu ako odmietnutie zo strany biologickej matky. A to je trauma, ktorá má svoje následky. Tu môže niekto argumentovať, že osvojenie je podobný prípad. Nie je, lebo osvojenie je riešením situácie opustenia dieťaťa matkou, surogácia je príčinou tohto opustenia.

Surogácia je tiež nespravodlivá voči surogačnej matke a tým sa dostávame k tomu, že surogácia je obchod s ľuďmi podľa Protokolu OSN aj z pohľadu surogačnej matky. Tá je totiž surogačnou agentúrou „naverbovaná“ (konanie) za „prijatie a poskytnutie platby“ agentúrou (prostriedok) k vynoseniu dieťaťa pre iného, teda k „inej forme vykorisťovania“ (cieľ). Vynosenie dieťaťa pre iného je pre surogačnú matku nespravodlivé, lebo robí z jej tela predmet odplatnej zmluvy. Navyše dochádza k popretiu materského puta k dieťaťu, ku ktorému môže bez problémov dôjsť. Táto žena sa potom stane zo strany agentúry vykorisťovanou, lebo bude pod hrozbou sankcií neľudsky nútená sa vzdať vlastného dieťaťa, ktoré porodila. A to má tiež traumatické následky.

Okrem uvedeného protokolu, každý štát legalizujúci surogáciu porušuje článok 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Z ľudskoprávneho hľadiska surogačné materstvo tak porušuje viaceré ľudskoprávne dokumenty.

Koľko stojí také dieťa?

Surogácia, ako už viete, dáva dieťaťu peňažnú hodnotu. Webová stránka surogačnej agentúry Growing Generations ponúka surogačnú kalkulačku, na ktorej si môžete vypočítať, že akú cenu má také dieťa. Ak do ceny zahrnieme náklady na právne služby, poistenie, psychoterapeutickú podporu a iné, tak výsledná cena dieťaťa bude 147 265 amerických dolárov. Nestrácajte však nádej, na Ukrajine si môžno dieťa zadovážiť už od 5 000 eur!

Toto je tak ďaľší dôkaz, že tu dochádza k obchodovaniu a vykorisťovaniu ľudí. Američanky majú jednoducho vyššiu trhovú hodnotu, než Ukrajinky. A je to úplne legálne.

Právna úprava surogácie na Slovensku 

Slovenské právny predpisy nepriamo zakazujú surogáciu. V zmysle § 82 ods. 1 zákona o rodine je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. Zákaz surogácie sa objavuje v ods. 2 uvedeného ustanovenia, kde sa stanovuje neplanosť dohôd a zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou „matkou je žena ktorá dieťa porodila“.

Umelé oplodnenie ako obchodovanie s ľuďmi?

Umelé oplodnenie je u nás legálne a ide o in vitro fertilizáciu ženy, pri ktorej dochádza k laboratórnemu oplodneniu vajíčok a ich následnému transferu do maternice. V laboratóriu tak vznikne viacero embryí, z ktorých sa vyberú najvhodnejšie (ostatné sa zničia alebo zmrazia) a tie sa zavedú do dutiny maternice. Keďže s vekom ženy sa však znižuje možnosť úspešného vynosenia dieťaťa, staršie ženy (32 a viac) si ich nechajú implantovať viacero.

Umelé oplodnenie nie je vnímané ako obchod s deťmi a ja tu nechcem podsúvať, že žena, ktorá sa nechala oplodniť in vitro je vinná z trestného činu obchodovania s ľuďmi.

Napriek tomu, aj pri umelom oplodnení vzniká otázka, že či sa dieťa nestalo predmetom predaja. Lebo čo je účelom celého procesu? Predsa zdravé dieťa. A za to sa aj pri umelom oplodnení musí zaplatiť. Síce rádovo nižšie ako pri surogácii, ale bez uhradenia všetkých poplatkov by dieťa nebolo.

Ďalšia otázka podporujúca tézu, že umelé oplodnenie je odplatná zmluva, ktorej skrytým predmetom je dieťa, je právna zodpovednosť umelo oplodnenej ženy voči klinike asistovanej reprodukcie v prípade neuhradenia požadovanej sumy za umelé oplodnenie. Dieťa je totiž neoddlučiteľnou súčasťou aktu oplodnenia, a to aj umelého, keďže bez oplodnenia by ho nebolo. Inými slovami, ak požadujem peňažnú hodnotu za oplodnenie, nevyhnutne požadujem peňažnú hodnotu aj za dieťa.