Denník N

Naozaj volíme len nádej a odvahu?

Posledné skutočné voľby boli tie o EÚ. Prestali sme mať vplyv na našu korunu, na hospodárstvo, priateľov či nepriateľov si vyberáme podľa príslušnosti k celku a so spojencami je to “jak by smet“. Občas si naprávame sebavedomie vyvzdorovaním migračných kvôt alebo sa utiekame k slovanskému dubisku, občas sa škriepime, či patríme do jadra, a ak áno, do akého … ale v zásadných témach už za nás rozhodujú iní.

Aby som vysvetlil. Síce ide skoro všetok export do EÚ, ale polovica (?) z neho končí ako nemecký finálny produkt trebárs v Číne, síce sa vytešujeme, že máme Land Rover v Nitre, ale o osude značky rozhodnú Indovia, a keď sa Volkswagen rozhodne pre nejakú zmenu, tak zasalutujeme … a vykonáme. Síce hovoríme o HDP, ale už neriešime NDP, síce chceme byť národní, ale takmer vo všetkom používame medzinárodné štandardy, síce máme x-politických strán, ale väčšina (?) z nich medzinárodne nikam nepatrí alebo je s frakciami v Europarlamente kompatibilná len čiastočne.

Vo voľbách nevolíme budúcnosť a dôstojného reprezentanta krajiny, ktorý prirodzene zastreší našu sebavedomú príslušnosť k EÚ, ale nádej na spravodlivosť, morálku a slušnosť … nádej na zmenu. Nemerateľnú chiméru, manipulovateľné emócie a hlboko zakorenený sen o raji na Zemi. Zaobalené do blonďavého úsmevu a fráz zo zlatého fondu slovenských rozprávok. To jediné je slovenské. Stratégie oblbovania a algoritmy kolektívneho hlúpnutia, členené na vekové a vzdelanostné skupiny sú z dovozu a zisk končí možno niekde v daňovom raji.

Politik je dnes skôr animátor, instagramový kazateľ, nositeľ módnych trendov a pocitov príslušnosti k celku. Kto nejde s nami, ide proti nám. Tretia možnosť znamená vylúčenie z kolektívu, skupiny, vymazanie profilu. Dnes je kvôli dôveryhodnosti potrebný titul, referencia, odvolávka na ocenenie, ktoré (skoro) nikto nepozná … aby ste mohli hlásať bludy od výmyslu sveta. Ostatné je otázka počtu followerov.

Na fungovanie väčšiny veľkých firiem sme stratili dosah (?) a za posledných x-rokov sme si zvykli, že je na ne spoľah, takže sa nestaráme, len štatisticky evidujeme, dotovaný import je výhodnejší ako domáca produkcia, len sa občas spravodlivo rozohníme nad dvojakou kvalitou potravín. a keď hovorí zástupkyňa štátu o sebestačnosti v tom, či onom, tak pregĺga čísla a niektoré radšej nepovie vôbec. Prerozdelovačov peňazí a kontrolórov nariadení a vyhlášok sa urodilo v poslednej dobe viac ako v najkreatívnejšom odvetví národného hospodárstva.

Takže je o čom. Ale to nie je o nádeji, ale o tom, vedieť ako. Skutočná zmena prichádza v tom, že partaj vyvolávajúca toľko emócií vygenerovala kandidáta, ktorý sľubuje pozitívne zmeny donedávna ešte nepredstaviteľné. A tomu preventívne ne-ve-rí-me ani slo-vo. O to to má ťažšie.

Akosi automaticky predpokladáme, že keď niekoho hodíme do volebného bazéna, že automaticky zvládne všetky plavecké štýly vrátane skokov z 3-metrovej dosky a 10-metrovej veže. A u najväčšej nádeje predpokladáme, že majstrovsky zvládne aj vodné pólo na ľubovoľnom poste. Univerzálny Ronadlo, či Messi, Vlhová a Kuzminová v jednej osobe. Bez tréningu rovno do medzinárodného finále. Nádej, že v ňom uspeje a vyhrá … alebo istota inej voľby?

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie