Denník N

Kradmá ruka paternalistického štátu a sloboda jednotlivca

Veľký brat a nočný strážnik.

V roku 1862 v Berlíne vystúpil nemecký socialista Ferdinand Lassalle s prednáškou s názvom Das Arbeiter-Programm s nasledovným zamyslením sa: „Buržoázia považuje za morálny účel štátu nasledovné: je to výhradne a iba ochrana osobnej slobody jednotlivca a jeho majetku. Ide o ideu nočného strážnika, vážení, ideu nočného strážnika z dôvodu, že táto predstavuje štát ako strážnika, ktorého jediná funkcia pozostáva z prevencie pred lúpežami a vlámaniami. Bohužiaľ, táto idea nočného strážnika nie je vlastná iba presvedčeným liberálom, ale nezriedka sa stretáva s porozumením dokonca u takzvaných demokratov vzhľadom na ich nedostatočnú predstavivosť. Ak by chcela buržoázia vyvodiť logický záver z ich ideí, musela by priznať, že v prípade, ak by neexistovali lupiči a zlodeji, štát ako taký by bol úplne zbytočný.“

Ferdinand Lassalle spojil teóriu minimálneho štátu s termínom „nočný strážnik“, pričom Lassalleho úvahy o nočnom strážnikovi nemali konotáciu cnosti. Lassalle bol kritický k myšlienke, že úloha štátu sa scvrkáva na zabezpečenie ochrany pred lúpežami a vlámaniami, inak povedané na funkciu ochrancu osobnej slobody a majetku ľudí.

Presunúc sa do reality dnešných dní a hľadajúc prívlastky opisujúce moderný štát je nutné sprvoti konštatovať, že existenciu štátu a uplatňovanie štátneho režimu v rámci hraníc štátu sme si zvykli v dnešnej dobe vnímať fenomenálne, ako jav, ktorý nevyhnutne existuje. Nad účelom vzniku štátu a úlohami, ktoré má plniť voči tým, ktorí sa v prospech jeho vzniku vzdali časti svojej slobody, sa dnes zamýšľame len zriedka.

Pôvodná myšlienka postúpenia časti slobody ľudí v prospech vzniku štátu za účelom zabezpečenia bezpečnosti, ochrany majetku a osobnej slobody ľudí tvoriacich personálny substrát tohto štátu sa popri hypertrofii spoločenských vzťahov, ktorých reguláciu štát verejnomocensky a legislatívne obsiahol, prirodzene vytráca.

Pritom bez ohľadu na spoločenský vývoj, míľové kroky, ktorými sa spoločnosť modernizuje a dobrá, ktoré štát adresátom redistribuuje, podstata vzťahu slobody jednotlivca a štátu by mala ostať nezmenená – štát vznikol, aby slobodu jednotlivca garantoval a chránil. Liberálna demokracia k tomu po správnosti dodáva, že obmedziť ľudské práva a slobody možno iba v záujme ochrany samotnej demokracie alebo slobody ako takej.

S licenciou pre vstup do vôd politologických prieskumov si dovolím vysloviť, že tak nasledovníci  myšlienok Ferdinanda Lassalleho, ako aj jeho odporcovia sa dozaista zhodnú, že moderný štát má ambíciu rásť a neobmedzil sa na funkciu nočného strážnika.

Čo potom odpovedať zvedavým dušiam jednak na ich dopyt po popísaní reality vzťahu štátu k jednotlivcovi, ktorú v týchto časoch žijeme, a rovnako na ich nástojčivú otázku o našich predstavách o ich ideálnom vzťahu?

Štát je čoraz viac prítomný v rozmanitých spoločenských vzťahoch predovšetkým prostredníctvom ich legislatívnej regulácie. Robustnosť štátu má efekt na vzťah štátu k ľudským právam a slobodám jednotlivca. Legislatívna smršť, ktorá do seba poníma celú sieť spoločenských vzťahov, veľmi často priamo alebo nepriamo, explicitne či konkludentne, ak nie obmedzuje, tak minimálne zasahuje do ľudských práv a slobôd jednotlivca.

Verejná moc ostentatívne presviedča, že toto ukrojenie zo slobody a takmer fyzická prítomnosť štátu ako Veľkého brata v našich obydliach je v záujme blahobytu a ochrany jednotlivca, nebodaj celej spoločnosti. Bez zaváhania sa z bezodného vedra zákonodarcu sypú nové verejnoprávne povinnosti a nie nevyhnutné obmedzenia podporené slovami o potrebe paternalistickej ochrany ľudí. Raz pred imaginárnym ohrozením z iného kontinentu, inokedy vraj pred poburujúcimi vnútornými neduhmi, ktoré sú dozaista dielom antikrista, až nakoniec moc neváha nás profylakticky chrániť pred sebou samými. Chce nás poučiť, že je prirodzené mať strach z civilizovanosti, mať strach z ľudskosti, humánnosti a tolerantnosti, mať strach zo slobody.

My naopak presviedčame, že strach ide zo spôsobu výkonu verejnej moci, ktorý zapríčiňuje oddanie sa ľudí, ich myslí, extrémizmu, a ktorý prenecháva dikciu nad obsahom verejného diskurzu slabikujúcej osobe, ktorá o sebe hovorí v tretej osobe jednotného čísla. To rezignácia na odborný a hodnotový výkon verejnej moci nás ohrozuje. To nerovný a ponižujúci prístup moci k vlastným občanom a obyvateľom napr. z dôvodu, že žijú a chcú žiť súkromné životy slobodne tak, ako je ich duši milé alebo ako im láska káže, a nie tak, ako si moc chorobne myslí, že by žiť mali, nás poburuje.

Robert Nozick vo svojom diele Anarchy, State, and Utopia ponúka obraz štátu ako nočného strážnika nasledovne: „Minimálny štát s nami zaobchádza ako s nedotknuteľnými jednotlivcami, ktorí nemôžu byť rôznymi spôsobmi použití druhými ako prostriedky či nástroje, alebo inštrumenty či zdroje; minimálny štát s nami zaobchádza ako s osobami, ktoré požívajú subjektívne práva spolu s dôstojnosťou. Zaobchádzanie s nami s rešpektom a rešpektovaním našich práv nám dovoľuje, samostatne alebo spolu s inými, zvoliť si spôsob života a realizovať svoje ciele a naše poňatie seba samého, a to tak extenzívne, ako to dokážeme, s pomocou dobrovoľnej kooperácie s ďalšími jednotlivcami, ktorí požívajú rovnakú dôstojnosť.“

Odpoveď tým, ktorým je určená: Vyslovujeme sa za vzťah štátu k slobode jednotlivca v podobe „nočného strážnika“, nie v podobe Orwellovho „Veľkého brata“.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hubinák

Remeslom právnik činný na poli ústavného práva. V rokoch 2013 až 2019 poradca v dielni ústavného sudcu Lajosa Mészárosa.