Denník N

Stručný sprievodca kandidátmi na prezidenta

Skúsil som sa zamyslieť nad tým, akí sú najsilnejší kandidáti na prezidenta. Nie na základe sľubov, ale toho, čo robili doteraz.

Pred blížiacim sa prvým kolom volieb som sa vážne zamyslel nad tým, koho voliť a koho nie. Bolo napísaných mnoho analýz, prebehlo mnoho rozhovorov a debát kandidátov. Pri kandidátoch, ktorých voliť nebudem som si zároveň chcel odôvodniť, prečo nie. Nehodnotil som na základe kampane a sľubov, ale ich doterajšej činnosti. Mnohí totiž kampaň berú len ako možnosť povedať voličom to čo chcú počuť a potom si aj tak urobia po svojom. Dokazujú to totiž svojim životom. Tak pome na to.

Na úvod by som sa chcel poďakovať maličkým kandidátom, ktorí sa nikdy nedostali nad pár percent, že sa rozhodli to urobiť. Niektorí síce z pochybných dôvodov, ale tak majú na to právo. Venovať sa však budem len štyrom najsilnejším plus piatemu bonusovému.

Poznámka na úvod: nikto ma neplatí. Musím chodiť do roboty, taký je život. Môj názor je môj názor a hoci nemám patent na pravdu, snažil som sa isť na to tak poctivo ako sa len dalo a rešpektovať fakty. Zároveň chcem byť jednoduchý a stručný, koho už len zaujíma 5 stranová analýza zvukov, ktoré niektorí kandidáti zo seba vydávajú v snahe zaujať, že?

Kandidát č. 1. Za vlasť, boha a národ. Kandidát, ktorý má jasno v hodnotách. Konečne slovenský prezident. Dajme facku systému, neverte médiám. Stop LGBT. Kandidát, ktorý kritizoval korupciu, tunelovanie štátneho majetku a rodinkárstvo. Po víťazstve v župných voľbách premenil župu na rodinnú firmu, vyhodil úradníkov bez dôvodu, zamestnal tam svoju rodinu. Po prehratých župných voľbách tam nechcel nikoho pustiť, ešte sa rýchlo podpisovali zmluvy. Odmietal štátne peniaze za víťazstvo vo voľbách, ale keď ich dostal, tak si za ne kúpil dom. Pardon, stranícku centrálu. Len prečo sa tam ľuďom predstavoval ako sused? Jááj, lebo veď On je strana. Tendre na opravu ciest porozdeľoval tak ako sa mu hodilo, milióny eur išli spriazneným firmám. Predal desiatky strojov na opravu ciest vo vlastníctve župy za euro. Hovoril o sebe, aký je geniálny hospodár. A či je umenie neinvestovať do obnovy a modernizácie majetku župy? Skutočne znížil dlh župy. Zhodou okolností totiž dostal viac peňazí od štátu a rozhodol sa neopraviť budovy, ktoré sa opraviť mali. Hodnota majetku župy poklesla najviac zo všetkých na Slovensku. Zastavil eurofondy. Tam sľub dodržal, zastavil ich. Takže ak niekomu padala strecha na hlavu (napr. domovom sociálnych služieb), mohol sa utešovať, že eurofondy boli konečne zastavené a strecha sa za neneopraví. Ušetrili. Ale rodinám v núdzi poslali šek na sumu 1448 EUR. Divadelné predstavenie, ktoré sa mu nepáčilo prerušil v polovici. Zakázal škole protifašistický program, ale župné noviny na slovakštát prinášali oslavné reči.  Má skutočne jasno  a zakáže všetkých, čo hovoria niečo iné. Inakosť je drzosť a slabosť, vodcovi sa neodvráva. A on rozhodne, kto je správny Slovák a kto nie. On je strana a On je aj župa. Teda, našťastie… bol.

Kandidát č. 2. Za Slovákov, tradície a právny štát. Nie, to nie je ten istý kandidát, to je iný. Tiež akože anti-systém, hoci jemu systém vyhovuje. Veď na ňom vyrástol a jeho tvorcu Mečiara považuje za najlepšieho premiéra. A bozkával sa s Ficom, ktorý systém známostí, beztrestnosti, peniazom z moci a moci z peňazí doladil do dokonalosti pre vyvolených. Nie nie, systém je fajn, len ho neriadi ten správny človek. Časy bozkov sú preč a náš kandidát je ochotný urobiť a povedať čokoľvek aby sa dostal k moci. Akým spôsobom funguje ukázal počas svojho pôsobenia v justícii, kde mal možnosť formovať „právny štát“. V riadkoch vyššie sme sa dočítali o niekom, kto sa sám považuje za politickú stranu resp. za župu. Nie spoločné riadenie veci verejných. ON ON a ešte raz ON. Tu máme človeka, ktorý sa považoval za spravodlivosť. Za jeho pôsobenia zavládla v justícii atmosféra strachu, kedy podporovatelia dokázali urobiť kariéru a polepšiť si a tí čo boli proti … to boli lenivci v talároch, ktorý politikárčia. Ako predseda najvyššieho súdu a súdnej rady a medzitým aj ako minister spravodlivosti si s politickým krytím dovolil čokoľvek. Hoci boli zverejnené dôkazy na jeho prepojenie na podsvetie, naďalej si kupoval lojalitu sudcov z prostriedkov štátu. U tých čo neuspel, profesionálne zlikvidoval a osobnostne ponižoval. Ešte dodnes je presvedčený, že vlastní pravdu a nech povie čokoľvek, je to fakt. Doteraz nezabudnem na dva momenty. V rádiu dostal otázku na tému poslaneckej imunity. Nejako sa vyjadril a ozval sa poslucháč, študent práva, ktorý mu s citáciou ústavy oponoval a dokázal mu, že sa mýli. Náš kandidát, čo 36 rokov robí právo, trval na svojom. Proste on má pravdu, nie ústava. Druhý moment bol, keď dostal niekde na diskusii otázku na svoje deti, nech sa pochváli. Ostal v pomykove, nevedel reagovať. Keď práve zlostne slovne  neútočí, akoby nevedel, čo má robiť?

Kandidát č.3: Prezident pre Slovensko. Skúsenosti, odbornosť, dobrá povesť. Podpredseda európskej komisie pre energetiku, obľúbený. Počas vypočúvaní v europarlamente veľmi dobre pripravený, reprezentujúci. Rozprávať, byť milý a usmievať sa, to mu ide. Bohužiaľ, okrem pro-západného presvedčenia, nemá jasný názor skoro na nič. Aj ako eurokomisár pre energetiku netlačil na žiadnu zásadnú agendu, skôr len úradníčil a rokoval. Čiastkové úspechy, zásadné veci sa nepohli. Keď si Nemci chceli presadiť Nordstream 2, nijako sa im nepostavil, hoci niektoré krajiny toto poškodí a je to proti energetickej politike a prioritám EÚ. Chce byť vôbec prezidentom? Ako jasné, kamarátovi sa nehovorí nie, ale tak pôsobí ako by bol na povinnej misii a chcel to už mať za sebou. Veľa úsmevov a skôr nuda, to nemusí byť zlá výbava pre prezidenta, ktorý má za dobrých čias naozaj skôr reprezentovať a robiť procedurálne tančeky. Lenže my to nežijeme dobré časy (ok, ekonomika rastie ale…) a potrebujeme charakternejšie vedenie štátu. A práve u tohto kandidáta, hoci je neporovnateľne lepší ako prví dvaja, charakter chýba. Pôsobí ako guma, ktorá sa dá vytvarovať podľa potreby. Nemyslím, že je zlý človek, to nie. Ale chce byť dobre so všetkými, lebo to je práca diplomata. Tu nám to ako pomôže, keď bude za dobre aj so zlými? Budeme sa spájať, držať hubu a tolerovať zločiny?Skúste si predstaviť, že vás niekto poškodí a vy namiesto spravodlivosti, dostanete „zmierenie“. Nie som proti zmierovaniu, je užitočné. Ale s niektorými sa nedá, lebo to nechcú a spoliehajú sa na to, že za svoje činy nebudú niesť zodpovednosť, lebo sa to dáko vybaví. No nie, nevybaví. S tým práveže chceme skončiť. Čo ma privádza k ďalšiemu kandidátovi…

Kandidátka č. 4: Postavme sa zlu, spoločne to dokážeme. Ok, trochu vzletná fráza, ktorá dobre znie. Až na jednu vec. Zatiaľ čo pri prvých dvoch kandidátoch sa ich heslá s ich príbehmi vôbec nepodobali a tretí kandidát pre istotu nesľubuje nič konkrétne, táto kandidátka proste hovorí to čo žije. Pamätám si podobne príjemný pocit, ktorý som zažil pri Ivete Radičovej a čiastočne aj Richardovi Sulíkovi. Oni niečo povedali a potom to urobili. A hovorili väčšinou konzistentne to isté. Nebolo to, že včera som tvrdil A, dnes hovorím B a zajtra urobím C. Dalo sa v nich vyznať, či ste s nimi súhlasili, alebo nie. Dalo sa im veriť. A niečo podobné cítim pri tejto kandidátke. Svojim životom ukazuje, ako sa dá dlhodobou prácou pomôcť iným. A dokázať veci, ktorým na začiatku nikto neveril. Napríklad, že Kočner so Smerom si ani napriek všetkej snahe a tlaku nepresadili skládku v Pezinku. Či to, že sa zrušili Mečiarove amnestie (spolu s Via Juris získali cez 75 000 podpisov za zrušenie, čo vystupňovalo verejný tlak na vládu). Je to príbeh, ktorý je hodné nasledovať. Uspieť a pritom pomôcť iným. Pritom si nepotrebuje vymýšľať, vidieť na nej pokoru a je autentická.

Ak by som to mal zhrnúť do pár slov tak:

Kandidát č. 1: Systém, nesystém, chceme peniaze a moc. Sme proti všetkým, čo nie sú s nami a čo sa nám nepáčia.

Kandidát č. 2: Systém je zlý, lebo mu nešéfujem ja. Nepáči sa vám? Tak vás zažalujem a vyhrám!

Kandidát č. 3: Systém je systém, spoločne za Slovensko sa spojme a dajme si rezeň. Dohodneme sa.

Kandidátka č. 4: Spoločne vieme presadiť, aby systém nefungoval len pre vyvolených. Už sa mi to podarilo v menšom, skúsme to vo väčšom.

Spomínal som bonusového 5. kandidáta, ktorý má za sebou autentický a silný príbeh boja proti komunizmu a mečiarizmu. Verím mu rovnako ako kandidátke č. 4, ale trochu ma zarazilo, že pôsobí, ako by bolo cieľom len kandidovať. Ponúka sa ako známa osobnosť a to podľa neho stačí. Myslím si, že aj s obmedzeným rozpočtom a aj vzhľadom na jeho vek sa dalo urobiť viac, keby sa chcelo. V pamäti mi ale ostane jedna geniálna trefa: „Pán Harabin, aké hodnoty vy vlastne žijete a čo je pre vás dôležité? To čo ste hovorili za komunizmu, za Mečiara, alebo to, čo hovoríte teraz?“ Takéto chodiace pamäte s pokorou a pokojom potrebujeme. Mám nutkanie ho zaškrtnúť v prvom kole.

Nikoho konkrétneho vám neodporúčam, choďte ale voliť a vyjadrite svoj názor. Je dôležitý.

 

Za ilustrák ďakujem Shootymu

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).