Denník N

Dokáže prezident zjednocovať ľudí?

Dnes máme prezidentské voľby pri ktorých asi každý kandidát chcel spájať spoločnosť a nie rozdeľovať. V posledných dňoch som sa zamyslel, pozrel sa na diskusie ktoré prebiehajú na rôznych sociálnych sieťach, na osobnú skúsenosť s ľuďmi ktorých poznám s ktorými sa stretávam a hovoríme si koho budeme voliť a som skeptik. Veľký skeptik v tom ako je možné takto rozdelenú spoločnosť zjednocovať. Aká časť z nej bude ochotná prijať niekoho s iným pohľadom na svet, s pohľadom ktorý sa ale vo svojej základnej podstatne ani nemusí odlišovať. Odlišná je tu len tvár.

Myslel som, že už dávno sú preč doby, keď sa ľudia nerozprávali medzi sebou len preto, že volili niekoho iného. Túto dobu ale žijeme. Nezmyzla a je prítomná stále. A nie je to výlučnosť jednej skupiny a ich pohľadu na svet. Ale prečo je to naprieč rôznymi skupinami ktorí preferujú diametrálne odlišných kandidátov? Odpoveď môže byť jediná. Je to v nás. Hlboko uložené v nás.

Stalo sa mi ako som hovoril známej kto bol podľa mňa najlepší v diskusiách a aj mimo nich pôsobí naviac dôveryhodne. Boli to tri až štyri mená. Pri štvrtom váham. Z nich si jedného vyberiem alebo nebudem voliť nikoho a vhodím neplatní hlasovací lístok. Odpoveď ma zarazila „Ak pôjdeš voliť xy už s tebou nikdy neprehovorím!“. Zarazilo ma to a veľmi sklamalo. Na jednej strane hovorí a chce pôsobiť ako demokratka ale na druhej strane, človeka ktorý chce voliť inak už nechce do diskusie. Len taká poznámka, ani jeden z nás nemal v pláne voliť kandidátov Harabina, Kotlebu, Daňa, Šveca, Krajniaka. Ani nepatrili k oným dobrým diskutérom. To ma hlboko zarazilo.

A podobnú skúsenosť som mal viac krát aj keď tie už tak nemrzeli. Lenže jedna zvláštna vec sa mi udiala v náhľadoch na mentalitu ľudí. Či už vychádza z osobných rozhovorov, rozhovorov v ich rodinách čo mi povedali, to čom som sledoval na sociálnych sieťach je to ako kandidáti hovoria o porozumení, snahe diskutovať, spájať spoločnosť hľadať prieniky medzi konzervatívcami, liberálmi a socialistami. Ako zmenšovať napätie medzi nimi, ako docieliť aby sa vzájomne rešpektovali. Tak toto neplatí. Práve naopak. Snahu o spájaní narušovalo pár výnimiek. Niektorí kandidáti hovorili niečo v zmysle „rešpektujeme všetkých ľudí so všetkými názormi ale pokiaľ si nemyslíš to čo my, si protislovenský živel a nepriateľ a musí sa s tebou tak narábať“. U ich voličov je skôr pochopiteľná reakcia, kde pri voľbe kandidáta ktorý je iného presvedčenia ako oni sami, bude „už s Tebou nikdy neprehovorím“. Lenže pri voličoch Čaputovej, Šefčoviča alebo Mikloška ma to hlboko zarazilo. Podobne aj pri voličoch Chmelára. Niektorí voliči Čaputovej Vám hovoria že ak budete voliť napríklad Mikloška, Bugára či Chmelára, tak už s Vami nechcú mať nič spoločné. To isté pri voličoch Mikloška, Chmelára etc. To sme dospeli do stavu kde každý kandidát bude takto deliť a bude to viesť ku tak ostrým slovám? Ako chcú kandidáti spájať vo funkcii prezidenta keď ich vlastní voliči toho nie sú schopní?

Dnes som zažil oba prípady. Keď som šiel voliť do Kútov šla predo mnou skupina asi pätnástich študentov ktorý sa zhovárali koho voliť. Padali tam mená Čaputová, Mikloško, Bugár a Chmelár. V tichosti sa pohádali no po odvolení sa už o tom nebavili. Nič zlé sa pre nich nestalo v tom ako ktorý z nich volil. Iba sa smiali kto koho volil. Už sa nehádali. V jednej stanici som musel prestupovať lebo pôvodný vlak som zameškal. Tak som mal tú česť stretnúť mladý partnerský pár. Mali cez 20 a priateľka sa stále pýtala priateľa koho volil. Ten jej to na to nereagoval. Pochopil som prečo to robil keď podľahol. Ona volila Mikloška. Nakoniec teda povedal Krajniaka. Peklo a hanbu ktoré zažil som mu nezávidel. Nechcel by som byť v jeho koži. Vynadala mu do hnusákov, zradcov, hlupákov, nevzdelancov a že je medzi nimi koniec ona z takým chumajom nebude ničiť si život a odišla. Kam nevedno. Možno šla do pešo do mesta kam ísť chcela. On radšej šiel von do zimy, vetru a dažďa akoby mal znášať tie pohľady.

Kam to smeruje naša spoločnosť keď voľba rozhodne o tom s kým sa budete baviť? Voľba bude rozhodovať s ktorými členmi rodiny budete udržiavať styky a s ktorými nie?! Kam to potom smeruje? Viem, je pohodlné sa uzavrieť do skupiny kde všetci všetko vidia rovnako ale je to skutočne niečo čo naozaj chceme? Naozaj chceme pokračovať v delení v ktorom žena/muž viac či menej konzervatívny sa nebude baviť s rodičmi či starými rodičmi preto lebo oni volili liberálne či socialisticky? To naozaj priatelia ktorí volili konzervatívne či socialisticky pre mňa prestanú existovať po tom čo zistím ich voľbu? Prečo ich jednoducho nemôžeme rešpektovať? Ja ako človek konzervatívne založený napr. nepodporujúc partnerstvá a adopcie pre páry rovnakého pohlavia mi nebráni mať ľudí ktorí tieto veci podporujú úprimne rád. Nie je to prekážkou. Nesúhlasím ale je to rovnako hodnotný názor ako ten môj.

Ak si neuvedomíme v najbližších rokoch, že ľudia konzervatívni, kresťanskí, liberálni, sociálne demokraticky založení nie sú naši nepriatelia na život a na smrť ale partneri do diskusií, tak spoločnosť sa rozpadne a skončí zle. A menšie zamyslenie sa. Kto vôbec tvorí národ? Podľa niektorých kandidátov len ten kto svet vidí ako oni. Ale tak to nie je. Národ ale aj spoločnosť na Slovensku tvoria práve ľudia s rôznym politickým a ideologickým presvedčením. Národ nie je tvorený jednou ideológiou resp. politickým presvedčením nech už je to ktorákoľvek idea.

Teraz najčítanejšie