Denník N

Odpoveď gymnazistke Lívii

Vo štvrtok 14. marca, v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu, ktorý vznikol z vôle Adolfa Hitlera ako satelit jeho zločineckej Tretej ríše, počas tichého protestu proti neoľudáckemu podujatiu ľudí, ktorí tento štát a jeho predstaviteľov nekriticky oslavujú, ma s bezočivou otázkou oslovila mladá gymnazistka, ktorá v ten deň z neznámych dôvodov nesedela v školskej lavici.

Je akiste jedným z príznakov doby v ktorej žijeme, že internetová spodina búrlivo aplauduje 17 ročnej kotlebovskej videohviezdičke, že sa jej podarilo zaskočiť 71-ročného muža. A priznávam, že jej arogancia a neomalenosť ma zaskočila. Veď na položenie otázky: „Keď máte takú odvahu na internete, či máte aj odvahu povedať, koľko ľudí ste reálne udali?“ netreba žiadnu odvahu, úplne stačí bezočivosť a nevychovanosť. Lívia Garčalová samozrejme nič neriskovala. Z jej strany to bola win-win situácia. Neodpovieš – si zbabelec. Odpovieš – si klamár. A tak sa aj stalo. Napriek tomu, že som pravdivo odpovedal, označili ma aj za klamára aj zbabelca.

Natočené video, kde ale neponúkli záznam, ktorý natočili o chvíľu neskôr, keď som sa študentky bilingválneho Gymnázia v Spišskej Novej Vsi opýtal, či sú jej známe tragické osudy rodiny, ktorej fotografiu som držal v rukách, predstavili na svojej stránke Kulturblog, kde nemôžem komentovať a ktorá má s kultúrou spoločné asi toľko ako hyena s vegetariánstvom. O našom tichom proteste napísali: „Proti podujatiu sa na mieste konal protest asi jednej desiatky ľudí, ktorým prekáža akákoľvek spomienka na prvú Slovenskú republiku. Ich najčastejší argument bol samozrejme holokaust…

Nuž, veľa nás naozaj nebolo, ale aj tu vidieť, že „asi jedna desiatka“ to nebola. A pritom tam okrem mňa chýbajú ešte ďalší traja.

S identickým textom video prezentovali aj na webe.

A k poznámke: „Ich najčastejší argument bol samozrejme holokaust…“ snáď iba dve reprodukcie fotografií významného fotografa, Yuriho Dojca, z jeho výstavy Last folio v ružomberskej synagóge. Pretože to je často jediné, čo ako pamiatka zostalo po slovenských židoch, ktorých životy vyhasli v táboroch smrti, kam ich ochotne nechali vyviezť vo vagónoch pre dobytok, predstavitelia „kresťanského“ štátu, ktorý mal byť v rámci nimi dodatočne vytvorených národných mýtov, naplnením tisícročného sna Slovákov. Treba však dodať, že až potom ako ich postupne zbavili cti, majetku, ľudskej dôstojnosti, občianskych práv a slobody.

Hoci som gymnazistke Lívii zreteľne odpovedal, že som „udal,“ teda podal trestné oznámenie iba na ľudí, ktorí sa mi priamo vyhrážali smrťou či ublížením na zdraví, nebude na škodu ak týchto jej hrdinov ešte raz predstavím širšej verejnosti. Úplne prvým prípadom nebolo podanie trestného oznámenia. Jeden komentár ma natoľko rozhorčil, že som jeho screenshot poslal e-mailom na adresu extrem@minv.sk . Išlo o komentár, ktorý napísal Michal Janči a týkal sa imigrantov: „Daj mi gulomet a bednicku ostrych s radostou ich vsetkych od.ebem gratis, zdarma…“ Vec bola, ako som sa neskôr dozvedel, postúpená na riešenie miestne príslušnému oddeleniu polície. Michal Janči, ktorý podľa všetkého už mal v minulosti do činenia so zákonom, sa vyhovoril, že komentár nenapísal on, ale jeho syn. Ten vypovedal, že to napísal v stave pobúrenia spojeného s imigračnou krízou a útokmi islamistov a je mu to ľúto. Polícia vec ako priestupok postúpila na Okresný úrad.

Nebol to ale jediný podobný komentár Michala Jančiho. Na adresu poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Beňovej sa vyjadril: „Od.ebaj ju pi.cu staru zakernu ma chut kazdy normalny slovak… ja prvy…“ Po predchádzajúcej skúsenosti som to už neriešil. Ale pýtam sa Lívie Garčalovej, či je podľa nej prípustné, aby sa ktokoľvek vyjadroval takýmto spôsobom o iných ľuďoch? Najmä ak už máme desivé skúsenosti, ako podobné slová vyústili do reálnych  masakrov desiatok ľudí. Hovoria niečo Lívii mená ako Anders Breivik, Nór, ktorý pri sérii teroristických útokov v meste Oslo a na ostrove Utøya doslova  zmasakroval 77 ľudí? Alebo austrálčan Brenton Tarrant, ktorý na Novom Zélande brutálne zavraždil v mešite v meste Christchurch 50 neozbrojených, bezbranných ľudí? Vrátane niekoľkých detí. Tu sa môžete pozrieť do ich tvárí.

Je schopná pochopiť, že keď podobné slová zaznievajú dostatočne často a bez patričnej odozvy, môžu vyvolať aj niečo takéto? Že od hrozných slov nemusí by ďaleko k hrozným činom?

Prvým na koho som podal trestné oznámenie, bol 7 x súdne trestaný kriminálnik a bývalý nazi skinhed zo Sásovej, Mário Reitman, ktorý od augusta 2014, s krátkou prestávkou po zranení, slúži v Luhansku a Donecku v oddieloch proruských separatistov. Mário Reitman je v súčasnosti trestne stíhaný za službu v ozbrojených oddieloch na cudzom území a nebezpečné vyhrážanie.

Ďalším bol Milan Kuruc, ktorý mi po udelení ceny Biela vrana, 24.11.2016 poslal postupne tieto správy: „Ty skurveny židovská vrana. Slovensko Slovákom . A TY ZÍDE TAHAJ DO IZRAELA. Stretnúť ta na ulici ta ta za bieleho dňa dopicham nožom…  SIEG Heil…  A co…  A chuj… Debile… No čo chuju… Nenapises a nenapises… Zabehol ti cigansky kokot do krku… Hahahaha… Idz do pici“ 

Milan Kuruc si následne zmazal profil na svoje meno, pred vyšetrovateľom odmietol vypovedať a neskôr si založil profil Milan Brcko. Napriek tomu, že jeho správa obsahovala vyhrážanie zabitím, antisemitské urážky a propagáciu fašizmu, nestalo sa mu vôbec nič. Polícia mu nevedela dokázať, že správy písal on, trestné stíhanie zastavila a Kurucovi sa neskrivil ani vlas na jeho holej hlave. Dokonca sa nezabudol posťažovať: „Tento eštebak už udal aj mňa. Pozor na neho.

Ďalší bol kamionista Milan Kohút. Postupne mi od 19.11 do 26.11. 2016 poslal tri správy: „Udavacov a zradcov naroda treba pochytat a povesat! Aj ty tak skoncis!“  Potom: „Chlapce zlaty, ja sa ti nevyhrazam, ja ti len predpovedam skvelu buducnost, tak sa tu neohradzaj paragrafmi, ty uboziak.“ A  do tretice fotografiu svojho predlaktia s vytetovaným kolovratom a text: „My  slovania, sme najsilnesi, ale ty medzi nas nepatris! udavač odporny!“ Polícia vec vyhodnotila ako priestupok a postúpila ho na vybavenie na Okresný úrad.

Tým to ale neskončilo a Kohút pokračoval na profiloch Mária Reitmana: „Boha ten tchoroslav je fakt psychicky naruseny dement!chlapci drzime palce a ty tchoroslav zdochni spina!Tibora Rostása: „Pan sliacky ja vam z pravej ruky mozem potvrdit udanie na mna od pana Tchoroslava pred vianocami som bol totizto na gestape! takze tak mlady paanko! a chcem poddotknut,ze u mna to ma ulozene ako vo velmi dobrej banke!“ A deň na to u Roberta Bačinského: „Ten Bencik to je naozaj psychopaticky ko.ot!“ Či Milan Kohút dostal od Okresného úradu aspoň symbolickú pokutu, netuším. Viac som vo veci nekonal, hoci ako vidieť v urážkach a vyhrážkach Kohút pokračoval aj vypočutí na polícii.

Ďalšie trestné oznámenia som bol nútený podať po lživej informácii dezinformačných webov a konšpirátorských a kotlebovských stránok, že som po zverejnení jej prvého videa, „udal“ Líviu Garčalovú. Neviem síce komu, ale táto informácia po následnom zverejnení mojej adresy a telefónneho čísla, znamenala pre našu rodinu množstvo nepríjemností. Okrem telefonického obťažovania a množstva urážlivých či výhražných komentárov na sociálnych sieťach mi prišli aj výhražné či urážlivé správy. Ozval sa Líviin obdivovateľ, môj menovec Ladislav Benčík, futbalista z M. Dokonca mi napísal svoju adresu a pridal vyhrážku: „Hanbím sa za to, že hanobíš naše priezvisko. Ty sa mi dostaneš do rúk a potom sa spamätáš. Zmrd zasraný.

Vo vyhrážkach pokračoval na stránkach „Kontraúder“ a „Slovenský národ spamätaj sa,“ kde zháňal moju adresu. Na druhej z nich ju zohnal aj s telefónnym číslom. Polícia vec vyhodnotila ako priestupok a postúpila na Okresný úrad. Ďalší vývoj vo veci mi nie je známy.

Predposledný v poradí je lodník a kormidelník Milan Kollarik, ktorý sa plaví po európskych riekach a na stránke „Hlavné správy“ v reakcii na komentár fotografa Juraja Zermegha, napísal: „Juraj Zermegh, idem s tebou. Treba ho dokopat že mu krv budu menit na Karmároch.“  Zermegh sa od toho neskôr dištancoval a Kollarik svoj komentár zmazal. A po predvolaní na políciu spieval fanúšik Lívie Garčalovej už inú pesničku. Vypovedal, že to ľutuje, písal to v rozhorčení a je ochotný sa mi verejne ospravedlniť. Aj tento prípad polícia uzavrela ako priestupok a postúpila k riešeniu na Okresný úrad. Ako to dopadlo, neviem.

Nateraz posledným je hulvát Lubomir Stieranka, ktorý podobné správy vypisuje na bežiacom páse aj iným. Pre neobyčajnú vulgárnosť a sprostosť jeho výpotku som podal trestné oznámenie aj na neho, hoci išlo podľa právnickej kvalifikácie zjavne iba o priestupok. Výsledok nepoznám

Chcem sa teraz gymnazistky Lívie opýtať, sú toto podľa nej nejaké nevinné obete zákerného „udavača“ Benčíka? Veď o väčšine z nich som do okamihu keď pocítili potrebu napísať mi výhražné a urážlivé veci, nikdy ani nechyroval. Naozaj toto považuje za udávanie?

Moje blogy samozrejme čítajú aj na polícii a prokuratúre čomu sa vzhľadom na to o čom píšem nemožno čudovať. Majú to predsa v náplni práce. V súvislosti s tým ma polícia niekoľkokrát predvolala na výsluch ako svedka. Prvýkrát do Trenčína vo veci poslanca Petra Krupu, o ktorom som napísal blog „Kotlebov mlčanlivý pištoľník a jeho názory.“ Poslanec Krupa si vymazal profil na Facebooku a polícii tvrdil, že nikdy žiadny profil na sociálnej sieti nemal. Jeho trestné stíhanie za antisemitské statusy bolo následne zastavené. Akiste uznáte, že tvrdenie, ako niekto na vaše meno pred piatimi rokmi založil profil na Facebooku, pridával naň statusy a vaše fotografie, vrátane najnovších z volebnej kampane v roku 2016, je mimoriadne dôveryhodné.
Druhýkrát ma vypočul kriminalista z Krajskej správy v Košiciach vo veci statusu Milana Mazureka, na ktorého podali trestné oznámenie dvaja novinári. Napísal som o ňom blog „Mazurek – Kotlebov danajský dar výboru pre ľudské práva.“ Ako som sa dozvedel, vyšetrovateľ trestné stíhanie nakoniec odmietol s odôvodnením, že preverované výroky majú nepatrnú závažnosť a vraj proti výrokom s ktorými nesúhlasíme sa má bojovať protiagumentmi. Škoda, že to nešiel povedať 6 miliónom obetí holokaustu, ktorý je podľa Mazureka iba rozprávkou. Tá správa by pre nich určite mala cenu zlata.
Tretíkrát som vypovedal pred banskobystrickým vyšetrovateľom vo veci Jána Moru, ktorý nastúpil ako náhradník za zosnulého poslanca Jána Bindera. Napísal som o ňom blog „Kotlebov nový poslanec“ a hoci s mnohým čo Ján Mora na sociálnej sieti zdieľal, nesúhlasím, vyslovil som pred vyšetrovateľom údiv, že ma predvolal, lebo podľa mňa, hoci nie som právnik, v blogu nebolo nič také, čo by umožňovalo jeho trestné stíhanie. Zrejme sa s tým stotožnil aj vyšetrovateľ, hoci nič konkrétne neviem.
Ďalšie dva prípady v ktorých ma vypočul vyšetrovateľ z Prešova a Bratislavy zrejme nie sú ukončené, tak sa k nim nebudem vyjadrovať. V jednom prípade išlo o slovenského občana, ktorý slúži od roku 2014 v oddieloch proruských separatistov na východnej Ukrajine. V druhom prípade o člena Kotlebovej Ľudovej mládeže. O obidvoch som písal. Čo sa týka tohoto  konkrétneho Kotlebovho mládežníka, môj osobný názor je podobný ako v prípade Jána Moru. Naposledy ma vypočul ružomberský vyšetrovateľ keď mne neznáma osoba v rámci trestného oznámenia poslala na políciu jeden z mojich blogov „Vyhrážky na sociálnych sieťach v optike Gdanska a Okamurovho fanúšika Baldu,“ kde vyšetrovateľa zaujal jeden z „hrdinov,“ ktorý splietal čosi o rane krompáčom do hlavy. To je nateraz všetko. Verím, že aj gymnazistka Lívia vie, že rešpektovať predvolanie polície k výpovedi, hoci iba ako svedok, je povinnosťou každého občana a neuposlúchnutie je patrične sankcionované.
Teraz sa pozrime kto a prečo „udal“ mňa. Ako prvý na mňa podal trestné oznámenie Ľubomír Huďo, bývalý redaktor mečiarovského denníka „Slovenská republika,“ ktorý v súčasnej dobe pôsobí spolu s Norbertom Lichtnerom v internetovom rádiu Infovojna. Vadilo mu to čo som o ňom napísal v blogoch „Ľubomír Huďo – nácko, tuzexák a presstitút?“ a „Ľubo Huďo – táraj, grafoman a konšpirátor“ Huďo, ktorý ma „udal“ za „ohováranie,“ v tomto prípade neuspel. Následne vyplakával, že jeho trestné oznámenie nepovažovali vyšetrovateľ a prokurátorka za opodstatnené, venoval mi niekoľko invektív napísal, že inak by to dopadlo ak by sťažnosť podala „vyvolená,“ alebo „chránená osoba.“ Pravda je však taká, že na všetko čo som o Huďovi v blogoch uviedol som mal relevantné svedectvá konkrétnych ľudí. A vyšetrovateľ rozhodol po tom ako ma vypočul a predložil som mu dôkazy o pravdivosti mojich tvrdení. Naviac, bolo to v dobe keď som bol mediálne úplne neznámy a na rozdiel od Huďa som žiadne kontakty na polícii či prokuratúre, nemal.
Druhým bol Mário Reitman, ktorý poslal e-mailom na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie, v ktorom ma obvinil z viacerých trestných činov: krivé obvinenie, nebezpečné prenasledovanie, ohováranie, šírenie poplašnej správy, všetko so závažnejším spôsobom konania a s osobitným motívom. Napriek tomu, že Reitman podal trestné oznámenie e-mailom z Donecka, prokuratúra vec postúpila polícii a bol som vo veci vypočutý.
Ďalším, kto ma už dvakrát „udal,“ teda podal na mňa trestné oznámenie za ohováranie je Zdeno Ľaudár, oblastný predseda Kotlebovej ĽSNS pre okres Rimavská Sobota a obdivovateľ neonacistických kapiel Cirhoza 88, Krátky proces a ikony nazi rocku, Iana Stuarta Donaldsona. Opakovane sa mu  nepáčilo to, čo som o ňom napísal, hoci vždy išlo o jeho fotografie a screenshoty jeho statusov či komentárov. Aj v tomto prípade som bol riadne vypočutý vyšetrovateľom, odpovedal som na jeho otázky a predložil som relevantné podklady, na základe ktorých som o Ľaudárovi písal a na základe požiadavky dozorujúceho prokurátora som predložil aj originály použitých fotografií, tak ako som ich našiel verejne uverejnené na rôznych facebookových stránkach. Výsledok zatiaľ nepoznám. To, aké kapely Ľaudár obdivuje, aké tričká nosí a aké kérky má na tele, však dostatočne svedčí o jeho orientácii, nech by už bolo rozhodnutie vyšetrovateľa či prokurátora, akékoľvek.
A je možné, že tu boli aj ďalšie „udania,“ ktoré však boli natoľko nezmyselné, že sa nimi polícia či prokuratúra odmietla nezaoberať. Veď taký Radovan z Trnavy sa pred časom chválil viac ako tridsiatkou trestných oznámení na ľudí, ktorých názory sa mu nepáčili. Čudoval by som sa, keby som medzi nimi chýbal. Ale o názorovo blízkom Radovanovi, Lívia ako o udavačovi nehovorí.
Viem, že početní luhári o mne dlhodobo šíria klamstvá, že udávam ľudí zamestnávateľovi či školám. Je to sprostá lož. Nikdy som o nikom zamestnávateľovi či škole nepísal, ani som nikoho k tomu nenabádal. Ak mal niekto nepríjemnosti kvôli tomu čo som o ňom uverejnil v niektorom zo svojich blogov, môže za to byť vďačný jedinej osobe – sebe samému. Pretože on sám a z vlastnej vôle verejne publikoval na sociálnej sieti niečo, kvôli čomu má celkom oprávnene nepríjemnosti. Čo na to študentka Lívia? Bude aj naďalej o mne verejne šíriť lži? Má dojem, že má právo sa o mne vyjadrovať tak ako v rozhovoroch pre Vidákov kotlebovský „Magazín 1„? Hovoriť o mne ako o „udavačovi“ ako ju cituje „Na Palete,“ či nazývať ma „totalitnou kreatúrou, ktorá ničí ľuďom kariéru, sociálny a osobný život„? Lebo jedna vec je hrať sa na akúsi naivnú kotlebovskú „vílu Amálku,“ obšmietať sa okolo bývalého frontmana neonacistickej kapely „Biely odpor,“ infantilne tárať o multikulturalizme, feminizme a iných veciach, o ktorých pri svojom veku a vzdelaní, evidentne nemá dostatočné vedomosti a vytešovať sa z obdivu extrémistov. Otázka je, či je schopná niesť aj prípadné následky svojho nerozumného konania. A či ak dospeje nielen fyzicky, ale aj mentálne, nebude ju to všetko veľmi mrzieť. Prosím ju, aby o tom premýšľala.
Lívii a jej priateľom, ktorí sa radi oháňajú slobodou a mylne sa domnievajú, že vďaka demokracii, ktorá im je inak tŕňom v oku, majú ústavne zaručené právo hovoriť či písať čokoľvek, odporúčam do pozornosti jeden článok Ústavy Slovenskej republiky a niekoľko paragrafov Trestného zákona. Aj v etickej rovine platí, že moja sloboda končí tam, kde začína obmedzovať slobodu iných. A v rovine zákona je presne vymedzené čoho sa to týka.

Fotografie:
Za láskavé povolenie použiť titulnú fotografiu ďakujem myliptov.sme.sk/Martin Pavelek.
Ďalšie fotografie ©Zuzana Hrušková, Fedor Polóni a Ján Benčík.
Ostatné: Facebook.

Doplnené 19.3.2019

Ako sa dalo čakať, namiesto sebareflexie sa Kulturblog zachoval v rámci svojej tradičnej „kultúry.“

Záležitosť prekrútil a pridal ukážku troch komentárov zo Stránky „Prečo ľuďom hrabe,“ kde bol môj blog zverejnený. Len sa im tam akosi nezmestila moja odpoveď na jeden z komentárov: „Mne vôbec nejde o to aby ju zo školy vyhodili. Nepovažoval by som to za správne. Ak by malo ísť iba o postih za jej názory. Ale o jej chovaní by si s ňou niekto z  jej školy mal pohovoriť.

Nechcel som sem pôvodne dávať komentáre, ktoré na moju adresu napísali Líviini fanúšikovia na stránke Kulturblog a na ďalších stránkach kde jej video slávilo úspech. Tieto sú z Kulturblogu. Urážky, klamstvá. Nechýbala hlúpa narážka na „židovskú obec,“ ktorá s protestom nemala nič spoločné.

Video zdieľal aj Koróniho Slobodný vysielač. Opäť urážky a vyhrážky. Najväčším hrdinom bol Borislav Javor: „3 frčky do gebule,“ ktorý si zalúži aby ľudia videli jeho hrdinský zjav.

Podobné to bolo aj na Lichtnerovej stránke Infovojna. A ani tu sa to neobišlo bez „židovskej obce.

Doplnené 21.3.2019

Zdieľania zo stránky Kulturblog a komentáre: „ZLO má svoju tvár… Holokaust je ako Yeti…  všetci o ňom hovoria, ale nikto ho nikdy nevidel… falošná udavačská štetka… budes sediet v base… Rež a rúbaj do krve… Na stráž!

V  niekoľkých skupinách video zdieľala aj samotná Lívia Garčalová. V dvoch z nich sa v komentároch akiste iba náhodou opäť ocitli židia: „židom sa nepáči oslava výročia Slovenského štátu — to čo je už toto???????“ a „Židia sa montujú do slovenských dejín, akým právom, Slovensko nie je žiadny židovský štát, my sme kresťania.

Ešte pár ukážok:
Ganobčík: „podradný tchor BENČÍK. Pýtam sa kto je židovská obec, aby diktovala majoritnej nežidovskej menšine, kde sa budú poriadať kultúrne a spoločenské podujatia?
Grznarik: „udavačský senilný bastard…
Vozárová: „A takto odpovedá fundovaný udavač…
Kulick: „čistý ko.ot
Choma: „ten potkan bude utekat ešte“ a „eurototalita si ceni takychto ludi, za to bol oceneny estebak
Len Saro: „toho ko.ota už mal dávno niekto od.ebať!!!!“ A fotografia hrdinu „Sara.“

Doplnené 22.3.2019

Včera uzrelo svetlo sveta ďalšie video Kulturblogu s Líviou. Snažia sa z témy „udavač Benčík“ vyťažiť čo sa dá, tak recyklujú. Okrem manipulatívneho strihu a niekoľkých lží, bez váhania a bez súhlasu majiteľa copywrightu v ňom použili pasáže z videa „Ján Benčík, Biela vrana 2016, dlhá verzia,“ čím sa evidentne dopustili porušenia autorských práv režiséra Roba Švedu, ktorý tento krátky dokument nakrútil.

Venujme sa napred otvoreným lžiam gymnazistky Lívie Garčalovej. Lívia vo videu tvrdí, že som zverejnil jej meno, mesto odkiaľ pochádza a adresu jej školy. Z toho je pravdivé iba tvrdenie o zverejnení mena. Hoci ja som tak urobil iba v komentári na osobnom profile Jakuba Godu a na mojom profile s nastavením súkromia iba pre priateľov. Naviac v dobe, keď ona už mala video verejne zdieľané na jej vlastnom profile. Jej meno rozšírili rôzne dezinformačné weby, médiá a stránky, ktoré to pripisovali mne a vyvolali vlnu hejtu a mediálneho lynču, ktorý som si neužil iba ja sám, ale po opätovnom zverejňovaní mojej adresy a domáceho telefónneho čísla, aj moja moja manželka a syn. Ako „dôkaz“ je vo videu použitý článok z dezinfowebu „Hlavné správy“ z 13. októbra 2018.

Lívia video na svojom profile zverejnila 10. októbra 2018 bez nastavenia súkromia, teda verejne.

Vo videu je aj môj komentár z 12. októbra 2018, napísaný 2 dni potom ako video na svojom profile zverejnila samotná Lívia, ktorý celú búrku vyvolal. Jedinou úpravou je začiernenie Líviinho priezviska. Vidí tam niekto adresu školy, ktorú Lívia Garčalová navštevuje a explicitne aj názov mesta v ktorom žije? V Spišskej Novej Vsi sú totiž gymnázií dve, a ja som v tej dobe netušil, ktoré z nich navštevuje Lívia. Besedu, ktorej som sa zúčastnil zorganizovali študenti z Debatnej asociácie, ktorí ma oslovili cez messenger na Facebooku. Na besedu si prenajali sálu v Redute, v žiadnom z tamojších gymnázií som teda nebol. Dokonca som sa nedostal ani do priameho styku so žiadnym miestnym gymnaziálnym pedagógom. A čo sa týka Líviinho bydliska, nepoznal som ho, veď miestne gymnáziá určite nenavštevujú iba študenti, ktorí bývajú priamo v Spišskej Novej Vsi. Konečne, písal som už o tom v blogu“Naši milí hejtslováci.“

Ako dôkaz môjho zverejnenia adresy školy je vo videu uverejnený screenshot. Ibaže adresu som nezverejnil ja, ale niekto úplne iný.

Manipulatívne je vo videu zverejnený ešte jeden screenshot textu, ktorého autorom opäť nie som ja, ale úspešne u Líviiných fanúšikov navodzuje dojem môjho autorstva. Najmä preto, že jeho autor v ňom píše o „nutnosti vyšetrovania“ a „zodpovedosti Lívie za následky jej činov

Pod videom „slušnej“ gymnazistky Lívie sú samozrejme iba samé decentné komentáre. Tu je niekoľko príkladov:

A dva príklady zdieľania videa zo stránky Kulturblog:

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .