Denník N

Kam sme sa to v školstve dostali…

Neviem ako začať tento článok. Ako priemerne inteligentná, ale nadpriemerne frustrovaná, by som asi iba skonštatovala, že sa mi chce plakať. To čo sa u nás deje? Ja už tomu naozaj nerozumiem. Len sa mi tak nejako zdá, že to tu nie je fajn.

Som učiteľka. V ostatnom čase v nemom úžase. To, že pán Danko odpisoval, nie je od neho pekné. Trochu sa prerátal a teraz ho to máličko dobehlo. Ale asi sa to stáva, asi to nie je úplne nemožné.  Kto ma však udivuje viac, je pani ministerka. Neverím, že ona so svojou minulosťou, svojím vzdelaním nevidí, že to nie je v poriadku. Určite si aspoň niekedy pred spaním povie, že toto už teda nie (tajne dúfam, že občas si aj poplače). Priznám sa, vôbec jej nerozumiem. Keby jej šlo o nejakú moc, či o čo sa tam vkuse ruvú. Ale nemôže rozhodnúť ani o vlastných zamestnancoch, nieto ešte o nejakých peniazoch alebo o čom. Veď určite vidí, že toto je fuj. A aj tak sa tvári, že je všetko v poriadku… Ja si našťastie nepamätám veľa vecí presne, ale niečo sa mi marí o reforme… Tentokrát tuším bola vraj “storočia”, z ktorej nakoniec bola len vízia. Ja som s tým ok, ale prečo mi niekto nepovie, čo teda bude ďalej. Či učím tematicky, či integrovane, inkluzívne, či s víziou za pätami, či čo to vlastne robím. A pravdupovediac, ja sa snažím… Verte mi, dosť. Ale strácam sa v kopách papierov, koordináciách, špeciálnych testoch a individuálnych odpovediach. Prosím, mohol by mi niekto pomôcť? Nemohli by mať niektoré deti asistenta, ak ho potrebujú? Či sa mi opäť niečo marí? Oni ho už majú mať? Aha, tak potom opäť nerozumiem. Ale na toto mi asi pani ministerka nedá odpoveď? Lebo nemá víziu? Alebo práve naopak, má ju? Asi by sa mi zišlo nejaké školenie – čo takto pouvažovať o školení pre triednych učiteľov? Povedzme 100 hodín? Alebo 150? Nech sa tá „reformovízia“ rozbehne.  A tých otázok by bolo, samozrejme, viac. Priam veľa. Ale ona asi nie je sama sebe paňou, aj keď vie posúdiť neporiadne používanie úvodzoviek. Takže otázky by asi mali smerovať na niekoho iného.

Pán Danko, prosím Vás, keď nás je 45, o koľko menej robím oproti učiteľovi na škole s 51 zamestnancami? Lebo poukaz asi nedostanem. Viete si predstaviť malú školu? Kde sú všetky úlohy ministerstva – plány, koordinovanie čohokoľvek a aj jednoduché zastupovanie rozdelené medzi oveľa menší počet ľudí? Ja by som tiež potrebovala zrelaxovať. Ale ja nechcem relaxovať v hoteloch na Slovensku. Ja by som si chcela kúpiť za 250 eur napríklad čižmy… A relaxovať v nich, bárs aj doma na gauči. Akým právom o mojom odmeňovaní rozhodujete Vy a Vám podobní? A z akého dôvodu sa predbiehate v takých blbostiach. Prepáčte, pán poslanec, to patrí vám – prečo sa ja sama nemôžem rozhodnúť, či moje dieťa pôjde 20-krát na obed v jedálni, alebo si zbehne raz za dva týždne pokaziť žalúdok do nejakého rýchleho občerstvenia… Fakt si myslíte, že sme všetci takí sprostí, že by sme nevedeli tie peniaze minúť? Aj keď teraz mi napadá, už nie je doba kešu, všetko musí byť transparentné a najmä zadarmo.

A najviac zo všetkého ma trápi tá bezmocnosť. Ľudia na námestiach, odkazy v novinách, petície, odvolávania a Vy to stále nevidíte, nepočujete? Že to tu naozaj prestáva byť pekné a dobré? 28. marca 2019 na Deň učiteľov to demonštrujem čiernym oblečením. Milí kolegovia, pridajte sa ku mne, tu je manuál ako na to: https://isu.sk/den-ucitelov-v-ciernom-manual/

 

Natália Mažáriová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Iniciatíva slovenských učiteľov

Sme nezávislá apolitická iniciatíva učiteľov z celého Slovenska, ktorej záleží na budúcnosti nášho školstva. Spojili sme sa s cieľom poukázať na problémy, ktoré školstvo sužujú a zároveň dosiahnuť zmenu, pretože nám nie je jedno, v akom stave sa súčasne školstvo nachádza.