Šefčovič – ten čo vymenuje Kaliňáka znovu za ministra vnútra
Začiatok politickej a funkcionárskej „repasie“ Fica a Kaliho?
Šefčovič je ten, čo je pripravený znovu vymenovať Kaliňáka za ministra vnútra SR. Takto totiž odpovedal na zatiaľ len hypotetickú otázku: „Keby bol kandidátom na post ministra vnútra Róbert Kaliňák určite by sa Mr. Šefčovič ako slovenský prezident porozprával s predsedom vlády, či je to najlepšia voľba, či to nebude polarizovať spoločnosť. Keby mu predseda vlády povedal, že je to najlepšie riešenie, tak by náš novodobý Jánošík importovaný z Bruselu rešpektoval ústavu a vymenoval by ho…“. Ak niekto na našom rodnom Slovensku ani po prvom kole tohtoročných prezidentských volieb doteraz ešte nevie akého schopného a úžasného náhradného (za p. Lajčáka) prezidentského kandidáta má SMER-SD, môže si to aj osobne a na vlastné riziko vypočuť na https://video.sme.sk/c/22073917/video-predvolebna-diskusia-kandidatov-na-prezidenta-caputova-vs-sefcovic.html?ref=tit – čas cca 50:30). Tento názor nezvratne diskredituje tohto kandidáta na prezidenta v čase, keď aj hlavnej negatívnej postave tohto príbehu fešnému Kalimu je už konečne nezmazateľne a na večné časy jasné, že skutočne len on je tým najviac polarizujúcim ministrom vnútra, akého kedy to Slovensko naše i spriatelené Zimbabwe malo. Usvedčuje Šefčoviča z toho, že o Slovensku a slovenskej spoločnosti po vražde Janka Kuciaka a jeho priateľky naozaj nič nevie.
Pri tejto informácii o možnom znovuzvolení Fickovho Kaliňáka za ministra vnútra by mali spozornieť, či priam stvrdnúť aj tí občania, ktorí v prvom kole týchto volieb dali svoj protestný hlas ostatným antisystémovým kandidátom typu vždy víťaziaceho Mr. Harabína, či vždy spokojného a pokojného Maroša Kotlebu a podobne.
Euroúradník „par excellence“ nemôže podať názornejší a krajší príklad absolútnej neznalosti a odtrhnutosti od slovenskej politickej reality. Kariérny diplomat a úspešný bruselský úradník s neúprimným, strojeným, hollywoodským úsmevom. Narýchlo napísané prázdne frázy postupne neustálym mentorovaním už čiastočne zvláda aj z hlavy. Človek bez štipky politickej empatie. Bruselský byrokrat poslušne plniaci svoju stranícku misiu nadiktovanú emeritným premiérom a radovým poslancom s erárnou, policajnou ochrankou. S tou policajnou ochrankou, ktorá by v prípade plnohodnotne a transparentne fungujúcej polície, prokuratúry a súdnej moci na Slovensku už dávno bola nahradená rovnako kvalitnou ochrankou zo zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len ako „ZVJS“). Ochrankou ZVJS a s trvalým a trvale chráneným miestom pobytu vrátane jedného erárneho sťahovania z Baštyho podnájmu v Bonaparte na štátne trovy.
Šefčovič je ten, čo nechce deliť ľudí na dobrých a zlých, slušných a neslušných. Najradšej by urobil hrubú čiaru za minulosťou. Zvláštne. Až šokujúce. Takto by asi rozprával ideálny prezidentský kandidát, ktorý by prednostne a bytostne hájil, zastupoval najmä záujmy tých zlých a neslušných! Prezidentský kandidát hlavne tých, ktorí potrebujú skrytú, masovú a najmä celoplošnú amnestiu. Nehlása to ten Šefčovič, ktorý je náhradným prezidentským kandidátom Róberta Fica a jeho straníckej kliky zo Súmračnej? Ten Šefčovič, do ktorého najprv v partaji, neskôr v kostole aj v tom ďalekom Zimbabwe predsa od mlada márne vštepovali, že zlo je potrebné potrestať, neslušnosť napraviť. Ale je možné, že aj tento na Slovensku sa tak krátko zdržiavajúci sa „junák“, chodil ako väčšina slovenských chlapov v nedeľu skôr za kostol, ako do kostola. Tak mu tie kázne o treste a náprave zlých a neslušných asi unikli.
Šefčovič predstavuje síce relatívne zánovnú, na Slovensku zatiaľ „neokukanú“ tvár. Ale jeho rétorika, jeho politická úloha je štandardná, smerácka. Zabetónovať SMER-SD a jeho najvyšších partajných predstaviteľov na večné časy v súčasných štátnych funkciách. Tú mnohokrát skompromitovanú starú gardu VIP funkcionárov zo Súmračnej, za ktorých sa aj on už tak hanbí, že nemohli prísť ani do jeho volebnej centrály počas vyhlasovania výsledkov prvého kola prezidentských volieb. Šefčovič stelesňuje potencionálne a relatívne reálne riziko primitívnej formy politického a funkcionárskeho zmŕtvychvstania oboch celospoločenským tlakom „zvrhnutých“ borcov, t.č. odídených Róbertkov.
