Denník N

Skryté obete represií – Ako sa chrániť pri aktivizme a reportérskej práci pred sekundárnou traumatizáciou

Otvorene hovoriť o strese nie je známkou slabosti. Úprimnosť k sebe samým a k ostatným v otázkach možných následkov našej práce je zodpovednosťou každého a každej z nás. Keď o svojom strese prehovoríme, môžeme tým zmeniť postoje okolia a pomôcť ostatným, ktorým by sa tiež mohla zísť podpora alebo pomoc.

Pokojné protesty sú už dlho spôsobom, ako vyjadriť postoj proti nenávisti, nespravodlivosti či korupcii. Motivácie protestov i druhy represií nasadených voči nim sa môžu v priebehu času meniť – čo pri nich zostáva ako konštanta, je násilie.

V posledných týždňoch nám tvrdé zákroky proti protestom v Sudáne, Zimbabwe a Venezuele pripomenuli, akému násiliu môžu čeliť ľudia, ktorí sa odvážia ozvať. Vlády týchto krajín pokračujú v nasadzovaní arzenálu prostriedkov na potláčanie disentu, od obuškov po slzotvorný plyn, či dokonca ostré náboje. S narastajúcim počtom obetí na životoch narastá aj hnev a strach protestujúcich.

Ale s násilím sa dá stretnúť aj inde ako na protestoch.

Názorná fotodokumentácia a videozáznamy bitia, obťažovania a zabíjania zaplavujú sociálne siete. Často ich zverejňujú samotní účastníci a účastníčky protestov. Je stále bežnejšie, že užívatelia Facebooku a Twitteru pri prezeraní noviniek uvidia videozáznam s násilným zákrokom proti demonštrantkám a demonštrantom, alebo keď kliknú na hashtag, zobrazí sa im fotografia bezvládneho tela.

Týka sa to aj vás, zvlášť ak ste aktivisti alebo aktivistky za ľudské práva, alebo ak pracujete ako novinár či novinárka alebo sa zapájate sa do investigatívy, kde je súčasťou vašej práce sledovanie konfliktov a kríz. Vtedy je pravdepodobné, že názornú dokumentáciu dostupnú na YouTube, Twitteri a Facebooku budete priamo aktívne vyhľadávať, a nie snažiť sa jej vyhnúť.

Dobre to pozná aj Krízový tím Amnesty International. Súčasťou našej celosvetovej investigatívnej práce je zhromažďovanie, uchovávanie a overovanie surových svedeckých materiálov zobrazujúcich vážne zločiny a porušovanie ľudských práv.

Pohľad na výjavy násilia a na utŕžené zranenia si môže vybrať svoju daň. Skupina na skúmanie dôkazov, ktorá je súčasťou Krízového tímu Amnesty International, reaguje na nedávnu vlnu zákrokov proti protestom spísaním manuálu, ktorý vám predkladáme. Zhrnuli v ňom svoje rady a odporúčania, ako sa o seba starať pri práci v tejto oblasti.

Rozpoznať problém

V prvom rade je dôležité, aby ste rozumeli, v čom pre vás spočíva riziko. Hovoríme o sekundárnej, alebo nepriamej traume, ku ktorej dochádza pri sledovaní materiálov s explicitne násilným obsahom.

Odborný poradca Skupiny na skúmanie dôkazov a manažér Digitálnej verifikačnej jednotky Amnesty International Sam Dubberley napísal v správe o sekundárnej traume: „Keď sa vystavujete bolestným udalostiam, váš mozog dokáže aj bez fyzickej prítomnosti na mieste činu prežívať symptómy ohrozenia podobné tým, aké by ste prežívali, ak by ste tam boli. Ľudský mozog je uspôsobený na podniknutie krokov, ktorými sa ochránime pred tým, čo vnímame ako ohrozenie našej bezpečnosti. Keď zbadáme niečo nečakané, mozog vyhodnocuje, čo vidí, aby mohol rozhodnúť, či sme v bezpečí, alebo potrebujeme rýchlo reagovať.“

Medzi bežné príznaky nepriamej traumy patrí prežívanie chronických pocitov hnevu, pobúrenia a smútku. V krajnom prípade intenzívne vystavenie takýmto materiálom môže viesť k úzkosti, stresu, vyhoreniu a posttraumatickej stresovej poruche.

Spoznajte svoje osobné varovné signály

Obrazy násilia a smrti nám ubližujú a sú znepokojujúce. Prvou vecou, ktorá vám môže pomôcť zmierniť ich negatívny dopad, je pripustiť, že pred vami stojí úloha vyrovnať sa s tým, a pomenovať ju, nepokúšať sa o jej zmenšovanie tým, že budete skrývať svoje emócie. Pomôže vám tiež, ak identifikujete typ obsahu, aký vás pravdepodobne negatívne zasiahne, a následne podniknete kroky, ktoré vám pomôžu vyhýbať sa mu vždy, keď to bude možné.

Napríklad sledovanie záznamu smrti nemusí byť vždy tým vrcholne traumatizujúcim zážitkom – spúšťačom najemotívnejších reakcií môžu byť vo vašom prípade iné, súvisiace výjavy, napríklad video so smútiacimi príbuznými.

Ďalšia vec, ktorú je vhodné brať do úvahy, je osobná väzba k regiónu, v ktorom sa sledované udalosti odohrávajú. Napríklad, ak pochádzate z Jemenu a overujete záznam z tejto krajiny, vaša minulosť a dôverné poznanie vyobrazených reálií môžu vašej traume pridať na intenzite. „Už len to, že uvidíte niečo, čo vo vás vyvolá spomienku na osobu, ktorú ste poznali, by vo vás mohlo vyvolať silnú reakciu,“ hovorí Sam Dubberley.

Materiálom z vašej vlastnej krajiny sa nedá vždy vyhnúť. Ale keď to identifikujete ako faktor zhoršujúci traumu, môžete sa na to lepšie pripraviť a prijať určité opatrenia.

Využívajte nástroje dostupné na sociálnych sieťach

YouTube, Twitter a Facebook ponúkajú nástroje, ktoré vám pomôžu utlmiť potenciálne spúšťače traumy počas vašej práce. Môžete ich hneď použiť:

  • Vypnite automatické prehrávanie. Dá sa to nastaviť ako samostatná preferencia na všetkých troch platformách. Takto vás už žiadne video neprekvapí a vy si zvolíte, kedy si ho pozriete.
  • Ak si kvôli práci potrebujete pozrieť iba jednu časť fotografie alebo videa, môžete skúsiť aj celkom jednoduchú metódu, pri ktorej zakryjete zvyšok obrazovky papierom alebo dlaňou, tak aby ste nevideli znepokojujúce výjavy, ktoré na vyriešenie svojej úlohy vidieť nepotrebujete.
  • V prípade, že zvuková stopa nie je pri vašom skúmaní videozáznamu dôležitá, vypnite ju. Zvuky môžu zvýšiť vašu úzkosť, zvlášť pokiaľ ide o výkriky bolesti na záznamoch bombardovania či násilia na protestoch.
  • Deaktivujte si automatické sťahovanie na WhatsAppe, aby sa vám žiadne prijaté videá či fotografie automaticky neukladali do mobilu. (Otvorte aplikáciu a kliknite vpravo dole na ,Nastavenia‘, tam zvoľte ,Dáta a používanie úložného priestoru‘ a v ponuke, ktorá sa otvorí, uvidíte aj položku ,Automatické sťahovanie médií‘ – zvoľte možnosť ,Nikdy.‘)

Dajte si prestávku

Kedykoľvek je to možné, obmedzujte čas, ktorý trávite spracovávaním názornej dokumentácie a robte si pravidelné prestávky. Snažte sa porozumieť signálom, ktoré vám vysiela vaše telo a myseľ, keď reagujú na explicitný násilný obsah – pozorne si všímajte akékoľvek známky stresu. Ak máte ťažkosti so spánkom, veľké výkyvy nálad alebo sa cítite zle, zvážte, či práca nevplýva na vašu telesnú a duševnú pohodu a zdravie. Zaveďte si do práce rutinu a rozdeľte si činnosť na časové úseky.

Snažte sa za každých okolností udržiavať rovnováhu medzi vaším pracovným a súkromným životom. Ak si myslíte, že by vám pomohlo rozprávať sa o traumatizujúcich materiáloch, s ktorými pracujete, obráťte sa s dôverou na svojich kolegov a kolegyne alebo na svoje priateľky a priateľov. Vzhľadom na to, že pracujete v tejto oblasti, zvážte, či by vám neprospela aj pravidelná psychoterapia, a to ešte predtým, ako začnete pociťovať známky stresu.

Nezabúdajte na to, aké dôležité je z času na čas vypnúť a sústrediť sa na niečo iné. Vaša práca je dôležitá – ale aj vaše zdravie a pohoda.

Otvorte sa a rozprávajte

Práca s názornou dokumentáciou nesie riziko veľkej duševnej záťaže. Jedným zo spôsobov, ako prioritizovať svoje dobré duševné rozpoloženie, je rozprávať o tom s kolegyňami a kolegami, ktorí rozumejú povahe vašej práce a môžu sa s vami rozprávať z perspektívy svojej vlastnej osobnej skúsenosti.

Rozprávať sa o emocionálnych následkoch vašej práce s rodinou a známymi môže byť tiež užitočné. Ale ešte predtým, ako by ste ich zavalili svojimi problémami, pomôže, ak zvážite, čomu dokážu porozumieť, a spýtate sa ich, či si želajú počúvať o ťažkej téme.

Otvorene hovoriť o strese nie je známkou slabosti. Úprimnosť k sebe samým a k ostatným v otázkach možných následkov našej práce je zodpovednosťou každého a každej z nás. Keď o svojom strese prehovoríme, môžeme tým zmeniť postoje okolia a pomôcť ostatným, ktorým by sa tiež mohla zísť podpora alebo pomoc.

 

Autorkou blogu je Rossalyn Warren (anglický originál vyšiel na www.amnesty.org).

Text pre Amnesty International Slovensko preložila Elena Teplanová.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/