Denník N

Progresívni, poďme sa venovať regiónom!

Predseda Progresívneho Slovenska tvrdí, že jedine PS má konzistentný a dobre zrátaný návrh reforiem, ktoré zabezpečia rozvoj regiónov. Podľa mojej mienky návrh PS je úplne marginálny a pripomína skôr údržbárov, než reformátorov. Regióny potrebujú, aby sa vláda začala venovať hospodárskej politike kvôli lepším mzdám, lepšiemu podnikaniu a lepším územiam – štát sa prosto musí zmeniť z brzdy na akcelerátor hospodárskeho rastu. Priatelia z PS, dajme nabok marketing a poďme sa baviť o tom, čo Slovensko naozaj potrebuje. Kedy sa stretneme?

Predseda Progresívneho Slovenska tvrdí, že jedine PS má konzistentný a dobre zrátaný návrh reforiem, ktoré zabezpečia rozvoj regiónov. V niečom má pravdu a v niečom nie – a nehovorím to preto, že by som projekt PS nemal rád, alebo že by som mu nefandil, naopak – naozaj je asi jedinou stranou, ktorá takýto dokument má a asi ho má aj dobre zrátaný. Chápem aj, že marketing a preháňanie sú teraz normou, ale mám pocit, že marketingu už je príliš a že je oveľa zaujímavejšie a potrebnejšie baviť sa k veci.

Podľa mojej mienky návrh PS je úplne marginálny a pripomína skôr údržbárov, než reformátorov. Písal som o tom hneď po jeho predstavení pred vyše tromi mesiacmi v blogu „Daňové a odvodové úľavy pre regióny?“ Čo potrebujeme, je zmena, nie údržba a pomalé vylepšovanie stavu, ktorý ešte aj jeho autori považovali len za dočasný, prvý krok, výborný vzhľadom na súčasné pomery, ale bez ďalších krokov nepostačujúci vzhľadom na cieľ.

Regióny potrebujú, aby sa vláda začala venovať hospodárskej politike. To je nastavenie, ktoré vedie k lepším mzdám, lepšiemu podnikaniu a lepšiemu životu v územiach – regiónoch. Lebo Slovensko sa skladá z regiónov. Vláda znamená centrálnu vládu v Bratislave, krajské vlády v samosprávnych krajoch a obce. V súčasnosti máme na Slovensku možno až príliš veľa expertov na interrupcie, hodnoty, klasickú rodinu, kresťanstvo a čo ja viem čo ešte, až to vyzerá, že je oveľa ťažšie hovoriť o tom, čo nás živí, o práci a o podnikaní. A kým sa my hádame o hodnotách, iní pracujú, materiálne hodnoty sa strácajú a táto skúsenosť sa pretavuje do vyznávaných skutočných hodnôt spoločnosti.

Lepšie mzdy nebudú bez lepšieho vzdelania a bez prístupu k verejným službám. Lepšie podnikanie nebude, ak nezačneme cielene podporovať výskum a vývoj, podnikateľské prostredie a infraštruktúru. Ide pritom o zmenu kultúry úradníkov, ktorí nemajú zberať pokuty a brzdiť aktivity, ale majú byť pre svojich „klientov“ užitoční – to nie je fantazmagória, ale skúsenosť vyspelých hospodárstiev. Lepšie územia znamenajú krajší život – nielen na východe, ale aj pri Bratislave, kde sú všetky prírodné podmienky pre krásne trávený čas s rodinou, priateľmi a susedmi, len ich treba uchopiť.

V tomto kontexte je návrh PS návratom niekam do roku 2000, keď sa stačilo hrať s číslami v Exceli a zásadná reforma bola na svete. Áno, ten marketing funguje dodnes, napriek objaveným chybám vo výpočtoch, ale my sme už takmer dvadsať rokov ďalej a ak chceme dosiahnuť zmenu, je treba začať robiť veci poriadne, nielen ako marketingový produkt.

Hospodárske témy už vraj nie sú pre Slovensko zaujímavé. Pritom sa pri každých voľbách desíme, ako sa nám vytvárajú ostrovy odporu a frustrácie – baštou Mariána Kotlebu sú najmenej rozvinuté okresy a okresy závislé od dochádzania na týždňovky (medzi nimi je na vysokom mieste aj katolícke Námestovo). Rovnaký záver platí aj pre Štefana Harabina. A ak by sme hlasy týchto dvoch kandidátov v sobotňajších voľbách zrátali, zistíme, že vedia získať 30 a viac percent v 29 okresoch na čele s 39 percentami hlasov v okrese Čadca. Toto už nie je ojedinelý výstrel v jednom kraji v krajských voľbách, to je salva, ktorá by nás v Bratislave mala zobudiť.

Asi sa zhodneme, že štát sa musí zmeniť z brzdy na akcelerátor hospodárskeho rastu. Zároveň, že základom rozumného mesta, rozumného regiónu či rozumnej hospodárskej špecializácie je partnerský prístup – všetky technológie nám budú nanič, ak nebudeme vedieť dať hlavy dokopy a identifikovať, čo konkrétne chceme a vieme (budeme vedieť) robiť. Ak sa nezhodneme na cieľoch, nástrojoch a aktivitách – to je to potrebné riadenie, ktoré sa volá aj hospodárska politika.

Priatelia z PS, dajme nabok marketing a poďme sa baviť o tom, čo Slovensko naozaj potrebuje. Potrebuje zásadnú zmenu, komplexný program hospodárskej politiky, ktorá využíva všetky dostupné nástroje. Potrebuje, aby sa spojili všetci, čo o hospodárskej politike a regiónoch niečo vedia a myslím, že takých v skutočnosti nie je veľa. PS má o regióny záujem, ostatné strany nemajú ani to. Kedy sa stretneme?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Anton Marcinčin

Poradca ministra financií od roku 2012, špecializuje sa na správu verejných financií, trh práce a rozvoj regiónov. Po absolvovaní FEL ČVUT a CERGE-EI Praha a výskumných pobytoch na Tinbergenovom inštitúte a LSE obhájil PhD. v ekonómii na Karlovej univerzite v roku 1999. Publikoval desiatky odborných článkov, prednášal na niekoľkých univerzitách a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných výskumných aktivít. Ako ekonóm Svetovej banky pre Slovensko v rokoch 2000 až 2008 sa zúčastňoval na príprave a realizácii reštrukturalizačného programu podnikov a bánk, reforme riadenia verejných financií a správ o životnej úrovni a trhu práce. Bol podpredsedom KDH (2009-2011), poslancom NR SR (2010-2012), v rómskych záležitostiach poradcom podpredsedu vlády a ministra vnútra (2012-2015), poradcom ministra školstva (2015-2016) a splnomocnencom vlády pre najmenej rozvinuté okresy (2016-2018). Na Ministerstve financií viedol aktivity zamerané na zlepšovanie podnikateľského prostredia Doing business, rozvoj regiónov, zvyšovanie kapacít materských a základných škôl a vytvorenia siete zdravotných osvetárov pre vylúčené komunity. Ako splnomocnenec vlády vytvoril podmienky pre participatívny a komplexný prístup k správe rozvoja regiónov so špeciálnym dôrazom na 12 najchudobnejších okresov. Od roku 2007 publikuje pravidelné stĺpčeky v Hospodárskych novinách.