Ďalšia koaličná rozbuška do podnikania sa volá E-kasa

V decembri 2018 vládna koalícia schválila vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, takzvanej e-kase. Podnikateľov tým zaťažili ďalšou povinnosťou. Tento raz odovzdávať online Finančnej správe údaje o prijatých tržbách. Kým doteraz mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy (v podobe virtuálnej registračnej pokladnice) dobrovoľne, po novom bude pripojenie na finančnú správu povinné.

Predbežne to zhrňme. E-kasa je systémom evidencie tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase. Má umožniť integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračnýchpokladníc s centrálnou databázou finančnej správy. Na čo to všetko?

Aby finančná správa  mohla triediť získané dáta a, čo je najdôležitejšie, zjednodušiť kontrolu podnikateľov.

Ak sa pristavíme pri zámere pripraviť takýto návrh zákona, musím povedať, že vládačoraz viac a zreteľnejšie pristupuje k podnikateľom z pozície prezumpcie viny. Či už ide o snahu ministra Kažimíra o plošný prístup k bankovým údajom právnických osôb a živnostníkov alebo plošný prístup do účtovníctva prostredníctvom systému e-kasa, jedno je zrejmé: Okrem toho, že podnikatelia sa stali pre koaličné strany dojnou kravou, hľadia na nich ako na podvodníkov. Skvelé.

Podľa dôvodovej správy má e-kasa znížiť podnikateľom byrokraciu pri obstarávaní hardvéru, znížiť náklady pri prevádzke a zjednodušiť export a archiváciu dát v účtovníctve.

Už počas prijímania návrhu zákona ma oslovovali ľudia z praxe, najmä lokálni dodávatelia do gastro prevádzok či obchodov, predajcovia občerstvenia na kúpaliskách, festivaloch či jarmokoch, ktorí používajú mobilné pokladne. Už vtedy avizovali problémy so šibeničným termínom účinnosti zákona, ako aj s vysokými finančnými nákladmi na transformáciu systémov.

Termín povinnosti prepojiť pokladne s finančnou správou, ktorý je stanovený na 1. júla 2019, teda pol roka po nadobudnutí účinnosti novely zákona, dáva totiž podnikateľom príliš málo času na potrebnú technickú prípravu. Musia si predsa vybrať certifikovaného dodávateľa pokladní a softvéru (k dnešnému dňu takí existujú na Slovensku len dvaja), zosúladiť ich interný účtovný systém s novým, zaškoliť zamestnancov.

Upgrade systému stojí nemalé finančné prostriedky, čo je likvidačné pre takzvaných ambulantných predajcov, ktorí si mesačne zarobia možno 200 – 300 EUR na živobytie.

Suma sumárum, unáhlená implementácia zákona, ktorý má zvýšiť výber daní, môže viesť paradoxne k jeho výpadku.

Práve z tohto dôvodu som spolu s kolegami Eugenom Jurzycom a Jozefom Rajtárom navrhovala posunúť činnosť zákona o jeden rok, teda na 1. januára 2020. Pozmeňovák, samozrejme, koalíciou neprešiel.

Štát vytvorí prekážky, neposkytne dostatok času ani priestoru, ale ty, podnikateľ, miesto toho, aby si sa staral o svoj obchod a zamestnancov, pod hrozbou tisícových pokút ti naložíme na plecia iks ďalších povinností.

Tento problém je stále aktuálny. Podľa mojich informácií nedostali podnikatelia od finančnej správy jasné inštrukcie z hľadiska hardvéru i softvéru, aby prechod na e-kasu prešiel hladko. Slovom, zase hrozí chaos – obdobne ako pri zavedení portálu slovensko.sk.

Ďalším problémom, na ktorý som vo viacerých vystúpeniach upozorňovala, je aj zjavný rozpor s ústavou. Teda v rozpore so štátom garantovanými právami. Je nebezpečné, že sa toto u nás stáva štandardom. Či už išlo o návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami alebo novelu zákona o cenách a zavedenie osobitného odvodu obchodných reťazcov, ktoré neprimerane regulujú voľný trh a majú diskriminačný charakter, aj v tomto prípade sú pochybnosti na stole. Nemusíme chodiť ďaleko, obdobnú situáciu s e-kasami mali aj susedia v Českej republike. Tam museli nakoniec podstatné časti zákona o zavedení rovnakého systému vypustiť, lebo podľa českého ústavného súdu boli v rozpore s ústavou.

V návrhu svojho podania českí poslanci okrem iného kritizovali negatívne dopady na malých živnostníkov alebo dôchodcov, ktorí si príležitostne zarábajú predajom. Argumentovali, že chcieť od nich, aby si zakúpili elektronickú pokladnicu, je daňovo zbytočné, ľudsky hlúpe a vo svojom dôsledku aj protiprávne. Ústavný súd Českej republiky následne svojím nálezom sp. zn. Pl. ÚS 26/16 z 12.12.2017 rozhodol, že evidencia tržieb sa nemá týkať úhrad platobnou kartou a bezhotovostných platieb, keďže tieto sú dostatočne evidované bankami a je zbytočné, aby ich štát získaval ešte priamo od podnikateľov. Zrušil povinné zverejňovanie daňového identifikačného čísla na účtenkách, keďže toto ustanovenie príliš zasahovalo do súkromia podnikajúcich fyzických osôb, ktorých DIČ je tvorené rodným číslom. A v neposlednom rade zrušil aj plánovaný štart tretej a štvrtej fázy evidencie, týkajúcej sa slobodných povolaní, dopravy, poľnohospodárstva, vybraných remesiel a výroby, keďže boli prijaté bez dôkladného zváženia všetkých možných dopadov na zostávajúcu časť povinných subjektov z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže.

Ktovie, či odchádzajúci minister financií Peter Kažimír skúmal aj tieto dopady? Ktovie, či ho na ceste do Národnej banky Slovenska zaujímali problémy malých podnikateľov či živnostníkov? Odpoveď dáva samotný proces a jeho pripravenosť.

Strana Sloboda a Solidarita je proti tomu, aby napojenie na e-kasu bolo povinné pre všetkých podnikateľov. Štát by mal vytvoriť podnikateľom také výhody, aby sa im na tento systém oplatilo napojiť dobrovoľne a práve dobrovoľné používanie e-kasy presadzujeme. Tomu musí, samozrejme, predchádzať otestovanie a príprava systému tak, aby bol plne funkčný. Vyvinieme maximálne úsilie na to, aby sme to dosiahli.

Z uvedených dôvodov zvolávame Výbor NR SR pre financie a rozpočet, na ktorom budeme žiadať predstaviteľov finančnej správy, aby predložili verejnosti správu o pripravenosti štátu na zavedenie e-kasy a tiež budeme iniciovať podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky, z dôvodu rozporu tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky.