Denník N

Kandidatúra Šefčoviča je najmä splátka dlhu, ale má aj svoje plus

P. Eurokomisár dlho váhal so svojím súhlasom kandidovať na funkciu prezidenta. Vedel prečo. Na svojom bruselskom podpredsedníckom fleku mu bolo viac ako dobre. Už len to, že zo Slovákov zastával najvýznamnejší európsky post mu poskytovalo prirodzenú autoritu a rešpekt. A na slovenské pomery viac ako veľkorysé hmotné zabezpečenie s týmto postom spojené mu pomáhalo dokonale si užívať svoj doterajší kariérny vrchol. Ako podpredseda EK pre energetiku sa naviac nemusel aktívne zapájať do náročného zápasu o utečenecké kvóty, alebo o práva LGBT komunity pretože …to nie je resp. vtedy to nebola jeho agenda. A hoci za Smer kandidoval za poslanca Europarlamentu a s jeho podporou vykonával aj súčasnú funkciu v EK nebol ani konfrontovaný so žiadnymi jeho kauzami pretože bol v Bruseli a nie v Bratislave. Nemožno sa mu preto vôbec čudovať, že do prezidentských volieb sa mu vôbec nechcelo a to bol aj dôvod prečo potvrdenie svojej prezidentskej kandidatúry odkladal na poslednú možnú chvíľu. Tým si ju však asi aj nechtiac prehral pretože všetci odborníci na voľby sa zhodujú v tom, že najväčším nedostatkom jeho kampane je to, že začala neskoro. A prečo sa potom p. Šefčovič kandidovať rozhodol? Predsa preto, že u slušných ľudí sa patrí svoje dlhy splatiť. A p. Šefčovič má Smeru a najmä jeho predsedovi čo splácať. Celé obdobie vlád R. Fica (2006-2018) strávil v Bruseli na reprezentatívnych pozíciách. Najskôr pokračoval vo funkcii stáleho zástupcu SR pri EU, ktorú zastával od 2004 do 2009 a potom už ako člen EK a neskôr jej podpredseda doteraz. Bez podpory najsilnejšiej vládnej strany a jej predsedu by na týchto postoch sotva vydržal doteraz. A on sa ani svojím priateľským vzťahom k R. Ficovi a k politike strany Smer ani netají, hoci teraz v márnej snahe profilovať sa ako nezávislý kandidát politikov Smeru nepustil ani do svojej volebnej centrály. Preto potom čo Lajčák ako prvotný kandidát Smeru, ktorý bol aj bez ohlásenia kandidatúry pasovaný za takmer istého víťaza prezidentských volieb nazval zápecníkmi aj Smerákov (keď všetci tak všetci) pretože ho nepustili na summit OSN do Maroka, čím mu ako bývalému predsedovi VZ OSN urobili peknú hanbu, sa Šefčovič stal pre Smer jediným prezidentským kandidátom s reálnymi šancami na víťazstvo. P. Šefčovič preto chtiac nechtiac musel s prezidentskou kandidatúrou súhlasiť. Len on však vie ako ťažko sa jeho rozhodovanie rodilo. Ale na výber zrejme nemal. Jeho kandidatúra sa však už teraz ukázala aj ako plus, keďže sa stal hrádzou pre postup antisystému a extrému do druhého kola. V ňom však uspeje iba zázrakom čoho si je určite vedomý. Ako skúsený diplomat sa však z prípadnej porážky určite otrasie a vráti sa tam odkiaľ prišiel – na podpredsednícky post v EK. Svoj dlh však splatil.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie