Denník N

Mýty o slovenskom poľnohospodárstve 1: Ako je to s priamymi platbami

Slovenské poľnohospodárstvo je mýtami pomaly najviac zahltená oblasť. Vo verejnom diskurze sa spomína buď ako nástroj na záchranu trhu práce, alebo eldorádo pre podvodníkov s dotáciami. Mýtov je samozrejme viac. Hitparáda mýtov začína na sprisahaní maloobchodníkov, pokračuje, že EÚ je všetkému na vine, až po zlatý vek poľnohospodárstva v dobe pred rokom 1989.

Postupne ich mám za cieľ jeden po druhom vyvrátiť, respektíve ich dať na správnu mieru. Dôvodom nato, že široká verejnosť nemá jasnú predstavu, čo sa deje v našom poľnohospodárstve, je do určitej miery jej nezáujem o to, ako naozaj ten komplikovaný systém funguje a po druhé, do určitej miery nezáujem tvorcov verejných politík čokoľvek vysvetľovať.

Dnes to bude o priamych platbách. O tom často spomínanom a nejasnom pojme, ktorý často v spojitosti s poľnohospodárstvom počujeme.

Prejdeme si preto najčastejšie skloňované pojmy spojené s priamymi platbami.

Stropovanie priamych platieb – náš cieľ?

Najprv si ale vysvetlime, čo to tie priame platby vlastne sú.

Sú to priame podpory, o ktoré môžu slovenskí poľnohospodári každoročne žiadať. Podmienky na ich poskytnutie musia byť, samozrejme, niekde upravené. V tomto prípade ich upravuje legislatíva EÚ a SR. Vyplácajú sa zo štátneho rozpočtu, a následne ich EÚ refunduje.

Existujú dve schémy podpôr. Zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) sa vyplácajú:

  1. schémy oddelených priamych platieb,
  2. a schémy viazaných priamych platieb.

Priame platby sú základnou podporou príjmu poľnohospodárov v záujme ich udržateľnosti. Odviazané priame platby znamenajú, že nezávisia od produkcie, ale vyplácajú sa na hektár pôdy. Odviazanosť od produkcie logicky spôsobuje, že je potrebné mať veľa plochy, no nie je podstatné čo sa na nich produkuje.

Priame platby nevyžadujú spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a nárok vzniká farmárom automaticky, bez vzájomnej súťaže. Taktiež je potrebné zadefinovať skutočného poľnohospodára tak, aby definícia zahŕňala jeho podstatné prvky, no nevylučovala z podpory tých, čo sa venujú aj nepoľnohospodárskym činnostiam mimo poľnohospodárskeho podniku. Takže takto sa potom dostávame do situácie, že v roku 2018 bolo na Slovensku 18.731 žiadostí o priame platby, z toho viac ako 14.000 predstavuje podporu do 5.000 EUR.

Nateraz je v SR aktuálna táto Schéma oddelených priamych platieb:

  1. prechodný zjednodušený režim základnej platby (jednotná platba na plochu, tzv. SAPS),
  2. platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie,
  3. platba pre mladých poľnohospodárov.

Na stole je Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tento návrh predkladá nasledovné členenie Oddelených priamych platieb:

  1. základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti;
  2. komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti;
  3. komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov;
  4. režimy v záujme klímy a životného prostredia.

Európska legislatíva odôvodňuje priame platby takto: „V záujme podpory inteligentného a odolného sektora poľnohospodárstva sú priame platby aj naďalej zásadným faktorom záruky spravodlivej podpory príjmu poľnohospodárov.“

Spomínaný Návrh nariadenia uvádza: „Je zrejmé, že akákoľvek možnosť, ktorá výrazne prerozdelí priame platby medzi poľnohospodárske podniky a regióny s nižšou produktivitou, povedie v krátkodobom horizonte k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ, pričom posilní ochranu životného prostredia.“

A  tu vzhľadom na produkciu hrozí reálna hrozba práve aj občanom EÚ ako spotrebiteľom, keďže takto sa platby rozpustia bez želaného efektu.

Výbor európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo sa prikláňa k úplnému povinnému zastropovaniu priamych platieb nad 100.000 EUR a odpočtu iba 50 % nákladov na zamestnancov. Znižovanie platieb by malo byť už vo výške 60.000 EUR priamych platieb. K  povinnému zastropovaniu či redukcii priamych platieb smeruje i Rada ministrov. No v slovenských podmienkach povedať, že ideme tvrdo stropovať nie je slušne povedané celkom racionálne a je to len čistý populizmus.

Pozrime sa viac do hĺbky.

20 % najväčších fariem v SR obhospodaruje 94 % pôdy, pričom v EÚ je to v priemere 82 % pôdy. Menej ako 4 % najväčších fariem na Slovensku vyprodukuje 75 % z celkovej produkcie v sektore. Samozrejme, je dôležité aj to, čo sa produkuje. S tým samozrejme nemôžeme byť spokojní. V Nemecku 6 % najväčších fariem vyprodukuje menej ako 50 % celkovej produkcie. V západnej Európe prevládajú rodinné farmy, ktoré majú na produkcii poľnohospodárstva významný vplyv.

To sú všetko zaujímavé čísla, ktoré prináša Priebežná správa Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, ale treba ich správne interpretovať.

Veľkosť podnikov na Slovensku je daná historickým vývojom. To je fakt. Áno, priame platby sa stali jedným z dôvodov súčasných problémov v poľnohospodárstve. Veľké podniky sa snažia držať si svoju výmeru a treba jasne povedať, že je to kvôli ich vysokej hodnote vzhľadom na poberané priame platby. Bohužiaľ, taký je stav. Na Slovensku má na to však vplyv aj politika štátu.

Dva príklady

Ukážeme si to na dvoch príkladoch.

Väčšina chovateľov hovädzieho dobytka zdedila silnú orientáciu na živočíšnu výrobu ešte spred roka 1989. Zmena spotrebiteľských návykov, kedy klesá spotreba hovädzieho mäsa ale aj mlieka a orientácia zákazníka je len na cenu, spôsobujú zánik tohto odvetvia. Vydržia len  najlepší chovatelia, mnohí, menej efektívni, prestanú vyrábať.

Logicky tak chovatelia zavádzajú chov hovädzieho dobytka bez toho, aby pre trh produkovali mlieko. Snažia sa minimalizovať náklady a často pre nich nie je dôležitá ani produkcia mäsa. Potrebujú spásanie a hlavne splniť povinnosť zaťaženia. Takáto činnosť je pri kumulácii viazaných platieb a neprojektových opatrení smerujúcich do živočíšnej výroby ekonomicky proste najefektívnejšia.

Taktiež mnohí pestovatelia ovocia, zeleniny a zemiakov, ktorí začali hneď po roku 1989, vďaka ziskovosti týchto plodín často zvýšili veľkosť svojich fariem z pár ha na veľké výmery.

Dnes keď, keby chceli odovzdať svoje hospodárstva ďalšej generácii, musia aj napriek svojej vášni pre čerstvý produkt a zákazníka prijať fakt, že je pre ich deti ľahšie, bezpečnejšie a v konečnom dôsledku ekonomicky výhodnejšie, nepokračovať v pestovaní intenzívnych plodín, ale znížiť zamestnanosť, náklady a s veľkými strojmi pestovať obilie, olejniny a strukoviny.

Bohužiaľ, systém je nastavený tak, že ekonomicky sa najviac oplatí model minimalizácie nákladov, ľudskej práce a maximalizácie výšky podpory.  Čiže štát cez priame platby v podstate tlačí chovateľov i pestovateľov svojou nečinnosťou do pasivity. Štát to kazí a štát to môže i zvrátiť.

Aj  stropovanie môže byť ďalší klinec do rakvy nášmu poľnohospodárstvu. Síce na pohľad dobrý úmysel, ale pravdepodobne so zlým koncom. Štát sa vôbec nevenuje spotrebiteľskému správaniu tak, ako je to bežné v ostatných krajinách.

Všetko, čo som napísal, samozrejme neznamená, že máme ísť priame platby rovno rušiť. Majú svoje opodstatnenie, lebo bez nich by naše podniky v konkurenčnom prostredí EÚ neprežili. V dohľadnej dobe určite nebudú zrušené ani  v celej EÚ. A ak by náhodou aj áno, určite by si našli ostatné štáty cestu, ako svojich producentov podporiť. Tak to robia aj teraz.

Takže, ak stropovanie, tak je potrebné naozaj veľmi dôkladne zvážiť AKO a S AKÝM dopadom. Je to zároveň o priamej i nepriamej podpore zo strany štátu prvovýrobcom. Preto je potrebné racionálne podporovať živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú výrobu. A keď je niekto veľký, a zamestnáva ľudí, chová hovädzí dobytok, dojnice, ošípané a pestuje rôzne plodiny, určite by nemal byť za to trestaný. To dá zdravý rozum aj človeku, čo sa v problematike neorientuje.

No ten podnik, či už slovenský alebo zahraničný, čo so zopár strojmi a niekoľkými zamestnancami obrába tisíce hektárov, veľakrát pôdu Slovenského pozemkového fondu, by postihnutý byť mal. A zároveň by tu mal byť vytvorený priestor pre mladých a malých, čo by sa venovali plodinám a živočíšnej výrobe s pridanou hodnotou.

Majme preto pri stropovaní na pamäti jeden zo špecifických cieľov SPP na roky 2021-2027, a to: zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, pretože stropovanie v našich podmienkach môže spôsobiť ešte väčší úpadok slovenského poľnohospodárstva.

Síce budeme mať krajšiu prírodu, ale nič slovenské do úst.

Nabudúce si vysvetlíme ďalšie pojmy súvisiace s priamymi platbami v SPP na roky 2021-2027 a to redistributívna platba, ukážeme si možnosti podpory pre mladých poľnohospodárov, predstavíme si režimy v záujme klímy a životného prostredia a ešte jeden pojem – konvergencia

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie