Denník N

Tisícročne limby, päťstoročné smreky. Predstavujeme vám naše najcennejšie staré lesy (1).

O tom, koľko a aké lesy bez ľudských zásahov má mať Slovensko, sa vedú nekončiace diskusie. A kým sa diskutuje, prichádzame i o tie najvzácnejšie lokality.

Na nedostatočnú ochranu lesov v chránených územiach nás upozorňuje už i Európska komisia. Hrozí žalobou a varuje, že spolu lesmi miznú i vzácne živočíchy, najmä hlucháň. Členské krajiny Karpatského dohovoru, vrátane Slovenska, sa pritom zaviazali najstaršie lesy a pralesy na svojom území identifikovať a chrániť.

Mapovanie pralesov na Slovensku realizovalo v rokoch 2009-2015 občianske združenie Prales. Na projekte pracovalo viac ako 60 odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia, medzi nimi i z WWF, v teréne sa pohybovalo viac ako 30 mapujúcich, ktorí preskúmali územie s výmerov 54-tisíc hektárov. Na fotografii prales Dolný Chlm v centrálnej časti Kremnických vrchoch. Dominujú tu najmä buky, najstaršie majú aj 300 rokov. Napriek tomu táto lokalita nemá nijakú ochranu.

Slovensko svoje pralesy pozná. Občianske združenie PRALES s podporou WWF v rokoch 2009 – 2015 zmapovalo pralesy na Slovensku. Zistili, že k 1. 1. 2016 sa u nás zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až 30 percent nechránených alebo nedostatočne chránených (nepatria do 5. stupňa ochrany) môžeme o ne hocikedy prísť. Len v porovnaní s rokom 2009, kedy sa mapovanie začalo, z pralesov ubudlo už 163 ha na 33 lokalitách. I preto WWF (Svetový fond na ochranu prírody) a  PRALES vypracovali návrh Prírodnej rezervácie PRALESY SLOVENSKA. Návrh pokrýva územie v správe Lesov SR, š.p., kde nie sú potrebné rokovania so súkromnými vlastníkmi. Teraz prebiehajú rokovania so štátnym podnikom Lesy SR a ministerstvami pôdohospodárstva a životného prostredia.

Čo sú pralesy?

Pralesy sú lesy, ktoré s minimálnymi zásahmi človeka prežili do dnešných čias. V  minulosti pokrývali väčšinu dnešného Slovenska. S postupujúcim osídlením však ustupovali ľuďom. Prvé boli vyrúbané nížinné lužné a dubové pralesy v dolných polohách riek Hron, Váh, Nitra, Ipeľ a Dunaj. V 2. až 5. storočí sa naše územie stalo jednou zo zásobárni dreva pre Rímsku ríšu. A ďalšie veľké odlesňovanie prišlo v 12.-13. storočí, keď s rozširovaním osád rástol tlak aj na pralesy vo vyšších polohách. Valašská kolonizácia, pribúdanie pasienkov, rozvoj baníctva, dodnes aktuálny rozvoj poľnohospodárstva, urbanizácia a čoraz intenzívnejšia ťažba dreva – to sa podpísalo pod stav, keď sa u nás pralesy zachovali len výnimočne. Koľko presne nám ich zostalo, ukázalo spomínané mapovanie.

A kde teda sú?

Najznámejšími pralesmi sú Badinský či Dobročský prales (na foto). A mnohí vedia, že divočina je na východnom Slovensku – Poloniny či Vihorlat. To sú lokality, ktoré sa dostali i na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Možno však máte prales aj vo vašom okolí.  Vybrali sme preto niekoľko lokalít v rôznych častiach Slovenska, ktoré si zaslúžia pozornosť. Rastú v nich najstaršie kráľovné a králi našich lesov – 500 ročné smreky, tisícročné limby či 300 ročné buky. A sú poslednými útočiskami vzácnych druhov, ako napríklad tetrov hlucháň. Kompletný zoznam lokalít pralesovinteraktívnu mapu pralesov a pralesových zvyškov s ich presným popisom i fotografiami nájdete na stránke pralesy.sk.

Západné Slovensko: Jediné pralesy na nížine

Jelšový prales pri Bratislave

Močiare, staré jelšové lesy, ticho naplnené výrazným kvákaním žiab, bzučaním komárov, prerušované bubnovaním ďatľov a šplechotom utekajúcich jeleňov či diviakov. To je Šúr – najväčší jelšový les na močariskách na Slovensku a podľa niektorých zdrojov i v strednej Európe. Mokrade a močariská patria na svete medzi najohrozenejšie časti prírody. Aj Šúr ešte koncom 19. storočia pokrýval územie od Bratislavy až po Modru a Bernolákovo. No čelil viacerým pokusom o vysušenie a odvodnenie. Poslednú ranu mu takmer zasadilo budovanie Šurského kanála v 1943. Vďaka viacerým ochranárskym projektom však prežil a dnes má viac ako desaťtisíc rokov. Približne toľko prešlo odvtedy, kedy priehlbinu v území postupne vyplnila voda stekajúca z Karpát. Jazero sa postupne zanášalo sedimentmi, zvyškami odumretého dreva a rastlín a zmenilo sa na močiar. Šúr je jediný slovenský prales na rovine. Zvyšné pralesy, o ktorých budeme písať, ležia vo výškach 600 – 1500 m n. m. Bohužiaľ, dnes miestni aktivisti opäť bojujú o záchranu Šúru. V jeho tesnej blízkosti plánuje developer rozširovanie obce Chorvátsky Grob.

Šúr leží medzi obcami Vajnory, Čierna voda i Svätý Jur. Územie je národnou prírodnou rezerváciou. Jelše tu majú úctyhodný vek – niektoré aj 120 rokov, žije tu i rozmanité množstvo živočíchov – od vodných bezstavovcov (napr. ohrozené vodné slimáky valvata pupkatá či kotuľka svetácka) cez obojživelníkov, plazov, vtáky (napr. náš najväčší dateľ tesár čierny) až po cicavce (srny, diviaky či líšky). A staré bútľavé stromy obľubujú netopiere. Foto: https://www.facebook.com/NPRSUR

Malé Karpaty: lesy kam oko dovidí a vôňa cesnaku

Pralesy pri Bratislave odolali ľudským zásahom pre svoju nedostupnosť. Nachádzajú sa v blízkosti najvyšších vrchov M. Karpát – Záruby, Vysoká a Vápenná, v strmých svahoch, medzi skalnými hrebeňmi a sutinami. Priemerný vek lesov sa uvádza v rozpätí 160 až 175 rokov, ale nájdeme tu aj podstatne staršie stromy. Rastú tu najmä buky, ale aj duby, javory, jaseň či lipy. Nie vždy však vek dokazujú svojou mohutnosťou, stromy v sutinách a na skalách totiž naberajú objem pomalšie, ako stromy v lokalitách s dostatkom pôdy a živín. Prevažná časť pralesov leží v prísne chránených rezerváciách (NPR Vysoká, Vápenná či Záruby), no časť nemá dostatočnú ochranu. Preto sú zaradené do rezervácie Pralesy Slovenska. Ešte akútnejšia je však ochrana pralesa Zámok, severovýchodne od Kuchyne. Platí tu len 2. stupeň ochrany a je ohrozený ťažbou dreva. Navyše, tunajší typ lesa – kyslomilné dubiny, sú v rámci Slovenska vzácne a v Malých Karpatoch nie sú chránené na žiadnej lokalite.

Zvyšky pralesov v Malých Karpatoch ležia na svahoch najvyšších vrcholov. Ak sa vyberiete na hrebeň Malých Karpát teraz, budete sa prechádzať cez koberec cesnaku medvedieho. Je tu skoro takým znakom jari, ako snežienka. Obe tieto rastliny patria medzi “jarné efemeroidy“. Rozkvitajú prvé, skôr ako ich zatienia listy stromov. V ich tieni odumierajú.

Nad Handlovou prales bez ochrany

Dominanta Handlovej, vrch Veľký Grič v pohorí Vtáčnik je lákadlom pre turistov a skalolezcov. Mnohí pritom nevedia, že sú tu v pralese, ktorý poznačilo minimum ľudských zásahov. Opäť najmä pre extrémnu polohu. A ani tu prales nemá ochranu. Územie nie je chránené, možno ho vyrúbať bez obmedzení. Aj preto lokalitu PRALES a WWF zaradili do návrhu rezervácie Pralesy Slovenska. Veľký Grič (972 m. n. m.) vznikol tektonickou činnosťou, na vrchol vedú viaceré turistické chodníky –z Handlovej, z Veľkej Lehôtky i z obce Cigeľ. Odvážnejší naň môžu vystúpiť ferratou. V najmenej exponovaných častiach sa nachádzajú jedľovo-bukové lesy, vyššie sú lipovo-javorové sutinové lesy, zaujímavosťou je výskyt tisov. Tis kedysi rástol na veľkej časti Slovenska, no človek ho ničil a vytlačil na nedostupné miesta, v niektorých oblastiach zmizol úplne. Veľký Grič je dnes jediná lokalita v okolí Handlovej, kde tis rastie. Najextrémnejšie miesta patria teplomilným dubinám a v chladnejších kútoch smreku.

V pohorí Vtáčnik je okrem lokality Veľký Grič niekoľko ďalších pralesových lokalít, napr. pod vrcholom Vtáčnik či pod vrcholom Biela skala. Ide prevažne o bukové pralesy, územie je pre popretkávané blokmi skál a kamennými moriami, čo je typické pre pohoria vulkanického pôvodu.

Severné Slovensko: Zvyšky pralesy zachránené v poslednej chvíli

Pamätníci Oravy: päťstoročné smreky a štyristoročné jedle

Pôvodné lesy hornej Oravy bývali pestré. Kraľovali tu zmiešané lesy s jedľou a bukom, vo vyšších polohách so smrekom. Lenže takmer všetky za posledné dve storočia pretvoril človek na smrekové monokultúry. Kým v roku 1830 tvorila jedla v týchto lesoch 33%, dnes to nie je ani percento. A jedle tu rástli parádne, tie, čo zostali, majú aj 400 rokov a hrúbku vo výške pŕs cez 200 cm. Aj pôvodné smreky tu majú viac ako 300 rokov, najstarší tu zaregistrovaný smrek začal rásť pred takmer 500 rokmi. Teda približne vtedy, keď Fernão de Magalhães vyplával na cestu okolo sveta a Hernando Cortés dobyl ríšu Aztékov. Takéto pôvodné lesy sa zachovali už len v okolí najvyšších vrchov Oravských Beskýd – pod Babiou horou a Pilskom. Ak by nebolo uvedomelých lesníkov a aktívnych ochranárov, aj tieto mohli nahradiť smrekové monokultúry. Na Babej hore vyhlásili rezerváciu Kotlina pod Babou horou v roku 1926, na Pilsku vznikla rezervácia v 1967. Lokality sú dostupné turistickými chodníkmi a patria do zóny A CHKO Horná Orava. O potrebe zonácie a stanovení bezzásahových zón chránených území sa u nás rozpráva desiatky rokov. No zatiaľ sa to podarilo len tu na Hornej Orave a v národných parkoch Pieniny a Slovenský raj, aj to len za cenu veľkých kompromisov.

Súčasťou prirodzených starých lesov je množstvo stojaceho a ležiaceho „mŕtveho“ dreva. Huby na ňom sa podieľajú na rozklade a rozkladajúce sa drevo je domovom množstva chrobákov. Odumretý strom leží v lese aj 60-70 rokov, prvé roky nasáva vlhkosť a obaľuje sa machmi a lišajníkmi. A  v machu začína rásť nový les. Semená stromčekov, najmä smrekov, len ťažko vedia vyklíčiť v hustom poraste prirodzeného lesa plného papradia, trávy či čučoriedok. Mnohé stromy v pralesoch vyrástli na svojich odumretých predkoch. Výskumy potvrdzujú, že keď odumreté drevo pokrýva len 5 % pralesa, viac ako 50 % exemplárov smreka sa obnovuje len na ňom.

Tatranskí matuzalemi – tisícročné limby

Vysoké Tatry sú najnavštevovanejším národným parkom na Slovensku. Kde oni ukrývajú najvzácnejšie staré lesy a pralesy? Predovšetkým v závere Bielovodskej a Kôprovej doliny, v menších častiach Tichej, Javorovej či Mlynickej doliny, ale aj v Doline Bielej vody. V Západných Tatrách v Kotlovom žľabe či v závere Roháčskej doliny. A v Belianskych Tatrách najmä v Novej doline na severných svahoch Nového vrchu. V minulosti bolo v Tatrách pralesov viac. Človek však väčšinu lesov premenil na pasienky, časť padla za obeť ťažbe dreva a rudy. Ubúdanie lesov malo zastaviť vyhlasovanie rezervácií, prvou a nadlho jedinou rezerváciou Vysokých Tatier bol Kotlov žľab vyhlásený v roku 1933. Vyhlasovanie prírodných rezervácií potom pokračovalo až po založení Tatranského národného parku v roku 1949. Vysoké Tatry sú dnes jediným miestom na Slovensku, kde sa v rámci starých lesov prirodzene vyskytujú limby. Sú pozostatkami lesov, ktoré tú rástli v čase, keď sa pevninský ľadovec takmer dotýkal Tatier. Drevo z límb sa tiež v minulosti používalo na výrobu nábytku a živica na výrobu liečivého oleja. Limby, ktoré toto zaobchádzanie prežili, dnes dosahujú vek 500 a viac rokov. Niektoré dokonca i viac ako tisíc rokov! Okrem límb v pralesoch Vysokých Tatier dominujú smreky. Občas sa pridá smrekovec opadavý, javor horský či jarabina vtáčia. Tatranské pralesy často bojujú s podmienkami – vietor, lavíny, podkôrny hmyz. Pre pralesy však nie sú hrozbou. Les sa po nich obnovuje v pestrej vekovej aj druhovej mozaike.

Kráľovná límb rastie v Kôprovej doline. Obvod jej kmeňa je 410 cm a patrí medzi najstaršie stromy Slovenska. Zistiť vek límb nie je jednoduché, zvyčajne sú duté, takže zisťovanie podľa letokruhov takmer neprichádza do úvahy. Limby sú však skutočnými pamätníkmi. V Alpách rozborom odumretého dreva v limbových pralesoch dokázali pomerne presne určiť vývoj počasia v poľadovej dobe za posledných 9 000 rokov.

Text: Pavol Polák, WWF Slovensko

Marián Jasík, PRALES

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

Foto: Marián Jasík, Pavol Polák

Prečítajte si aj druhú časť:

Štyristoročné duby, tristoročné buky. Predstavujeme vám naše najcennejšie staré lesy (2).

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.