Denník N

Jeho vysnená práca potrebovala zmysel. Ako ho za dva roky našiel?

Michal Božík vyštudoval psychológiu a už ako študent sa venoval výskumu pozitívneho vplyvu videohier na deti. Pôvodne si chcel urobiť doktorát, no rozhodol sa stráviť dva roky ako učiteľ jazykov a informatiky. V súčasnosti pôsobí ako game designer v spoločnosti Pixel Federation a plánuje napísať knihu či vytvoriť vzdelávaciu stolovú hru.

Do programu Teach for Slovakia išiel najmä preto, že od života veľa dostal. Mal dobré zázemie, možnosť získať kvalitné vzdelanie a venovať sa tomu, čo ho baví. Chcel aspoň niečo z toho vrátiť spoločnosti.

Keď som takmer pred piatimi rokmi zvažoval vstup do programu, ako najväčší problém Slovenska som z dlhodobého hľadiska vnímal vzdelávanie. Na tom sa, žiaľ, za tých päť rokov nič nezmenilo, ba problémy sa priam prehĺbili. Rastúca podpora neonacistov v politike, hrubosť a neúcta k vzdelaniu sú priamym dôsledkom absolútne alarmujúcej sitácie v školstve.”

Prvý rok v programe strávil na základnej škole v Poprade, druhý na základnej škole v Malackách. Školy nerád porovnáva. Každý žiak je preňho individualita s vlastným príbehom.

“Moji žiaci boli takí, ako všetky deti – zvedaví, tvárni, hluční, znudení, utrápení, veselí. Od začiatku som im hovoril, že sa nechcem na nič hrať – že sme v triede spolu, že by som rád zužitkoval čas, ktorý tam spolu strávime čo najlepšie pre nich. A tak som mal pocit, že na mojich hodinách boli moji žiaci sami sebou, so všetkými svojimi silnými stránkami, ale aj so svojimi nedostatkami a trápeniami.”

Môcť ich spoznávať bola preňho česť, radosť, ale aj najnáročnejšia úloha, akú doteraz v živote zažil. Snažil sa, aby žiaci pochopili zmysel toho, čo na hodinách robia. Tiež chcel deťom odovzdať jeho presvedčenie, že každá chyba je príležitosťou poučiť sa a naučiť sa niečo nové. Preto aj svoje chyby pred žiakmi priznával.

Aj zlyhanie môže byť pozitívnou skúsenosťou

Počas dvoch rokov  v roli učiteľa zažil mnoho silných momentov. Jeden z prvých sa udial počas jeho prvého roku v programe, keď so svojou triedou písal Komparo. Bolo to už po tom, čo sa navzájom oťukali, dohodli na spoločných pravidlách a Michal mal pocit, že sa niekam posúvajú.

“Vtedy, počas vysvetľovania pokynov, ma stále vyrušoval jeden žiak. Toto vyrušovanie trvalo tak dlho, že som im nakoniec za daný čas nestihol vysvetliť pokyny, a už mali písať test. Ja som vtedy stratil nervy a na žiaka nakričal. Prišlo mi hrozne ľúto, že ostatní žiaci kvôli nemu stratia body, ak kvôli nedostatočným pokynom zle vyznačia odpovede. Nedodržal som, čo som si sľúbil – nikdy na mojich žiakov nekričať. Zlyhal som. A bolo to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Bola to tá najväčšia lekcia pokory. Na druhý deň som sa mu, samozrejme, ospravedlnil, bohatší o skúsenosť, že aj ja som len človek a na niektoré situácie jednoducho nestačím. Verím, že aj tento zážitok mi pomohol priblížiť sa mojim žiakom.”

Videohry ako nástroj vzdelávania

Počas učiteľskej praxe sa snažil priniesť svojim žiakom aj pozitívne príklady vzdelávacích videohier či aplikácii. Založil krúžok počítačových hier, na ktorý sa mu prihlásilo až osemdesiat žiakov. Na hodinách angličtiny využíval aj aplikáciu Duolingo, pomocou ktorej sa vedia učiť angličtinu.

“Táto aplikácia je skvelá pomôcka pri učení sa jazyka. Mal som jedného žiaka, ktorý mi neustále opakoval, že sa po anglicky nenaučí, že nič nevie a že to celé nemá zmysel. Najsilnejším momentom pre mňa bol okamih, keď za mnou prišiel žiak s tým, že Duolingo naozaj funguje a že vidí, že sa vďaka nemu posúva ďalej. Aj dnes, takmer tri roky po tom, ako som doučil, mi raz za čas vyskočí prehľadový mail z Duolinga, v ktorom sa píše, že ten a ten žiak tento týždeň zapol aplikáciu, nahral zopár bodov. Takýto mail ma vždy poteší, lebo viem, že na učenie jazyka nerezignovali, a že aspoň drobná aplikácia im ostala v pamäti.”

V súčasnosti je ambasádorom programu. Teach for Slovakia vníma s odstupom ako organizáciu, ktorá pracuje krok za krokom na tom, aby pomohla k systematickej zmene v školstve a v spoločnosti ako takej.

Nebyť dvoch rokov v programe, nikdy by sa nevenoval hrám vo vzdelávaní. V hernom biznise by asi skončil aj tak, ale chýbalo by mu niečo, čo má väčší zmysel. Dúfa, že jedného dňa na takejto hre bude aj pracovať, nielen o nich písať.

“Videohry na Slovensku sú stále vnímané v očiach širokej verejnosti prinajlepšom indiferentne. Veľa rodičov ich vníma ako problém, ako rizikovú aktivitu, alebo naopak ako „odkladisko“, na ktoré odložia svoje deti, nech sa pohrajú, kým oni potrebujú pokoj. Ani jeden prístup nie je dobrý.”

Videohry považuje za súčasť kultúry a ako ku každému médiu, aj k videohrám treba pristupovať zodpovedne. O edukačnom potenciáli videohier sa debata vôbec nevedie – stále sa hovorí len o škodlivosti hier a ich negatívnych dopadoch.

Po skončení programu Michal začal pracovať na portáli Vĺčatá.sk, ktorý pomáha viesť debatu o videohrách pozitívnym smerom.

“Cieľom celého tohto portálu je informovať o zmysluplných hrách a technológiách, ktoré si zaslúžia pozornosť rodičov a pedagógov. Vĺčatá majú slúžiť rodičom a učiteľom orientovať sa vo svete hier. Vĺčatá sa venujú hrám, ktoré majú edukačný a umelecký presah. Okrem toho prednášame učiteľom a širokej verejnosti o tejto téme. Verím, že aj vďaka Vĺčatám sa jedného dňa posunie debata od toho, či hry majú aj nejaké pozitíva, k tomu, že budeme poctivo diskutovať o tom, ktoré hry sú najvhodnejšie práve pre moje dieťa.”

Spoločnosť Pixel Federation, v ktorej Michal pôsobí, sa na vzdelávaní aktívne podieľa. Podporujú alternatívnu školu Edulienka, spolupracovali s organizáciou Hemisféra, ktorá pomáha mladým herným vývojárom, zorganizovali týždenný tábor PAF, počas ktorého sa deti priamo vo firme učili vyrábať hry.

Do budúcna by sa Michal chcel ďalej posúvať v dvojroli dizajnéra a nadšenca pre vzdelávacie hry. V dlhodobejšom horizonte by rád napísal príručku alebo knihu, kde by boli zhrnuté všetky základné informácie, ktoré by mali ohľadom videohier rodičia a učitelia poznať.

“Okrem toho s kamarátkou Táňou máme dlhodobo rozpracovaný projekt stolovej hry nielen pre školy o tom, ako reagovať na rastúcu podporu neonacistov a rôznych radikálnych hnutí na Slovensku a po celej Európe. Túto hru by sme chceli vydať ako print  & play. Každý učiteľ by mal mať možnosť si ju stiahnuť z internetu a vytlačiť si svoje vlastné kópie, aby ich mohol využiť priamo na hodine.”

Hra by mala obsahovať aj metodickú príručku, ako ju využiť na hodine dejepisu alebo občianskej náuky.

Vďaka Teach for Slovakia získal množstvo kontaktov a priateľov, ktorí sú odhodlaní meniť veci na Slovensku k lepšiemu. Je presvedčený, že aj malými krôčikmi sa dá dostať k významnej zmene.

Michal Božík sa dlhodobo venuje výskumu videohier. Vyštudoval psychológiu a počas štúdia natočil dokumentárny film Cesta Hrdinu. V súčasnosti pôsobí v spoločnosti Pixel Federation. Publikuje články a prednáša o videohrách vo vzdelávaní.

 

Autorka: Katarína Vargová

Teraz najčítanejšie

Teach for Slovakia

Víziou Teach for Slovakia je, aby raz všetky naše deti mali šancu v živote uspieť. Preto spája a ďalej podporuje ľudí s líderským potenciálom a zápalom pre lepší vzdelávací systém. Ponúka intenzívny program osobnostného a profesionálneho rozvoja pre aktívnych ľudí, ktorí chcú k tejto vízii prispieť.