Bašternákov konkurz odhalil medzeru v zákonoch, kontrolovať ho ale môžeme všetci
Aká je šanca, aby sa prepísané byty a vily odsúdeného Ladislava Bašternáka na jeho manželku „vrátili“ do jeho konkurzu? Bude môcť konkurzný správca tieto prevody spochybniť a kto každý bude môcť dohliadať na Bašternákov konkurz?
Tieto otázky sa opakujú už niekoľko dní, odkedy bratislavský krajský súd odsúdil developera blízkeho špičkám Smeru na päťročné väzenie aj prepadnutie majetku. Nedávne prevody majetku a firiem Bašternáka na jeho manželku a brata sa riešia najmä preto, že odsúdený za posledné dva roky viditeľne schudobnel.
Tesne pred obvinením z daňových únikov vlastnil Bašternák množstvo luxusných nehnuteľností a podiely v miliónových firmách. Keď ho pred pár dňami krajský súd odsúdil, jeho najhodnotnejším majetkom bol zrejme jediný byt v luxusnej rezidencii Bonaparte pri Bratislavskom hrade. Ten si od Bašternáka už roky prenajíma expremiér Robert Fico za podozrivo nízku cenu.
Pohľady odborníkov na to, aké sú možnosti spochybniť tieto nedávne presuny majetku a zahrnúť ich do konkurzu, sa však rozchádzajú.
Chýba presný dlh
Advokát Radovan Pala z kancelárie Taylor Wessing je pri spochybňovaní predošlých presunov majetku opatrný. Na prvý pohľad nesú znaky účelových prevodov, pretože vily a byty Bašternák daroval spriaznenej osobe. Išlo o manželku a prevody realizoval v čase, kedy už čelil obvineniu z daňových únikov alebo tesne pred verdiktom súdu. Pri konkurzoch sú podobné presuny majetku, zrealizované pred jeho vyhlásením, bežne spochybňované.
Pala ale pre týždenník TREND vysvetlil, že v súvislosti s konkurzom, ktorý beží z dôvodu trestu prepadnutia majetku, „nie je situácia celkom jednoznačná“.
Zjednodušene, na spochybnenie účelového presunu sa používa argument, že úpadca tým chce znížiť hodnotu svojho majetku, v dôsledku čoho sa zníži miera uspokojenia jeho dlhov. Pri prepadnutí majetku ale nie je dôvodom konkurzu existencia dlhov. Pala to vysvetľuje tak, že „štát nemá v konkurze postavenie veriteľa, ale v podstate stojí na strane odsúdeného a má získať výťažok zo speňaženia jeho majetku po vyplatení veriteľov“.
Konkurz je tak nástrojom realizácie prepadnutia majetku.
Z pohľadu štátu a verejnosti má optimistickejší pohľad partner medzinárodnej advokátskej kancelárie Dentons Peter Kubina. Aj on prepadnutie majetku vníma tak, že štát na základe odsudzujúceho rozsudku získa voči odsúdenému pohľadávku. Ide o sumu vo výške výťažku z predaja majetku odsúdeného – po vyplatení ostatných veriteľov.
Konkurzný správca sa preto musí snažiť, aby z majetku vyťažil pre štát čo najviac. A o to by sa z titulu svojej verejnej funkcie mal snažiť aj dočasný správca majetku.
Kto bude správca
V neprospech tohto postupu ale hrá viacero vecí. Dočasným správcom Bašternákovho majetku sa stane bratislavský okresný úrad, ktorý aktuálne vedie nominant vládnej strany Smer. Práve jej špičky ako Robert Kaliňák, Martin Glváč či Robert Fico sú biznisovo a nájmom na odsúdeného developera roky prepojení.
Navyše, šéf okresného úradu si vyberá konkurzného správcu, ktorému zároveň počas konkurzu môže dávať záväzné odporúčania, ako postupovať.
Ak by sa aj konkurzný správca do spochybnenia účelových prevodov majetku na Bašternákovu manželku pustil, bude ešte potrebný schopný sudca, ktorý by sa s nejednoznačnou legislatívou vysporiadal.
Pala preto vidí inú cestu, ako vzniknutú medzeru v konkurznom práve jednoznačne vyriešiť. Riešením je podľa neho zmena zákona, ktorá by napríklad priamo ukladala povinnosť konkurznému správcovi preskúmať všetky prevody majetku odsúdeného počas trestného stíhania a určitý čas pred ním a následne ich spochybniť.
„Riešením by bolo aj vytvorenie precedensu cez jasné rozhodnutie súdu vyššieho stupňa,“ dodáva Pala. Súd by pripustil možnosť spochybniť prevody v prospech štátu, ktorý by bol v skutočnosti v pozícii zostatkového veriteľa.
Zjednotiť právny postup v tejto oblasti je dôležité aj preto, že podobných prípadov môže v budúcnosti pribúdať. Naznačujú to nedávne medializované vyšetrovania a obvinenia.
Kontrola verejnosti
Bašternákov konkurz môže sledovať aspoň v základoch celá verejnosť. Cez Obchodný vestník sa totiž zverejňujú kľúčové udalosti v konkurzoch.
S ďalšími konkrétnymi krokmi dočasného správcu majetku, ktorým sa stal okresný úradu, tu to už také jednoduché zrejme nebude. Pýtať sa otázky cez takzvanú infožiadosť bude podľa redaktora denníka Sme Adama Valčeka komplikované. Ako vysvetľuje, „infozákon bráni sprístupniť informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu“.
Teda ak napríklad okresný úrad dá záväzný pokyn, aby konkurzný správca uzatvoril dodatok k doterajšej nájomnej zmluve s Ficom, verejnosť sa o tom nemusí dozvedieť.
Aj tu ale existujú podľa Valčeka výnimky, keď súd s časovým odstupom zverejní aj takéto rozhodnutia komukoľvek, kto sa na ne cez infožiadosť opýta.
Druhou možnosťou je, že sa niekto z verejnosti stane súčasťou konania. Ako upresňuje Valček, napríklad odkúpi drobnú pohľadávku voči Bašternákovi a stane sa tak veriteľom v konkurze. „Vďaka tomu bude môcť nahliadať do spisu.“
V každom prípade, na vyhlásenie Bašternákovho konkurzu si treba ešte pár dní počkať. Právnik Kubina hovorí, že najskôr musí krajský súd vydať písomne svoj rozsudok, ktorým uložil odsúdenému trest prepadnutia majetku. Až potom ho môže odoslať na bratislavský konkurzný súd. Ten následne bez ďalších prieťahov vyhlási samotný konkurz.
Xénia Makarová