Denník N

Mojich prvých 100 dní v úlohe starostu najrýchlejšie rastúcej obce Slovenska

Práve dnes ubehne tradičných 100 dní, ktoré sa v slušnej spoločnosti nechávajú ľuďom na zodpovedných miestach na zorientovanie. Aké však v najrýchlejšie rastúcej samospráve Slovenskej republiky boli?

Vnímam ich ako najhektickejšie obdobie svojho života. Keď ľudia v decembri, alebo januári chodili okolo Úradu, ktorý zastupujem ako starosta, vo večerných hodinách – častokrát nás tam našli makať na veciach, či nových projektoch alebo rokovať v rámci našich komisií aj do jedenástej večer. Som zvyknutý, že veci sa musia posúvať rýchlo a keď sa tak nedeje, veľmi ma to štve. V samospráve to, samozrejme, nejde vždy tak, ako by som chcel, ale s tým som počítal. Chcel som nakopnúť všetky kolesá, ktoré musia tvoriť jeden super namazaný stroj.

Vďaka skvelým ľuďom, ktorí mi pomáhajú, máme za sebou prvé plody našej práce:

Ešte koncom novembra som inicioval intenzívny tlak starostov na Ministerstvo dopravy, ktorý vyústil do decembrového rokovania s ministrom dopravy, s cieľom zvyšovať prepravnú kapacitu vlakov spol. RegioJet, snáď aj za pomoci ktorého bola od 18.2. kapacita konečne navýšená.

Teším sa, že sme otvorili kolkáreň v našom kultúrnom dome s 2 dráhami a novým prevádzkovým poriadkom aj pre verejnosť. Momentálne hľadáme stáleho správcu. Otváracieho turnaja sa zúčastnilo 10 tímov. Čoskoro spúšťame aj amatérsku ligu…

Veľkú radosť mám z toho, že sme rozbehli obstarávanie novej projektovej dokumentácie pre projekt kanalizácie a vodovodu v obci s cieľom odkanalizovať všetko, čo momentálne stojí – nielen starú obec, ale aj Podháj a Záhrady.

Naštartoval sa projekt prímestskej autobusovej dopravy Hviezdoslavov-Bratislava-Hviezdoslavov s novou, centrálnou autobusovou zastávkou pri Hviezdnom bývaní, ktorá musí stať čo najskôr. V dňoch, keď píšem tieto riadky už pomaly ale isto začali s kladením prvých obrubníkov.

Založili sme iniciatívu “Za bezpečnejší Hviezdoslavov” s aktívnym i pasívnym hliadkovaním, no stále to potrebuje viac ľudí. Stále sa snažíme presviedčať obyvateľov hlavne Hviezdneho bývania, že bez nich to fakt nepôjde, pretože najviac krádeží sa udialo práve tam.

Založili sme naše vlastné, prvé, obecné minikino s tulivakovým sedením v našom kultúrnom dome. Prvú marcovú sobotu sme už aj premietali, nechýbali pukance ako v naozajstnom veľkom kine ale nebolo potrebné chodiť do Bratislavy alebo Šamorína. Spravili sme si kino tu, doma, vo Hviezdoslavove. Je naše a nik nám ho nevezme. Deti mali super sobotu a nestálo nás to dokopy nič. Vždy prvú sobotu v mesiaci sa bude premietať, hlavne pre najmenších…

S tímom architektov sme pripravili našu 1. obecnú zastavovaciu štúdiu centra obce Hviezdoslavov, ktorú predstavíme verejnosti hádam ešte v marci. Nechcem, aby nám diktovali developeri, ako má vyzerať naše centrum. To si musíme definovať my, ako obec, za pomoci Vás – našich občanov. Pripravili sme dve varianty a všetko sme si urobili sami, v rámci našej Komisie územného plánovania a výstavby – nestálo nás to ani cent z rozpočtu, čím sme ušetrili pekných pár tisíc. Obrovské ĎAKUJEM patrí p. architektom Zelinovi a Kraščeničovi.

Prenastavili sme interval osvetlenia pri vstupe do Záhrad, aby ľudia neprechádzali priecestím skoro ráno po tme. Drobnosť, ktorá poteší.

Prerobili sme zasadačku na Úrade na trio nových kancelárií, pre nových i súčasných zamestnancov, pretože Hviezdoslavov sa extrémne rýchlo zväčšuje a noví zamestnanci nemajú, kde sedieť. Zastupiteľstvá budú po novom bývať v kultúrnom dome – ten však tiež potrebuje ruku našich šikovných majstrov a udeje sa tak ešte tento rok…

Zapojili sme sa do grantu Raiffeisen banky s projektom arboristického orezu najstarších stromov v obci.

Osobne som sa stretol prakticky s každým developerom, ktorý vo Hviezdoslavove pôsobí a jasne som povedal, ako budeme ku veciam pod mojím vedením pristupovať. Ukážkový verejný priestor, ktorý chcem dosiahnuť a zachovanie vidieckeho rázu Hviezdoslavova je pre nás extrémne dôležitý element a každý developer to musí akceptovať.

Vyhrali sme ďalšie menšie granty; vynovili sme IT infraštruktúru na stavebnom úrade; dohodli sme veľkú jarnú obecnú brigádu s opekačkou a baraním gulášom na prvú jarnú sobotu na farme; vyrokovali s poľnohospodármi systém čistiacich žľabov na oplachovanie kolies ich poľnohospodárskych strojov, aby boli cesty čisté; začali sme vysielať videozáznamy z obecných zastupiteľstiev a každomesačný starostovský live stream; dojednali sme práce naviac pri Chodníku Čerešňárka v podobe trativodov a jednotných bezbariérových vjazdov do domov; súhlasili sme s demontážou starých stĺpov, ktoré už na Čerešňárke nie sú potrebné; no a podarilo sa i zopár ďalších drobností, ktoré celkovo tvoria za tých prvých 100 dní celkom fajn mozaiku roboty. Čaká nás toho ešte veľmi veľa…

Na druhom zastupiteľstve povedala moja zástupkyňa a zároveň kolegyňa – poslankyňa Tatiana Roller vetu, ktorú som si dobre zapamätal: „Teraz už nie sme aktivisti, ale zástupcovia obce – musíme k veciam pristupovať veľmi zodpovedne.“

Zmenilo sa teda u mňa niečo vo vnímaní situácie v obci pred zvolením a po zvolení?

Ani nie. Zmenilo sa to, že tím ľudí, s ktorým aktuálne pracujem, je omnoho väčší. Veď si zoberme napríklad to, že len v Komisii pre výstavbu máme 9 špičkových ľudí. To keď hovorím bežne na rôznych meetingoch alebo školeniach po Slovensku, tak ľudia nechápu, že ako sme tu namotivovaní a koľko ľudí chce pomáhať…

V našich komisiách funguje teraz 38 ľudí a to sme ešte mnohých museli odmietnuť, lebo to by sa už fakt nedalo regulovať a stretávať tak často, ako chceme. To tu nikdy nebolo a je to super pocit, že ľudia chcú pomôcť a vidia potenciál. Chcem, aby sme pochopili, že veľké veci dokážeme jedine ako tím. Ja som len jedno koliesko v tomto celom súkolí. Od začiatku si dávam veľký pozor na to, aby som bol pri každom projekte, pri každej dôležitej veci, ktorú prejednávame.

Za tých 100 dní som zmeškal len 2 stretnutia z celkového počtu vyše 200 – zhodou okolností na Bezpečnostnej komisii. Chcem eskalovať každú vec, ktorá sa tu deje a prejednáva, pretože musíme prinášať reálne výsledky. Teším sa, že keď treba, tak vieme veci ihneď riešiť rovno na Ministerstve životného prostredia, na Kraji v Trnave, či na Ministerstve školstva.

Hviezdoslavov sa stáva dôležitým uzlom v hlavách tých najdôležitejších – a to je dobre, ak chceme, aby sa naše problémy naozaj riešili…

Aj úloh je ďaleko viac a všetko sa deje naraz. Nemôžem dnes riešiť materskú školu, zajtra kanalizáciu a pozajtra to, že v Podháji nesvietia na ulici po veľkom vetre lampy. Všetko sa deje naraz, všetko chce každý ideálne hneď a očakávania ľudí sú, prirodzene, veľké, čo im vôbec nemám za zlé. Našťastie sú tie víkendy trochu kľudnejšie ale v zásade si teraz celkom dobre neviem predstaviť, čo ma bude čakať, ak sa vrátim napríklad z týždňovej dovolenky :)

Prináša starostavanie niečo, čo som naozaj nečakal?

Ako každý normálny človek, aj ja sa stále učím. Častokrát ma zaskočia procesné veci – v samospráve musíme ísť vždy podľa rokmi zaužívaných predpisov a tie – kto ma poznáte, tak viete – nejak zvlášť neobľubujem. Takisto ako papiere. Neznášam papiere. Keby som mohol, tak od zajtra by som zrušil celú papierovú byrokraciu, ktorú na Slovensku máme a fungovalo by sa iba elektronicky. Dnes, keď by mali byť takmer všetky úrady prepojené, nerozumiem tomu, načo potrebuje človek prísť na Úrad s nejakým papierom. Snáď to dáme za pár rokov trochu dokopy, lebo je to častokrát skutočne otravné…

Ešte asi jedna vec – nečakal som možno, že mi toľko ľudí bude vykať. Ak ma niekto na ulici osloví, že „pán starosta“, niekedy sa aj pozabudnem, lebo skôr reagujem na meno. Prišiel som po troch hektických rokoch cepovania v americkom korporáte, kde si každý s každým vždy tykal. Trochu deformácia, ale v tíme je to prirodzená vec. Akonáhle by som si uletel na tom, že som trochu viac, než niekto iný, tak by to bol môj koniec. Toho sa dožiť nechcem, bazírujem na rovnakých pravidlách pre všetkých. Bez ohľadu na to, či na Úrad príde minister dopravy, alebo človek, ktorý chce ohlásiť altánok.

Uplynulo 100 dní od zvolenia. Čo čaká Hviezdoslavov v priebehu ďalších 100 dní?

Bude toho veru dosť…

Poviem to ale takto – budem rád, ak o 100 dní bude skutočnosťou:
1. Prímestská autobusová doprava do (a z) Bratislavy s 3 zastávkami (Podháj, Hviezdne bývanie-Záhrady, centrum) ako rýchla a pohodlná alternatívna k vlakom

2. Nová projektová dokumentácia na kanalizáciu a vodovod, ktorú práve v týchto dňoch obstarávame

3. Hrubá stavba prístavby našej novej modulovej materskej školy, ktorú sme začali tento týždeň stavať

4. Intenzívna verejná diskusia k našej prvej internej zastavovacej štúdii centra obce Hviezdoslavov, kde verejne prediskutujeme všetky možné varianty, ktoré naši architekti navrhli

5. Panelové čistiace žľaby na oplachovanie kolies poľnohospodárskych strojov, ktoré financuje samostatne hospodáriaci roľník – p. Kubulák – aby sme v obci mali raz a navždy čisto

6. Podstatná časť chodníka z Hviezdneho bývania smerom na žel. stanicu Kvetoslavov, vrátane LED verejného osvetlenia

7. Spustený crowdfunding pre mikroprojekty vo Hviezdoslavove (kultúra, šport, vzdelávanie), aby aj ľudia bez trvalého pobytu mohli prispievať na chod našej obce

8. Výhra v dotácii – Podpora športu na rok 2019 – grant na nové multifunkčné ihrisko vo Hviezdoslavove

9. Posun vo veci základnej školy, ktorú každým ďalším dňom potrebujeme viac a viac

10. Kino vo Hviezdoslavove, kolkáreň vo Hviezdoslavove, zrevitalizovaný rybník vo Hviezdoslavove (ktorý čistíme 23.3. od 9:00) a čistý, upravený a udržiavaný verejný priestor vo Hviezdoslavove, ktorý patrí nám všetkým…

Máme čo robiť, ale všetko sme spustili – jar bude horúca!

Krásny deň všetkým…

 

Marek LACKOVIČ,
starosta Hviezdoslavova

 

P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší:

https://www.facebook.com/ZaLepsiHviezdoslavov

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marek Lackovič

Novozvolený progresívny starosta najrýchlejšie rastúcej obce na Slovensku - Hviezdoslavova. Kým veľká časť obcí sa z prírastku obyvateľstva teší, v prípade Hviezdoslavova je situácia iná. Obec, mnohými neslávne prezývaná aj ako najväčší bratislavský satelit, vzdialená len 13 kilometrov od prvej tabule „Bratislava“ musí čeliť enormnému nárastu populácie. Marek Lackovič je zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska a donedávna bol aj jeho trnavským predsedom. Predsedovania sa vzdal bezprostredne po zvolení za starostu, aby naplno sedel len na jednej stoličke.