Projekt Planet Drum a zabudnuté ekomesto

V roku 1998 postihli ekvádorské pobrežné mesto Bahía de Caraquez 2 veľké prírodné katastrofy. Zemetrasenie a zosuvy pôdy na odlesnených a zastavaných svahoch v okolí mesta. Vtedajší predstavitelia Bahíe sa rozhodli pracovať na prevencii podobných udalostí vytvorením ekologicky udržateľného mesta – ecocity. Na pomoc v tejto oblasti si pozvali Petra Berga – environmentalistu, ktorý založil nadáciu Planet Drum. Peter Berg bol taktiež jedným z tvorcov teórie bioregionalizmu, ktorý kladie dôraz na prírodné hranice regiónov, lokálnu produkciu a zachovanie prirodzeného biotopu. Od roku 1999 tak začal Planet Drum pôsobiť aj v Bahíi. Jeho hlavnou úlohou bolo najmä vysádzanie stromov v častiach mesta postihnutých zosuvmi pôdy. Boli vytvorené plány na mestské parky, recykláciu odpadu, ekologické riešenia dopravy v meste. Motorové tuk-tuky boli v meste zakázané aby mohli dať priestor trojkolesovým bicyklovým rikšiam. Ako sa však v priebehu rokov menila administratíva mesta, vôľa pokračovať v ekologických zmenách v meste oslabovala. A po ďalšom silnom zemetrasení v roku 2016 čas v Bahía de Caraquez takmer zastal.

Keď som sem začiatkom januára dorazil boli všetky ulice rozkopané. Niekto z politickej elity si povedal, že najväčším problémom mesta nie je nefungujúca nemocnica, rozpadajúca sa požiarna stanica, či stále zatvorené mestské múzeum ale káble. Na stĺpoch je ich príliš veľa. Prestavujú nebezpečenstvo a tak ich logicky musia zakopať do zeme a minúť na to 8 miliónov dolárov. Odvážne riešenie v meste, ktoré prakticky leží na polostrove. Preto sa pri niektorých výkopoch zíde nie len muž s lopatou, ale aj muž s vedrom. Práce postupovali ulicami mesta veľmi rýchlo a tak si nikto nemohol byť istý, či sa poobede bude môcť domov vrátiť autom tou istou cestou, akou ráno odchádzal. Niekedy sa zdalo, že sa pracuje úplne všade a cesta smerom k majáku na konci mesta sa menila na prekážkový labyrint.

Jediná pozitíva vec ohľadne tohto projektu je, že dáva miestnym ľuďom prácu. Či je zmysluplná je vedľajšie. Hlavne, že je zaplatená. Veľa pracovných príležitostí tu nie je. Po poslednom zemetrasení pred takmer 3 rokmi sa mnoho ľudí  odsťahovalo a ulice mesta sú takmer neustále prázdne. Niektorí pracujú na rekonštrukciách hotelov, ale na čo, keď aj tie, ktoré zemetrasenie prežili zívajú prázdnotou. Každý tu vraj sníva o príchode turistov, ale okrem plátaní trhlín vo vysokých hotelových budovách tu nebadať známky aktivity. Bahía je ukážkovým miestom, kde skapal pes. Ideálnym zrejme pre amerických penzistov, ktorých tu pred tým bolo určite viac, ale aj dnes ich je tam možné bežne stretnúť.

Nemožno sa čudovať, že ani o projekt eko-mesta už nemá nikto záujem. Okrem zopár vyblednutých prícestných bilbordov ho bežnému návštevníkovi môžu pripomenúť už len spomínané cyklorikše. Zrejme jedinou nádejou jeho oživenia je prežívajúci projekt Planet Drum. Jeho riaditeľ – a súčasne prakticky jediný stály pracovník – Clay Plager-Unger to tu vedie už 12 rokov. V Bahíi si založil rodinu a s manželkou Margaritou má dve deti.

Hlavným cieľom Clayovej práce je revegetácia cieľových oblastí. To znamená, že nejde len o vysádzanie stromov ale o celkové obnovenie pôvodnej flóry. Každopádne stromy sú hlavným nástrojom ako to docieliť.

Väčšina práce so stromami prebieha v „skleníku“. To je skôr pracovný názov, pretože momentálne to pripomína viac záhradu. Pôvodný skleník neprežil posledné zemetrasenie. A tak boli všetky stromčeky presunuté do tieňa korún neďalekých stromov, ktoré Planet Drum sám vysadil pred niekoľkými rokmi.

Semená stromov tu najskôr vyklíčia v špeciálnych vyvýšených priehradkách (seedbeds). Neskôr sú jeden po druhom presadené do orezaných plastových fliaš. Bežne sa na pestovanie stromov používajú špeciálne plastové vrecká, ale Clay vraví, že tento systém sa mu osvedčil oveľa lepšie. Trvá to niekoľko mesiacov kým je stromček dosť veľký na vysadenie v teréne. Planet Drum pestuje asi 20 druhov stromov, ktoré sú prirodzenou súčasťou suchého tropického lesa – algarrobo, guachapelí, mate, tamarind, citrusové stromy, mango, papája, kávovník, kakovník a iné.

Teória bioregionalizmu ráta s človekom ako prirodzenou súčasťou bioregiónu a preto sa Clay snaží pri vysádzaní stromov čo najviac spolupracovať s miestnymi komunitami. Taktiež spolupracuje so súkromnou školou Los Algarrobos z neďalekého mestečka Canoa. Deti tak môžu z času na čas vypestovať svoj vlastný stromček alebo prísť pomôcť s prácou v skleníku. Asi najťažšia je však práca s dospelými a to najmä s miestnou administratívou. Získať ich podporu na environmentálny projekt v rámci mesta je často proces, ktorý nevedie k žiadnym výsledkom napriek veľkej námahe. Obdivujem však trpezlivosť, ktorú si musel Clay počas tých rokov osvojiť. To, čo sa snaží pre Bahíu urobiť nie len po stránke environmentálnej, ale aj sociálnej je možno až príliš komplexné poňatie rozvojového projektu na to, aby to ľudia plánujúci len na dĺžku volebného obdobia vedeli oceniť.

Planet Drum tak funguje za pomoci dobrovoľníkov a najmä z finančnej podpory zahraničných grantových fondov. Nie je ale ľahké financie získať, pretože aj v zahraničí majú projekty zamerané na životné prostredie veľmi nízku prioritu. Clay sa ráno s dobrovoľníkmi stará o stromčeky a poobede píše hlásenia, blogy a žiadosti o príspevky. Raz mi povedal, že keď začína strácať motiváciu, tak si povie, že predsa sadí stromy. Nič zlé tým spraviť nemôže.

Ako dobrovoľník som v Planet Drum pracoval takmer celý január. Väčšinu času som strávil v skleníku, kde sme sa spolu s ostatnými dobrovoľníkmi starali o malé stromčeky. Boli aj dni keď sme šli sadiť do terénu alebo zbierali plody na sadenie. Práca na tomto projekte bol skvelý relax mysle a vrelo odporúčam každému si popri cestovaní nájsť čas zasadiť nejaký ten strom kdekoľvek už pôjdete a vlastnými rukami pomôcť vymazať časť z emisii spôsobených svojím letom.