Denník N

„Križiak“ odkryl svoje hodnotové prázdno

Pred niekoľkými mesiacmi v prezidentských debatách kandidát Krajniak povedal, že pred I. kolom nepodporí iného demokratického kandidáta svojim odstúpením.

Vyzývali ho k tomu najmä opoziční politici z iných strán, aby v prípade nízkych preferencií zvážil tento krok aj on. Nakoniec na tú dohodu ako už vieme, pristúpili iba Robert Mistrík a Zuzana Čaputová.

Poslanec Krajniak na túto výzvu odpovedal, že on ako bývalý športovec bojuje vždy až do samého konca. Mal na to samozrejme právo. Našťastie, jeho dosiahnuté nízke percentá nijako neohrozili postup iného demokratického kandidáta.

Pri okrúhlych stoloch vravieval ešte jednu vec: „V prípade môjho neúspešného postupu, som v druhom kole bez problémov pripravený podporiť iného kandidáta.“ Rovnako to isté sme počúvali aj z úst jeho straníckeho šéfa Borisa Kollára.

Dnes, keď poznáme mená postupujúcich kandidátov, už môžeme vyhodnotiť ich skutky. Obidvaja páni sa od avizovaných prísľubov poriadne vzdialili. Jeden alibisticky odkazuje svojim voličom, aby si robili čo chcú a ukazuje im príklad, že on sa už volieb nezúčastní. Druhý sa zas nechal počuť, že za plentou obidve mená vyškrtá.

Až toľko prejaveného zúfalstva som od nich naozaj nečakal a to som si o hnutí „Sme Rodina“ ilúzie nikdy nerobil. Zasiahnuté ego s 2,8 percentami dostatočne odkrylo ich správanie.

Krajniakov argument, prečo sú obidvaja kandidáti nevoliteľní je taký, že on ako konzervatívny politik sa nemôže stotožniť s ich liberálnou ideológiou. V poriadku, nemusí sa s nimi zhodovať v hodnotách.

Jeden z nich ale zvolený byť musí a aj bude. Voľby nie sú vždy iba o vlastných ideáloch. Častokrát je to o racionálnom vyvažovaní dobra so zlom, prípadne dobra a väčšieho dobra, či zla a menšieho zla. Vždy je jeden kandidát prijateľnejší od druhého.

V dnešnej situácii na Slovensku nemáme ten luxus, riešiť iba ideologické línie. Nám tu „horia“ podstatnejšie veci. Ak sa s obidvomi kandidátmi nezhoduje kvôli ich hodnotám, musí predsa medzi nimi hľadať aj ďalšie odlišnosti, ktoré sú na funkciu prezidenta bezpochyby ešte dôležitejšie.

Jeden z kandidátov predstavuje osobný príbeh, v ktorom celoživotne bojuje proti nespravodlivosti.

Druhý sa angažuje v zahraničnej politike, ktorú vykonáva v zásade dobre. Jeho problém spočíva v tom, že sa nikdy nevyhranil voči nekalým praktikám vlastnej strany. V tichosti prechádzal roky mlčaním, keď sa častokrát patrilo ozvať. Tá strana zapríčinila obrovskú mieru korupcie. Takú, že nám zlyhávajú základné funkcie štátu. Po 11-rokoch spôsobu ich vládnutia sa dá hovoriť až o „únose krajiny“.

Keď to zhrniem, exkandidát Krajniak svojim konaním zbagatelizoval stranu Smer. Jej hrozbu, ktorú pre Slovensko predstavuje, opomína. On má problém iba s ideologickými hodnotami a v iných veciach rozdiel medzi kandidátmi nevidí. Tu pekne prejavil svoje morálne vnímanie.

Nie je to už ani prekvapivé po tom, ako z jedného dňa na druhý, prešiel z kritiky nákupu predražených transportérov z dielne SNS, na ich obhajobu. Alebo odkedy v kľúčových veciach ich hnutie pravidelne podporuje hlasovaním vládnu koalíciu.

Jeho odkaz k takto dôležitým voľbám, akurát tak vypovedá o jeho „hodnotovom prázdne“. … jedine, že by za tým bolo niečo iné?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Branislav Čížik

Autor je zakladajúcim členom hnutia Progresívne Slovensko. Obsahy blogov vychádzajú z autorových myšlienok, ktoré sa vždy nemusia zhodovať s oficiálnym stanoviskom hnutia.