Argumentačná klinika: Eduard Chmelár (fb. Page)
Pred pár dňami mi bol nazdieľaný status stránky Eduard Chmelár, ktorá pôvodne fungovala ako podpora pre rovnomenného kandidáta v prezidentských voľbách. Zastávam názor, že je dôležité konfrontovať hoaxy a konšpirácie v čo najkratšej dobe od ich zverejnenia.
Mojim cieľom nie je hádať sa či už s človekom čo mi nazdieľal informáciu, ani s autormi statusu, ani s pánom Eduardom Chmelárom – bez ohľadu ak by spomenutý status 100% reflektoval ich názor. Cieľom je použiť tento status ako formu cvičenia pre analýzu dezinformácií.
K samotnému statusu:
„Kdesi na začiatku bol návrh prezidenta Andreja Kisku, ktorý na summite Severoaatlantickej aliancie vo Walese v septembri 2014 navrhol vybudovanie základne NATO, ktorá mala slúžiť na uskladnenie munície. Vtedajší minister obrany Martin Glváč klamal, že to vlastne nebude vojenská základňa…“
– Hypotéza nezakladajúca sa na faktoch: Tvrdenie, že prezident má kompetencie navrhovať vybudovanie základne NATO je nepravdivé.
– Vnútorný rozpor, ad-hominem: V prvej vete pán Chmelár píše o „sklade munície“ v druhej obviňuje exministra, že klamal o „vojenskej základni“.
„V marci 2017 sa však na webových stránkach štátnych zákaziek americkej vlády objavil tender, že Spojené štáty hľadajú dodávateľa na projektovanie vojenských objektov na Slovensku.“
– Chýba zdroj tvrdenia
„Každý človek, ktorý sa len zbežne vyzná v medzinárodných vzťahoch vie, že americkí šéfovia diplomacie nechodia po svete na zdvorilostné návštevy, ale riešiť vlastné záujmy “
– Apel na „všeobecne známy názor“
„Preštudoval som si obsah bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci (DCA), ktoré uzatvárali USA s inými štátmi. Zistil som, že vo všetkých týchto prípadoch ide o vybudovanie vojenských základní USA alebo o uľahčenie prítomnosti amerických vojakov na území dotyčných štátov.“
– Chýba zdroj tvrdenia
– Argument falošnej podobnosti. Týka sa to len „iných štátov“, alebo „aj Slovenska“? Každý štát ktorý jednal s USA o vojenskej spolupráci musel vyjednať rôzne podmienky – napríklad z dôvodu rôznych zákonov, či rozsahu právomocí ústavných činiteľov v spomenutých krajinách. Porovnávať zmluvy DCA uzavreté s inými štátmi s tou ktorú potenciálne uzavrie Slovensko je nemožné.
„Keďže s „internacionálnou pomocou“ máme svoje historické skúsenosti“
– Zlá analógia: Pán Chmelár tvrdí, že nieje rozdiel medzi okupáciou po roku 1968 a členstvom v NATO.
„Zároveň som vyzval ostatných prezidentských kandidátov, aby k tejto veci zaujali jasný politický postoj.“
– Hypotéza nezakladajúca sa na faktoch: Politický postoj prezidenta resp. kandidáta prezidenta je v tejto otázke irelevantný, viz. prvý bod.
„Ministerstvo zahraničných vecí ešte v ten istý deň zverejnilo pomerne rozčúlené stanovisko, v ktorom ma namiesto jednoznačnej odpovede na priamo položenú otázku obvinilo, že hovorím veci, ktoré sú ničím nepodložené, konšpiratívne, že klamem, zavádzam, a tak ďalej.“
– Ad-hominem: Síce adresovaný celej organizácii.
– Argument falošnej podobnosti: Riešenie dilemy v druhej časti vety je ak by pán Chmelár zverejnil obsah bilaterálnych obranných dohôd o ktorých tvrdil že nimi disponuje, avšak ani v tom prípade to neznamená, že zmluvy so Slovenskom povolia prítomnosť amerických vojakov u nás.
„V druhej reakcii už bolo MZVEZ SR vecnejšie, no odpovedalo len čiastočne, že nerokuje o vytvorení amerických vojenských základní. Keďže ma však začalo nepatrične poúčať, čo všetko by som mal vedieť o uzatváraní a uverejňovaní zmlúv, s pomocou dr. Fábryho z Právnickej fakulty Univerzity Komenského som im presne odcitoval ich povinnosti štátneho orgánu voči verejnosti.“
– Chýba zdroj tvrdenia: Môj vlastný „confirmation bias“ ma síce nabáda veriť tomuto tvrdeniu, avšak bolo by správne zverejniť scan daného dokumentu.
„Pár dní na to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na zasadnutí parlamentného výboru pre obranu v emotívnom prejave vyhlásil, že pri rokovaní s americkou stranou o DCA nejde v súvislosti s pobytom amerických vojsk v Maďarsku o nič menšie ako o zachovanie suverenity štátu.“
– Odvedenie pozornosti: Len o odstavec predtým pán Chmelár napísal, že má oficiálne stanovisko Ministerstva Zahraničia, že rokovania o amerických základniach u nás neexistujú, hneď na to však bez zjavného dôvodu cituje názor predstaviteľa iného štátu, ktorý je irelevantný. Maďarsko totiž dohodu DCA s USA už obnovilo.
„Zlom nastal 5. marca tohto roku. Vtedy sa mi konečne dostala do rúk štúdia z amerického odborného časopisu Defense News, ktorá presne popisovala, ako letecké sily Spojených štátov testujú základne v strednej Európe na to, aby sa pripravili na budúce vojny.“
– Podvrhný kontext: Autor statusu hovorí o 5. marci tohoto roku ako o zlome. Článok je však z 26. augusta minulého roku.
„V pondelok 11. marca ministerstvo obrany ukončilo rokovania o stomiliónovej investícii USA a následne zverejnilo to, čo som žiadal od ministerstva zahraničných vecí: hlavné body pripravovanej vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi,“
– Hypotéza nezakladajúca na faktoch / Vnútorný rozpor: Rokovania s USA vedie Ministerstvo Zahraničných Vecí, nie Ministerstvo Obrany ako tvrdí status. Autor na to dokonca neskôr v texte poukáže, keď cituje Jaroslava Pašku.
„Dnešné patetické reči poslanca Petra Osuského, že vojaci NATO sú našimi vojakmi, sú nekompetentným táraním – nech si zájde na nejakú americkú vojenskú základňu a povie im tam, že je to naša základňa, vynesú ho odtiaľ surovejšie ako z demonštrácie proti návšteve čínskeho prezidenta.“
– Ad-hominem útok, Odvedenie pozornosti.
„Preto som rád, že podpredseda SNS Jaroslav Paška dnes kompetentne vyvrátil všetky klamstvá rezortu diplomacie: „Pán minister Miroslav Lajčák sám podpísal smernicu o expertných rokovaniach za Ministerstvo zahraničných vecí SR ešte v októbri roku 2018. Najprv sa hovorilo o technickej pomoci pre armádu SR, ale podľa pripravovanej dohody sa ukázalo, že nejde o skvalitnenie našich letísk. Po preverení finančných kapacít a alokácie sa zistilo, že letiská majú slúžiť najmä pre potreby USA, aby tu mohli pristávať ťažké dopravné lietadlá. Podľa dohody sa má financovať hlavne výstavba muničných skladov v Kuchyni a skladov pohonných hmôt na Sliači.“
– Apel na falošnú autoritu: Jaroslav Paška ako podpredseda SNS nieje kompetentný vyjadriť sa. Kompetentnou osobou sú v tomto prípade ministri Lajčák a Gajdoš, resp. pracovníci daných ministerstiev.
– Vnútorný rozpor: „nejde o skvalitnenie našich letísk“ vs. „aby tu mohli pristávať ťažké dopravné lietadlá“. V takom prípade budú, alebo nebudú slovenské letiská kvalitnejšie?
– Argument šikmej plochy, argument generalizáciou: „najmä pre potreby USA, aby tu mohli pristávať ťažké dopravné lietadlá“. Jedno z letísk – Sliač – má zmiešanú civilnú a vojenskú prevádzku, preto argument o pomoci len pre USA je nepravdivý.
– Nedostatočné odzdrojovanie: Chýba citácia média, ktoré dané vyhlásenie pána Pašku zverejnilo.
„Občania, najmä tí, ktorí žijú v bezprostrednom okolí letísk, majú právo vyjadriť sa, či súhlasia s tým, aby sa v husto obývanej oblasti stavali muničné sklady americkej armády.“
– Apel na falošnú autoritu: Použijem slová autora statusu. Skúste prísť na slovenskú vojenskú základňu a vyhlásiť, že máte právo ju odmietnuť. O rozmiestňovaní vojenských objektov totiž nerozhodujú priamo občania.
– Hypotéza v rozpore s faktami: Ďalej neviem kde autor statusu žije, avšak Kuchyňa a Sliač nie sú zrovna husto obývané.
– Autor statusu vychádza z predpokladu, že SR tajne rokuje s USA o vytvorení vojenskej základne USA. (Presupposition)
– Tento konštrukt nepotvrdil, v časti statusu pred vyjadrením MZ, ani po zápornej odpovedi.
– Niekoľko krát prezentoval názor, že obsah dohody DCA má dopad na našu suverenitu, pričom nedokázal faktickú relevanciu.
– Podsunul nepravdivé tvrdenia, že názor prezidenta je v tejto otázke relevantný
– Podsunul špekulatívne tvrdenie, že iné zmluvy DCA ktoré USA uzavreli v iných krajinách budú podobného, alebo identického obsahu ako tá so Slovenskom.
– Nedoložil väčšinu zdrojov na ktoré sa odvolával – zmluvy DCA, vyjadrenie MZ, údajné vyjadrenie maďarského ministra, údajné vyjadrenie prezidenta Kisku.
Konfrontácia s reálnou chronológiou:
a) USA spolufinancujú budovanie a rekonštrukciu vojenskej infraštruktúry v Európe od júna 2014.
Tieto informácie boli zverejňované napríklad v rámci rozpočtovej politiky USA. S touto iniciatívou teda neprišiel prezident Kiska, pretože Summit NATO vo Walese sa konal až v septembri 2014.
b) Vláda s v poslednom programovom vyhlásení z roku 2016 deklarovala:
„Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO.“ K tomuto programu sa zaviazali všetky koaličné strany, vrátane SNS.
c) Posledný program – ktorý je práve vyjednávaný s USA a našim Ministerstom Zahraničia – bol v Defense News zverejnený už pred siedmimi mesiacmi.
Nieje možné tvrdiť, že „niekto vyjednáva za našim chrbtom“, „zahmlieva“, alebo „utajuje informácie“. Tie sú v skutočnosti verejné mesiace až roky. Je však možné predpokladať, že priestor pre takéto konšpirácie vznikol v dôsledku nedostatočného mediálneho pokrytia tém obrany a bezpečnosti SR v rámci NATO.
Je tiež zaujímavé sledovať ako sa na stránke novinára, historika, politológa a kandidáta na prezidenta objaví názor „Odmietnutie cudzích vojakov na našom území, preboha, nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami.“ Autor si nieje vedomý programového vyhlásenia vlády, ale ani kompetencií ústavných činiteľov, ani možný rozsah zmluvy DCA u nás. V našich podmienkach totiž zmluva DCA nemôže umožniť prítomnosť amerických vojakov na našom území, túto kompetenciu má vláda*.
Chcel by som však poďakovať správcom FB stránky „Eduard Chmelár“, ich amaterizmus bol pre môj blog skvelou inšpiráciou.
* Citácia prebraná z rozhovoru s Róbertom Ondrejcsákom, Denník N
* Článok SME komentujúci prelety amerických stíhačiek z 1999.
* Desiatky konšpiračných článkov, ktoré označujú členov Dzurindovej vlády za vojnových zločincov, práve kvôli tomuto aktu. Samozrejme, teraz sa to nehodí pripomínať.
