Denník N

Využijeme peniaze, ktoré sú na stole od EÚ na poľnohospodárstvo?

Čo môžeme, a čo nemôžeme očakávať od finančných prostriedkov z EÚ na naše poľnohospodárstvo.
Ako využiť najlepšie peniaze, ktoré sú na stole.

Jazykolam: redistributívna platba

V poslednom článku som sa snažil ľudskou rečou vysvetliť, ako fungujú oddelené priame platby , po starom jednotná platba na plochu, po novom základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti a prečo je s nimi problém. Ale to v rámci priamych platieb nie je zďaleka všetko. Ďalším krásnym pojmom je redistributívna platba. Neľakajte sa toho slova, presnejšie je to komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti.

Znie to komplikovane, no v skutočnosti ide o oddelenú priamu platbu, ktorá slúži na prerozdelenie finančnej podpory od väčších k malým a stredným poľnohospodárskym podnikom. To už neznie tak komplikovane, nie?

Slovensko si v rokoch 2014 až 2020 neuplatňovalo takéto platby. V schéme priamych platieb 2014 – 2020 platí, že členské štáty, ktoré používajú takéto redistributívne platby, si môžu uplatniť výnimku z povinného znižovania základných platieb nad 150 000 eur (minimálne 5%).

Ako to vie Slovensko využiť?

Nová schéma priamych platieb kladie silný dôraz na starostlivosť o životné prostredie a zamestnanosť, presúva sa pozornosť na malých a stredných poľnohospodárov, pretože v nich vidí spôsob, ako udržať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach. Celkom logicky. Redistributívne platby sú jeden zo spôsobov, ako oživiť poľnohospodárstvo. Stojí za to využiť ho, len netreba mať prehnané očakávania. Ako vždy, aj toto je na nás. Sme schopní to nastaviť?

Ako to funguje?

Členské štáty EÚ si najprv stanovia sumu na hektár, prípadne rôzne sumy na rôzne rozmedzia hektárov, a zároveň stanovia maximálny počet hektárov, na ktorý sa poľnohospodárovi bude vyplácať takáto podpora príjmu.

Počet hektárov, na ktoré možno túto platbu prideliť, je obmedzený na 30 hektárov alebo do priemernej veľkosti poľnohospodárskeho podniku danom členskom štáte EÚ. Suma na hektár plánovaná na daný rok podania žiadosti nesmie presiahnuť vnútroštátnu priemernú sumu priamych platieb na hektár v tom roku.

No a maximálna suma tejto platby nesmie presiahnuť 65 % priemernej platby na hektár.

Také sú pravidlá.

Čiže, čisto teoreticky, ak priemerná veľkosť farmy na Slovensku je cca 80 ha a rastie (taký je trend v celej EÚ), potom vychádza maximálna podpora na 132 – 140 EUR na hektár pre roky 2021 až 2027. Samozrejme, to neznamená, že nemôže byť podpora len na prvých 30 hektárov, alebo rozdielne sadzby, ako napríklad v Nemecku, kde je nateraz platba do 30 hektárov cca 50 EUR a nad 30,01 do 46 hektárov cca 30 EUR.

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov. Nakombinujme to.

No ak ste si jazyk nezlomili doteraz, teraz možno nastala tá správna chvíľa. SPP na roky 2021-2027 má jeden zo špecifických cieľov „pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach“.

Asi každý súhlasí, že v poľnohospodárstve je potrebná generačná obnova.

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov je jedna možná intervencia, druhou je pomoc mladým poľnohospodárom usadiť sa na vidieku. Na tento účel je povinné do svojich strategických plánov SPP zahrnúť sumu vo výške minimálne 2 % ročnej národnej obálky pre priame platby.

V ľudskej reči: komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov má podobu ročnej oddelenej platby na hektár, druhá intervencia je zvýšenie maximálnej sumy pomoci mladým poľnohospodárom na usadenie sa a vytváranie startupov na vidieku na sumu až 100 000 EUR.

Tieto dve intervencie je možné kombinovať.

Mladí. Mladí. Mladí.

Mladí poľnohospodári čelia viacerým prekážkam: prístup k pôde, vysoké ceny a prístup k úverom. Od roku 1989 už prešlo takmer 30 rokov, no záujem o poľnohospodárstvo vzrástol hlavne v posledných rokoch aj vzhľadom na podporu mladých z PRV 2014-2020. Hlavne jednej výzvy. Výsledok poznáme všetci. Je na nás, aby sa podobný scenár nezopakoval.

Zamyslime sa ale, ako zabezpečíme odbornú prípravu mladých poľnohospodárov v oblasti odborných a aj podnikateľských zručností. Bolo by namieste zapojiť do tohto procesu aj fungujúce poľnohospodárske podniky a zároveň tak aj v nich umožniť generačnú obnovu. Zdanlivo to nesúvisí, ale…

Keď chceme zapojiť do agro sektoru viacej mladých, nebolo by namieste, ak by boli aj odborne pripravení? Nemali by tým uľahčení vstup do odvetvia, lebo by vedeli do čoho idú? Keď v iných odvetviach je vzdelanie a prax povinné, v poľnohospodárstve by to nebolo vhodné? Naozaj stačí len kurz? Toto je celkom zaujímavá výzva pre náš štát.

Klíma a životné prostredie.

A sme na poslednej oddelenej priamej platbe. „Greening.“ No v budúcnosti nie celkom.

Poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sú tiež podporované platbou a potom, čo sme si už ledva na podmienky na jej poskytnutie zvykli, je tu zmena.

O čom táto zmena vlastne je? Nový systém má efektívne spojiť a zracionalizovať dva elementy súčasnej SPP – známe ako „krížové plnenie“ a „greening“. Oba elementy síce poskytujú benefity pre životné prostredie a klímu, ale je tu vraj priestor na zlepšenie.

Tak ideme zlepšovať a napĺňať cieľ SPP 2021-2027, a to: „prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti“.

Riešením má byť kondicionalita – systém prepojenia medzi platbami na plochu a na zvieratá v rámci SPP (v I. alebo II. pilieri) a rozsahom povinností. Kondicionalita bude podobná s mechanizmom krížového plnenia, ale bude podstatne jednoduchšia ako greening.

Podpora ekologických režimov by mala mať podobu ročnej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Bude sa poskytovať vo forme ekoschém.

Ekoschémy ponúkajú možnosť vyplácať priame platby poľnohospodárom, aby ich motivovali prijať postupy prospešné pre životné prostredie a klímu. A to ako dodatočné platby k základnej podpore príjmu alebo ako platby (čiastočne alebo v plnej výške) kompenzujúce ďalšie vzniknuté náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých postupov.

Malo by ísť o ekologické poľnohospodárstvo, trvalé trávne porasty, oblasti s prírodnými prekážkami a lineárne krajinné prvky. Dobre navrhnuté ekoschémy “by nemali“ komplikovať život poľnohospodárom, keďže jednotlivé členské štáty budú mať oveľa väčšie slovo v celom procese.

Ekoschémy ponúkajú novú možnosť na to, aby sa časť rozpočtu priamych platieb minula na starostlivosť o životné prostredie a klímu: hovoríme 30 percentách, čím podporia prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo.

Či to bude naozaj zjednodušenie je zase na nás. Na základe mojich skúseností, aj keď by to mohlo byť jednoduché, my si to na Slovensku určite umelo skomplikujeme. Na to máme expertov dosť.

Takže?

Snažil som sa trochu priblížiť spôsob fungovania schémy oddelených priamych platieb a víziu ich budúcnosti. Vzhľadom na to, že by sa malo intenzívne pracovať na príprave strategických plánov, je potrebné sa o nich baviť a aj aktívne sa zapájať do ich tvorby. Systém berte toto, tu a teraz, my sme to pre vás a dokonca za vás pripravili nie je riešenie.

Ako teda na tom sme?

A ešte sme zabudli na jedno posledné slovo: konvergencia.

Žiaľ, ani v nasledujúcom programovacom období nedosiahneme plnú vonkajšiu konvergenciu. Inými slovami nedosiahneme európsku úroveň v priamych platbách. Teda to, čo sme očakávali už v minulosti – v roku 2014.

Pre členské štáty s priamymi platbami pod 90 % priemeru EÚ – 27, bude rozdiel medzi výškou ich priamych platieb a 90 % priemeru znížený na polovicu v priebehu šiestich rokov. Keďže sa Slovensko aktuálne nachádza na úrovni 78% priemeru EÚ, po novom by sa mali platby pre našu krajinu zvýšiť na úroveň 84% priemeru EÚ.

Keby to bolo zníženie rozdielu o 90 percent, ako sa pôvodne uvažovalo, dostalo by sa Slovensko na úroveň cca 88% priemeru EÚ.  Samozrejme, že hovoríme až o roku 2027!

Po pätnástich rokoch v Európskej únii by asi mali platiť rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny, a vidíte, kde sme.

 

 

Teraz najčítanejšie