Denník N

Pohľad

Obzerá sa, akoby čosi očakával…

Kráča, ulica plná ľudí. Pracovný deň, ale slnko so živými organizmami robí svoje. Aktivita stúpa, každý si chce užiť. Zima, dlhá, nekonečná, slnečné lúče v kombinácii s dobrými teplotami, skutočne silné lákadlá.

Napätie, cíti ho v hlave a nielen tam. Telo strnulé, niekoľkohodinové sedenie dá človeku zabrať. Dnes sa takmer nepohol od písacieho stola. Čísla, jeden, dva, tri a vyššie, stále dookola. Papiere žiadne, od istého času sú v móde sofistikovanejšie metódy, moderné technológie. Len keby všetko fungovalo ako má. Ale nie, ako na potvoru, počítač spomalený, systém niekoľkokrát vypadnutý. A pracuj človeče, nezabudni na termíny. Daňové priznanie, strašiak dnešných dní, už aby bol apríl.

Nie, už to nechce držať v hlave, je čas vypustiť paru, aj nejaký relax si treba dopriať. Ide, kabát prehodený cez plece, oproti nemu dievčatá. Hm, hneď je to lepšie, k slovu sa dostávajú ľahšie kúsky oblečenia. Čas pre mužské oko, popásť sa na peknej žene je dovolené. Nič viac, ale obdiv od opačného pohlavia neublíži. Presne ako on, pokochal sa, pridal milý úsmev.

Kdesi po pravici predaj zmrzliny. Celkom dobrý sortiment, rozhodol sa, oriešková, vanilková. Aj modernejšie chute by sa našli, ale jemu vyhovuje klasika. „Nech sa páči,“ vtisne mu slečna za pultom kornútok do ruky. Spokojný, pomaličky likviduje svoju porciu. Návrat, kdesi pri firme má zaparkovaný bicykel, dnes ho vymenil za auto.

Výťah, milé stretnutie so susedou, niekoľko prehodených slov. „Dovidenia,“ lúči sa, kráča smerom k vchodovým dverám. Kľúče, dva pohyby a je vo vnútri. Domov, to sladké miesto, máme ho tak radi. Obzerá sa, akoby čosi očakával. Áno, mal by tu byť on, zvykne ho vítať. Berie to ako samozrejmosť, milý rituál. Pribehol k nemu, obtieral sa mu okolo nôh. A tie oči, hlboké, hnedé, bolo v nich toľko radosti. Nasledovala prechádzka, len oni dvaja.

Nič, ticho, bez akejkoľvek aktivity. Zbadá ho, leží tam, na svojom mieste. Presne ako kedysi, ale bez pohybu, akoby bez života. Vidí oči, hnedé, ale ten rozdiel, je v nich toľko smútku, dokonca bolesti. Toľko rokov boli spolu a teraz je všetko inak. Bolesť, prejde mu srdcom, posledné spoločné chvíle, ako povedal veterinár. Nedá sa nič robiť, treba sa s tým zmieriť, čas odchodu sa priblížil. Podíde k nemu, zronený smútkom sa zosunie na podlahu. Ruka, prejde mu niekoľkokrát po hlave, bol to skutočný priateľ.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com