Denník N

Milan Rastislav Štefánik išiel cez prekážky až ku hviezdam

Niektorí z nás si pamätajú ten zvláštny pocit, keď prvýkrát zbadali fotku muža v uniforme – napr. v kredenci za sklom na návšteve u babky, alebo visiacu v prastrýkovej dielni nad zverákom. Cesta náhodného, postupného spoznávania našich dejín môže pokračovať útlou knihou rozhovorov Antona Vydru – Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša?

V dnešnej dobe, kedy sme zvyknutí na instantné lajky a radi vytesňujeme neúspech a smútok, nás môže inšpirovať nepoddajnosť, trpezlivosť a odhodlanosť Milana Rastislava Štefánika. Jeho život nám ukazuje, že by sme nemali rezignovať na viacrozmerného človeka v nás. Jeden rozmer nestačí – v interdisciplinarite je budúcnosť. Viac o húževnatosti a šírke záberov MRŠ sa dozvieme z citácií Antona Vydru z úvodu knihy:

Prekážky, pred ktorými sa po celý život ocital, rozbíjal priam s naivným zápalom tínedžera, ktorého nesmie nikto a nič zastaviť.“

MRŠ. Literárny archív Slovenskej národnej knižnice (LA SNK).

Často som za posledný rok rozmýšľal nad záujmovou rozmanitosťou všetkého toho, do čoho sa Štefánik počas svojho krátkeho života púšťal: hviezdy, letectvo, technika, expedície, fotografovanie, politika, diplomacia, manažovanie vojska, a popritom všetkom mal cit aj pre umenie a kultúru, pre poéziu, literatúru či divadlo. Veľakrát som mal pred sebou obraz tohto citlivého, no sebavedomého muža, ktorého tak veľmi opantalo všetko technické a novátorské. Často som uvažoval o jeho dobrodružnej povahe a rozhodnutiach, ktorými riskoval všetko, úplne všetko. V hre neboli iba jeho život a zdravie, ale aj vzťahy a neraz i povesť, postavenie či možný vplyv na zmenu vecí, ktoré sa dlho nikto neodvážil zmeniť. To, čo sa ku mne opakovane vracalo ako bumerang, bola jeho húževnatosť a nepoddajnosť.“

M. R. Štefánik. LA SNK.

Nie všetko, na čo sa Štefánik vo svojom živote vrhol, mu aj vyšlo. Nežal vždy úspechy, akoby sa očakávalo podľa obrazu súčasného úspešného manažéra, podnikateľa, vedca či politika. Vynaložil veľa úsilia, aby doslova žobraním získal financie na svoje početné výpravy, a často sa mu v tom darilo, no nikdy nebol celkom za vodou. Túžil po mieste mimoriadneho profesora v Prahe s vlastným observatóriom, ale jeho ambícia ďaleko presahovala reálne možnosti. Samozrejme, nevyšlo mu to. Niekoľkokrát vycestoval do vzdialených krajín za namáhavo požičané peniaze a neraz aj s cudzími prístrojmi, aby tam pozoroval zatmenie Slnka alebo iné kozmické javy. A keď dorazil na miesto, obloha bola zatiahnutá a z pozorovania nebolo nič. Dnes by sme povedali: vyhodené peniaze. Bil sa o srdcia žien, ktoré sa rozhodli pre iných mužov. Predstavoval si nejako novovznikajúcu republiku, no iní mali odlišné plány a on sa s nimi musel nejako zmieriť. Veľa z jeho predstáv, jednoducho, nevyšlo, alebo ich zmarili okolnosti. No napriek tomu to skúšal znova a znova, inak a inde.“

M. R. Štefánik.

Vydra sa rozprával s piatimi rôznymi znalcami Štefánikovho života rozdelených do piatich kapitol. V prvej nám hovorí historik Michal Kšiňan, ktorý externe prednáša na Sorbonne, prečo sa MRŠ v Prahe odpútal od cárskeho Ruska a vieru nahradil morálkou. Kde sa stretol s myšlienkou, že z národného hľadiska by mali Slováci a Česi viac spolupracovať. Prečo sa stal francúzskym občanom. Že sa stretával so známym matematikom, filozofom a vedcom Henri Poincarém a Gustave Eiffelom. Ako získal kontakty na vysokopostavené osoby francúzskeho a talianskeho politického života, o ktorých sa Masarykovi a Benešovi mohlo len snívať.[1] Prečo si na začiatku Prvej svetovej vojny budúce Československo predstavoval ako monarchiu a vojenskú diktatúru. Ako to bolo s jeho slovanskou, francúzskou a talianskou identitou. Aký bol jeho pohľad na Rusko a boľševikov. Ako vnímal čechoslovakizmus a slovenskosť. Ako plánoval dostať naše légie zo Sibíri. Prečo často hovorieval o svojej smrti.

MRŠ sa narodil v rodine evanjelického kňaza Pavla Štefánika a Albertíny, rodenej Jurenkovej na fare v Košariskách ako šiesty z dvanástich detí (zdroj).
Cesty M.R. Štefánika v Európe. Literárny archív Slovenskej národnej knižnice. Plné rozlíšenie mapy.
Cesty M.R. Štefánika mimo Európy. Literárny archív Slovenskej národnej knižnice. Plné rozlíšenie mapy.

Astronóm Vojtech Rušin nám prezradí, že počas Štefánikovho života v Prahe pôsobil Albert Einstein a Chris Doppler, čo dokazuje, že v Strednej Európe sa v tej dobe považovala astronómia za dôležitú vedu pre rozvoj ľudstva. MRŠ raz povedal, že astronómia je mierou kultúry, lebo čím sme vzdelanejší, tým vyspelejším národom sa stávame.[2] Štefánik mal podľa Rušina cit pre vedu, keď dokázal vytušiť význam astronómie pre 20. storočie – na ňu prestúpil napriek otcovej nevôli z technických vied. Astronómia bola v tom čase ekonomicky neperspektívna. Dočítame sa, čomu sa MRŠ venoval vo svojej diplomovej a neskôr vedeckej práci. Prečo sa presťahoval do Paríža. Ako sa zoznámil so zakladateľom spektroskopie Julesom Janssenom, ktorý v roku 1868 na slnku objavil nový chemický prvok – hélium.[3] Čomu všetkému toto zoznámenie pomohlo v jeho živote. Prečo nemohol mať vlastné observatórium. Aký zaujal postoj k strachu ľudí z preletu kométy okolo Slnka. Aký mal biznis plán na jednom tahitskom ostrove so Slovákmi. Čo robil v Severnej Afrike v Tunisku. Ako to bolo s jeho plánovanou výpravou na južný pól.

Nákresy M.R. Štefánika. LA SNK.

Rozhovor s historičkou Bohumilou Ferenčuhovou je o detstve a dôležitých ženách, ktoré vstúpili do Štefánikovho života a ovplyvnili jeho osobnosť.[4] V Štefánikovej rodine bola dôležitá tradícia hurbanovských bojov z roku 1848. Podľa návštev v ich rodine vládla úžasná, priateľská atmosféra. Dozvieme sa prečo sa musel zadlžiť a ako po jeho smrti rodina vysoké dlhy vyrovnala – asi 2 milióny korún. Či bol ateista alebo agnostik. Prečo Štefánik tajil dlhy pred svojou rodinou. Aké ženy vyhľadával a aké mal predstavy o ženách. Prečo sa viackrát zasnúbil. Ako je to s MRŠ a konvalinkami. Ako dopadli jednotlivé lásky a vzplanutia. Prečo sa na začiatku Veľkej vojny začali Štefánikovi veritelia báť o svoje pôžičky. Ako narukuje do vojny, aj kvôli svojej snúbenici, ktorá mu vyčíta, že jej traja bratia zomreli, zatiaľ čo on je nažive a nebojuje.[5] Či MRŠ vzťah so ženami neslúžil ako rebríček do vyššej spoločnosti. Ako balil ženy. Či vyhľadával aj vyššie ženy a či trpel komplexami.

M. R. Štefánik na Tahiti. Vo Francúzskej Polynézii v rokoch 1910 až 1911 strávil desať mesiacov. Domáci ho volali – ten, kto sa rozpráva s hviezdami. Slovenské národné múzeum v Martine.

Cenným zdrojom informácii historikov sú listy. V budúcnosti bude historikom podobne slúžiť naša digitálna stopa z prelomu 20. a 21. storočia. Komunikácia z ICQ je nenávratne preč, pokiaľ ste si ju nezálohovali (komunikácia sa nezálohovala na ICQ serveroch, iba lokálne na užívateľovom počítači). Maily z Gmailu a Facebooku sa možno uchovajú, ak dovtedy dané firmy nezaniknú a dáta sa nenávratne stratia, ak ste si teda prezieravo nespravili kópie, ktoré sa aj tak pravdepodobne nezachovajú, pokiaľ ich nevytlačíte na papier (elektronika podlieha zubu času skôr ako papier, nehovoriac o komplikovanosti čítania z médií (napr. diskiet), ktoré už dávno nie sú na trhu). V tomto má papier veľkú výhodu nad výdobytkami modernej doby. Tiež nebude ľahké, napr. po smrti niekoho významného, dostať jeho dáta z Gmailu, keď nebudeme mať heslá a GDPR súhlas, keďže už bude daná osoba dávno mŕtva.

M. R. Štefánik preberá francúzske vyznamenanie – Rytiersky rad Čestnej légie.

Rozhovor s vojenským historikom Miloslavom Čaplovičom je hlavne o jeho pôsobení v armáde. MRŠ absolvoval viacero astronomických expedícii – Španielsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Tahiti, ostrov Vavau v Tongskom kráľovstve, Brazília, alebo aj (vedecko-diplomatických) Ekvádor a Marrákeš v Maroku, kam dnes vieme letieť priamo z Bratislavy – zo Slovenska priamo do Afriky, už ju len viac spoznať. TGM bol technologický nadšenec, ktorý chcel všetko, čo vo vede vzniklo, aj sám vyskúšať. Stal sa zakladateľom armádnej vojenskej leteckej meteorológie. Dočítame sa za čo dostal francúzske vojnové vyznamenanie. Aké boli najviac pravdepodobné príčiny pádu jeho lietadla. Prečo si MRŠ po jeho smrti prisvojili ľudáci, čechoslovakisti, socialisti a rôzne ďalšie prúdy okrem komunistov. Aká bola jeho vojenská misia v Srbsku, kde bojovali proti Nemcom, Bulharom a rakúsko-uhorskej armáde. Ako sa mu darilo s náborom krajanov do československých légií (na základe rakúsko-uhorského zákona boli legionári považovaní za vlastizradcov – po chytení im hrozila smrť). Prečo si na Slovensku predstavoval vojenskú diktatúry do roku 1920. Aká bola jeho cesta na Sibír za našimi zdecimovanými légiami (časť légií sa pridávala k boľševikom, medzi nimi aj Jaroslav Hašek, autor Osudov dobrého vojaka Švejka). Kde sa postavili jeho prvé pomníky po jeho pohrebe.

Ustupujúce čsl. vojsko odviezlo sochu MRŠ z Košíc 2. 11. 1938. Košice sa po Viedenskej arbitráži stali súčasťou Maďarského kráľovstva. Po oslobodení Košíc sa socha vrátila na pôvodne miesto. V roku 1949 bola opäť odstránená, tentokrát komunistami, ktorí ju neskôr rozrezali a roztavili v bývalej továrni Poldeniak.

V poslednom rozhovore nám historik Matúš Valihora porozpráva o Štefánikovom vzťahu s Dušanom Jurkovičom, o jeho smrti, o posmrtnom budovaní jeho kultu, o pohrebe a problémoch pri stavaní Mohyly na Bradle. V istom zmysle bol Štefánikov pohreb aj prvou veľkou demonštráciou nového štátu v predtým nedávno získanej Bratislave (Bratislava mala v tom čase asi tak dvadsať percent slovenských obyvateľov mesta).[6] Jurkovič dal na Bradle s výbušninami vystrieľať štvorhrob v tvare kríža. Na MRŠ pohrebe sa zúčastnilo vyše tridsaťtisíc ľudí. Kostoly v okolitých dedinách zvonili – bolo ich počuť až na Bradlo. Deti zachádzali rakvy kvetinami z okolitých lúk a potom hrudami hliny dovezenými z rôznych častí Slovenska – symbolická rozlúčka celej krajiny.[7] Jurkovič raz napísal: „Pokladám pohreb generála Štefánika na Bradle za svoj najväčší a najodvážnejší umelecký čin!“ Srdce a mozog MRŠ sú zabalzamované v hornej komore. V spodnej je telo spolu s talianskymi letcami. Uzavreté kovovými dverami a zamurované ako v egyptskej pyramíde. Myslím si, že vďaka budovaniu kultu MRŠ máme na Slovensku toľko veľa Milanov.

Trosky Štefánikovho lietadla. LA SNK.

Valihora vysvetľuje ako sa Štefánikovi podarilo diplomaticky uspieť a získať podporu Talianska pre vznik ČSR, čo sa predtým nepodarilo Masarykovi. Spomína aj môjho obľúbeného novinára Ferdinanda Peroutku, ktorý mal nie najlepšiu mienku o MRŠ. K rôznym teóriám príčiny pádu Štefánikovho lietadla Valihora dodáva, že aj dnes, kedy máme čierne skrinky poľského lietadla, ktoré padlo v Smolensku, sa šíria rôzne verzie, ktoré sa diametrálne líšia od toho, čo je zaznamenané v skrinkách.

Legionári držia čestnú stráž pri pozostatkoch MRŠ a jeho sprievodu (zdroj).
Čestná stráž legionárov pri rakve s telesnými pozostatkami M. R. Štefánika v roku 1919. LA SNK.
Pohreb M. R. Štefánika a talianskych letcov na Bradle – 11. mája 1919. Slovenský národný archív – osobný fond Dušana Jurkoviča.

Štefánik povedal v jednom rozhovore po skončení vojny, že sa rád vzdá svojich generálskych hviezd a vráti sa k hviezdam na oblohe.[8] Toto by mohla byť inšpirácia pre nás, aby sme sa ľahko nevzdávali našich cieľov a túžob z mladosti. Aby sme sa neutopili v monotónnosti splátok hypotéky a v reprodukcii života a hmotného majetku. Aby sme neprestali snívať a lietať. Rozlúčime sa Vydrom z úvodu knihy:

Milan Rastislav Štefánik musí ostať vzorom, a nie ideologickým vodcom. A vzor z neho nerobia jeho názory, s polovicou ktorých by sme dnes sotva súhlasili. Vzor z neho robí jeho postoj: húževnatosť a nepoddajnosť. Per aspera ad astra – cez prekážky až ku hviezdam, nebojte sa kliesniť si cestu húštinami zdanlivo neschodných problémov a dosahovať tak tie najvyššie méty. Tou najvyššou métou pritom nie je iba dočasný osobný úspech, ale úspech väčšieho celku: vedy, spoločnosti, idey. Tou najvyššou métou je takisto spraviť zo seba človeka s obrovským morálnym kreditom, s hlbokou erudíciou, disciplínou i jemnocitom.“

 

 

Referencie:

  1. str. 23
  2. str. 37
  3. str. 42
  4. str. 54
  5. str. 68
  6. str. 94
  7. str. 104
  8. str. 52

Teraz najčítanejšie

Jaro Stančík

Živím sa programovaním. Člen komunity, ktorá znovu otvorila Artforum v Banskej Bystrici. V kultúrnom centre tu. v Starej Turej moderujem besedy o knihách v cykle Liter.Túra. Prispievateľ do pritomnost.cz. S blogovaním som začínal na SME.