Denník N

Dokončujeme domček: zbesilý finiš – začneme naplno, potom mierne zrýchlime

Interiér domčeka sa rýchlo dokončuje, ale rovnako rýchlo sa míňa čas (a peniaze). A pribúdajú nové úlohy a tiež neporiadok, odpad a prach. To všetko pár týždňov pred nasťahovaním.

Na konci minulého blogu som opisoval logistický zádrhel od vyriešenia ktorého závisela včasná premena stavby na funkčný príbytok. Ako to dopadlo? Začiatkom októbra začali robiť interiér (izoláciu strechy a sadrokartón) a majstri si zatiaľ aspoň potiahli kábel od prípojky zvonku. Následne sa začali izolovať žumpy, ale neurobilo sa to naraz, takže sa ešte nemohli zasypať. Vzhľadom na to, že žumpy boli v zemi, v diere a veľa zeminy bolo pri dome za ňou, bolo jasné, že bager to aj tak nebude môcť zasypať, pretože nemôže ísť nad žumpy (tie by sa prelomili pod váhou aj keby boli zasypané). Takže sme okrem tohto všetkého ešte začali  riešiť UNC, ktoré by zobralo kopu od domu a rozdnieslo by ju poza dom. Bager preto urobil poriadok aspoň na začiatku pozemku, pokiaľ dočiahol. V tomto čase, keď zapájali žumpu, mi nikto nepovedal, že sa stala taká drobnosť. A síce, že napriek tomu, že žumpy boli podľa dozora v správnej hĺbke, rúra od domu po ponechaní aspoň minimálneho sklonu neústila do vrchu žumpy, ale o približne 40 cm nižšie. To znamená, že tých horných 40 cm nikdy nevyužijeme, prišli sme o zhruba 25% objemu. Ešte že sme dávali 2 nádrže po 10 kubíkov, inak by sme mali problém, pretože by sme mohli vyvážať žumpu pomaly každý mesiac. Hlavne že mi človek od dozora posielal ten deň fotky, aké je to super a bublinka na vodováhe ukazuje, že sklon tam je správny. Až na druhý deň, keď sa to išlo zasypávať mi volal nešťastný človek čo to mal na starosti, že pre boha kto rátal tú hĺbku výkopu, že to nevychádza. Čo som mu mal povedať? Namiesto 20 kubíkov máme tak 15 – 16, to je na dva tri mesiace, šlak to traf.

Aj tak sme museli riešiť iné problémy. Bager nebol schopný dvihnúť kontajner aby ho posunul, urvali uško na ňom. Nakoniec ho aspoň dáko odtlačili po zemi na bok, aby sa mohol robiť rozvádzač a aj hromozvod. Bez hromozvodu sa nemohlo začať robiť zateplenie. To až tak nevadilo, lebo aj tak sme nemohli dať lešenie lebo pred domom stále bola kopa zeminy. A UNC bolo pokazené, lebo vytrhali dáke hadičky. Murári sa nám už smiali, že tá firma čo nám zabezpečuje zemné práce, kontajner na smeti a bagrovanie má vždy pokazené to čo potrebujeme. Že majú asi veľa roboty, takže to musia dáko takto komunikovať. Nevadí, aspoň že elektrikár nemal nič pokazené a po pár dňoch urobil prípojku k domu (vrátane všetkých káblov, ktoré môžu byť užitočné na trase od domu k bránke) a aj hromozvod. Vnútri tak fungovali aspoň predné zástrčky. Dá sa povedať, že čo malo byť zakopané bolo zakopané a ešte týždeň sme počkali na to, aby došlo aj UNC a zrovnalo pozemok.

Musíme sa však vrátiť späť k interiéru, pretože ten si veľmi skoro žiadal viac pozornosti. Ako som spomínal, začiatkom októbra sa začala robiť izolácia strechy a sadrokartón. Išlo to pekne od ruky, podobne ako maľovka. Radosť pozerať. Napriek komplikáciám pri objednávaní materiálov a dolaďovaní vizualizácii sa zdalo, že všetko bude načas nachystané. Celkovo sa predajcovia zdali byť nápomocní. Napríklad v situácii, keď som podľa rozmerov miestností v ktorých sme chceli mať plávajúcu podlahu, jednoducho objednal potrebné metre štvorcové podlahy ktorá sa nám páčila, samozrejme s určitou rezervou (to som už vedel, že treba aj rezervu). Predajca mi následne volal a dal mi v dobrom asi 30 min prednášku o tom, že čo všetko to ešte obnáša, aby sme si vedeli vybrať. Napríklad lišty (rohové, soklové, prechodové), podložku či ukončovacie profily. Následne to na základe projektovej dokumentácie zrátal, vrátane presného odhadu materiálu na schody. Síce nás materiál vyšiel nakoniec na dvojnásobok toho čo sme očakávali, ale čo by sme mali z úspory, keby sme mali len polovicu vecí a nedala by sa urobiť podlaha? Keby to odflákli a jednoducho by poslali čo sme objednali, dopadli by sme presne tak.

Toto obdobie bolo extrémne poučné a pravidelne som dostával školenia od predajcov, majstrov či ľudí, ktorí  boli v procese dokončovania nášho domu nejako prítomní. Snažil som sa absorbovať všetky info, rozhodovať sa čo najlepšie a dúfať, že to bude dobré. Po tom ako som v lete obmedzil spoluprácu so stavebným dozorom, som bol na to totiž sám. Ešte že mi pomáhal náš murár, ktorý ma vždy správne nasmeroval, aspoň čo sa týka priorít, čoho sa treba báť a čo je v pohode.

Keď materiál dorazil, resp. bol už na ceste a zdalo sa, že majstri na obklady budú mať všetko nachystané, rozhodli sme sa ísť na týždeň mimo mesta, pozrieť rodinku s malou. S majstrami sme boli v telefonickom kontakte, nevidel som dôvod, aby som im tam chodil každý deň pozerať. Hlavne keď to mal pod palcom predák od interiéru, ktorý zodpovedal za všetko od izolácií cez sadrokartóny, obklady, plávajúcu podlahu až po maľovku. Okrem toho robil drobné murárske práce ako obklad geberitov či murovanie vane. A jeho prístup k práci bol, že naháňal on nás – čo a kedy ma byť a v akom poradí. Mohli sme sa na neho spoľahnúť. Hneď na druhý deň ako začali a my sme odišli, začal zvoniť telefón – volá práve tento predák.

Čo sa deje? Drobnosť – chýba materiál. To nemyslí vážne. Všetko čo malo dôjsť prišlo, ale napriek tomu z niektorých druhov chýbali celé krabice. Samozrejme, idiot som bol ja, pretože som mal prepočítať prijatý materiál. Spoľahol som sa, že najpodstatnejšie je správne objednať a nie rátať kuriérovi na palete krabice. Dosť čo niektoré dodávky boli také, že 600kg materiálu – pekne v rukách ponosiť dnu. Bol som rád keď to bolo pod strechou a nie ešte aby som rátal krabice. Podpísal som prebratie a už to bolo moje. Nuž čo… čo chýba? Okamžite objednávame a modlíme sa, aby to bolo na sklade. Majstri zatiaľ robia tam, kde majú materiál ale ak to nebude na dome do dvoch dní, nemajú čo robiť a idú preč. Túto vyhrážku (ktorú sme im nemohli zazlievať, aj oni živia rodiny), som najbližšie dni riešil pravidelne.

Zdá sa to ako maličkosť, dvihnete telefón, objednáte, tovar privezú, zaplatíte pri prevzatí, alebo prevodom. Lenže už hneď na začiatku bol problém s našim značkovým dodávateľom. Ja blbec som bol zvyknutý, že objednám tovar a po zaplatení je na ceste. U týchto nie, ja som zaplatil tovar a bol som v tom, že je na ceste. Lenže on bol u nich na sklade aj po týždni, lebo SOM NEOBJEDNAL PREPRAVU. Vraj som si to mal prečítať na stránke. Ďakujem. Takže rýchlo riešiť, či to dovezú oni, alebo si po to zbehnú majstri. A teraz, keď chýbal tovar, opäť riešiť nie len dostupnosť, ale aj logistiku. V prípade druhého dodávateľa som sa mu zase nevedel pol dňa dovolať, potom niečo pomýlil a ďalšieho pol dňa sme si nemohli byť istí, či náhodou nezabudol ešte pribaliť jednu krabicu z dlaždičiek do kúpelne. Viete – už druhý krát to ide z čiech a zase to nebude komplet? Bolel ma žalúdok a v podstate som len tŕpol, aby už nič nechýbalo a to čo malo dôjsť prišlo včas. Zasielka z čiech nakoniec išla kompletná, ale nebolo možno zaručiť, kedy príde. Majstri si povedali, že ak to bude ráno o 7ej na dome, prídu a urobia čo treba. Teda, muselo to prísť už večer predtým aby sme im vedeli dať vedieť, že je to tam. Inak pôjdu inde a pochopiteľne sa tak skoro nevrátia, keďže budú mať kopu roboty inde. Už som nežhavil linky len dodávateľovi, ale aj kuriérovi. Ak dôjde do depa po nakládku okolo 17ej, príde to ku nám o dákej 19ej. To by ešte mali byť na stavbe, dobre v pohode. Volám s ním okolo 17ej, že už je v depe. Supeer. Pohodááá, istotýýý, pokoj boží. Až večer som dostal sms, že tovar bol doručený DOMOV k predákovi o 22:30, lebo uja kuriéra dlho nakladali. Až takto sa pre nás človek obetoval a ráno sa mohol dokončovať obklad. To už som si vydýchol, ale ako sa neskôr ukázalo, tešil som sa predčasne.

Zatiaľ ale na parádu, majstri za 4 (slovom – štyri) dni obložili celý dom na oboch poschodiach. Neurobili len kuchyňu, lebo tam si nemohli byť istí výškami, kým tam reálne kuchynská linka nebude. Náš predák so svojimi ľuďmi robili plavajúcu podlahu a na konci ešte mali urobiť schody. Povedali, že to bude makačka, preto si to nechávajú na koniec. Prišli sme na kontrolu, vyzeralo to veľmi pekne. Geberity obmurované a obložené, vaňa obmurovaná, sprchový kút vyspádovaný aj so žľabom, podlahy všade… teda nie všade, schody hotové neboli a ani malá chodba na poschodí, kde mal ísť rovnaký materiál ako na schody. Prečo to nie je? No lebo sa to nedá, schody nie sú také pekné rovné, aby tam laminát mohol ísť. Aj to začali začisťovať ale proste to nejde. A prečo neurobili ani podlahu? Lebo materiál je na prd. Super, takže obklady nám chýbali a museli sme objednávať od oboch dodávateľov (teraz nám samozrejme ostal materiál naviac – celé krabice) a tretí dodávateľ, ktorý dodával laminát, dodal z jedného druhu treťotriedny tovar. Na prvý pohľad ok, ale keď ste to rozbalili, tak hrany boli rezané akoby tupou frézou. Hlavne, že Made In Germany. To určite, ale export do Osteuropa Neva, vyreklamujeme neskôr.

Ale čo s tými schodmi preboha? Veď máme síce interiér hotový na 90%, ale to máme z čistej podlahy stúpať po betóne? Všetka česť, tých 90% urobili za tri týždne, čo je super čas. No schody sa môžu obložiť drevom, alebo kamenným obkladom. V poho, veď materiál objednáme, ale boháča, tri týždne chodia po tých schodoch a potom si všimnú, že nie sú také dokonalé, aby sa tam lepil laminát? Toto ma dosť nahnevalo. Čo už, majtri sa vrátia niekedy prvý novembrový týždeň, čo je ešte ok termín, keďže začiatkom decembra sa chceme sťahovať. Samozrejme, zase chýbal nejaký materiál, bude treba ešte nejaké lišty, lištičky, rohy, rárohy… to objednáme. Keď prídu dorobiť schody, tak sa vrátia a dorobia detaily. Predtým ako prídu sa ešte musia urobiť interiérové dvere a zárubne a kuchyňa. Ok, tak to sa nejaký čas neuvidíme.

Užili sme si pár minúť kochania sa na krásny, nový a čistý interiér urobený na 90%. A mohli sme sa vrhnúť na ďalšiu etapu. Zatiaľ čo sa vnútri murovalo a obkladalo, urobila sa prípojka až do domu a hromozvod. Teraz sme museli rozbehnúť zateplenie a fasádu, lebo to je robota aj na mesiac, tak nech sa začne čím skôr. Ako prvé sme museli dať odniesť plný kontajner, čo bol problém, lebo zase mali pokazené auto. A my sme nemali kam dávať odpad, čiže aj majstri čo robili interiér, nechali časť bordelu vnútri. Aby to vonku nerozfúkalo. Ale to bolo len trochu roboty a telefonovania naviac popri tom všetkom.

Lešenie sa aj tak nemohlo dávať, pretože chýbal polystyrén na zateplenie. Výrobná linka padla a potom nasledovalo asi týždeň ubezpečovania, že ako to dodajú. Požadovali sme trochu atypickú hrúbku, ktorá sa až tak často nerobí. Keď ich už naťahovali vyše týždňa, tak nám chcel murár (mal na starosti komplet vonkajšok, teda polystyrén, fasádu, maľovku, lešenie) vrátiť zálohu, že už nebudú čakať. Našťastie sa potom linka rozbehla, zase bol problém s dopravou. Na náš smer nešiel žiadny kamión. Potom už išiel, ale omylom naložil kamión zväčša rozmerom, ktorý u nás nebol problém zohnať a kvôli ktorému by stavba určite nestála. Mali sme ale šťastie, v okolí bolo viacero domov, ktoré čakali na polysterén. Náš človek zo stavebnín okamžite zarezervoval ten polysterén čo bol v kamióne a ďalším už v tejto várke neostalo. My sme ale čakali najdlhšie, každopádne to nemuselo dopadnúť takto pozitívne. My sme mali materiál, ďalší dom mal tretinu, ostatní zatiaľ nič. Trochu sme sa báli, aby nám to v noci nezmizlo. Naparádu, pár dní predtým UNC z inej firmy zrovnalo zvyšok zeminy spred domu a už to začalo aj vyzerať ako pozemok a nie ako prieskumné výkopy pozemnej bane. Začalo sa zatepľovať! Obložil sa spodok domu, prišli namontovať lešenie. Opäť sme mali štígro na dobrého človeka. Ako bol jeden človek za interiérom, tu bol jeden človek za všetkým čo sa týkalo vonkajšku domu. Bol to ten istý murár, ktorý nám robil väčšinu murárskych prác aj predtým, vrátane všetkých izolácii podláh a vonkajška. A keď sme zistili, že vlastne nemáme odkvapy zvedené nadol, zariadili aj to.

Toto išlo pomerne hladko, ale nie samozrejme. Opäť sa nám stalo, že časť pracovnej skupiny odišla robiť inde. V rámci skupiny boli stáli ľudia a novší externisti a práve tí sa rozhodli, že idú robiť nejakú strechu inde. Vzhľadom na to, že náš murár mal rozbehnutých viacero domov, čelil ťažkej situácii. Samozrejme, všetci tlačili a chceli mať všetko hneď. On nemal dosť ľudí a nemohol byť všade. Urobil však charakterný krok a povedal, že to čo je začaté, treba dokončiť a potom robiť ďalšie. Nebude stále vercajg vláčiť a čakať na peniaze z vecí, ktoré ešte nie sú dokončené. Skončil tak, že robili dvaja – s pomocníkom tesárom. Ale nešťažoval si, čas nás až tak netlačil, mohlo sa robiť aj niekoľko týždňov postupne, bol ešte len koniec októbra. Hromozvod bol už urobený aj zasekaný do stien.

Veď my sme mali čo robiť. Nespomínal som kúrenie, lebo s tým našťastie problém nebol. To až neskôr. Terz čiastočne (bez vyhrievania úžitkovej vody) spustili podlahové kúrenie polovici októbra v čase obkladania a maľovky, aby rýchlejšie schlo. Pôvodne vybraný zásobník sa nakoniec nezmestil, tak  sme dali menší. 200l teplej vody sú ale dve plné vane, to na bežné používanie stačí. Na konci októbra už bolo kúrenie plne funkčné, mohli sme sa učiť ho vôbec ovládať.

Na kozub sa urobil obklad, pekne ladil s dlaždicami na zemi. No a schyľovalo sa k veľkej veci. Montáž kuchyne. Pôvodne sme nechceli z Ikei, lebo sa nám to zdalo ako také lacné a fádne riešenie. Náš elektrikár nás ale presvedčil (sám si robil prieksum, lebo oni montovali kuchyňu pred dvomi rokmi), že je to kvalita porovnateľná so značkovými kuchyňami (aspoň čo sa týka materiálov na korpusy a kovania) a tak sme už len dolaďovali dekory a rozloženie kuchyne. To bola celkom makačka, hoci nám s tým pomohli v predajni. Celé to totiž treba navrhnúť v štúdiu. Konkrétne aké skrinky, aká dispozícia, aké spotrebiče. Desiatky komponentov, stovky možností. Samozrejme predstavu sme mali veľmi konkrétnu, lebo veď podľa toho sme už dávali rozvody vody a elektriky. Len keď sme chceli zapracovať nejaké zmeny tak sme bojovali s tým kuchynským štúdiom, padalo to, bolo to pomalé. Nechcelo to ani načítať. Veľmi pozitívnou a zásadnou vecou pri kuchyni bolo, že termín sme dostali asi týždeň po úhrade ceny kuchyne. Aby sme nenechali nič na náhodu, ľudia z Ikei to boli ešte zamerať na mieste.

Čakali sme čo sa pokazí. Všetci ma ubezpečovali, že určite sa niečo poondie. Buď bude chýbať nejaký diel, alebo sa niečo poškodí, alebo niečo nebude pasovať. Začiatkom novembra doniesli kuchyňu, rozdelenú do 134 položiek. Po skúsenosti s obkladmi, kde niečo chýbalo a niečo bolo navyše, som bol rozhodnutý každú jednu položku skontrolovať, resp. ich aspoň zrátať, aby som vedel že je všetko. Na moje prekvapenie som to ale nevykladal sám (už som bol tak naučený od kuriérov, že len zložia k dodávke a robte si s tým čo chcete) ale dvaja chlapi to začali friško vláčiť dnu. Ja som bol už pripravený a od rána som uvoľňoval budúcu obývačku, aby tam nebol stavebný materiál ani neporiadok ale v rámci možností čistá podlaha. Nosili to tak rýchlo, že som ani nestíhal robiť poriadne čiarky. Hlavne keď doniesli veľkú krabicu, že toto je 18 položiek a toto sú zase tri. A toto je jedna a toto sú dve a už sa nesie ďalšia. Oni si to rátali, mne vychádzali dve položky naviac a už som sa strácal. Zase som ich tam nemohol držať ďalšiu hodinu kým sa v tom budem vyznať. Povedali, že im to vždy sedí a musel som im veriť. Položky naviac sú lepšie ako chýbajúce. Bolo to ok.

Dva dni na to bola prvá etapa montáže, zmontovali sa skrinky a uložili sa spotrebiče. Celkom dobre to išlo, len škoda že o takej 4ej poobede už bola tma a u nás síce išla elektrika (čiastočne, aspoň zásuvky v kuchyni boli pod prúdom), ale svetlá ešte neboli. Museli si svietiť telefónmi a ja som im svietil baterkou. Robili ako namazaní, profíci. Upratali si po sebe (krabice a polystyrén aspoň na kopu, kuchyňu povysávať) a porúčali sa do tmy. Všetci sme asi boli radi, že sa to podarilo. O ďalšie dva dni sa už spotrebiče zapájali. Tentokrát prišiel chlapík sám a zapájal vodu aj elektriku. Ten už našťastie nerobil až do tmy. A my sme mali kuchyňu. Keď som v nej stál a pozeral sa z nej na kozub, začal som mať prvý krát pocit, že to už nie je stavba, ale domácnosť. Úplne nový pocit. Ale toho prachu čo tam bolo!

Tááákže… interiér skoro hotový, chýbajú ale obloženie a schodba hore. Nemáme ešte sanitu ani svetlá, ale vaňa a sprcháč sú funkčné. Absentuje zariadenie, ale máme kuchyňu. Vyzerá to už vlastne skoro hotové, len sa tu ešte nedá tak úplne bývať. Do nasťahovania ostávali tri týždne. Na pankáča by sme to so ženou dali, ale s malým dieťaťomje to predsa len iné. Táákže nadýchnuť, čaká ná posledná etapa!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).