Denník N

Na zmenu školstva snáď nakoniec pritlačia rodičia

Minulotýždňová správa o výsledkoch prieskumu agentúry TNS len potvrdila, čo sme tak nejako všetci tušili. Školy v očiach rodičov buď stagnujú, alebo sú na tom ešte horšie ako kedysi. Dobrou správou ale je, že najkritickejší sú práve ľudia od 18 do 24 rokov. To dáva základ pre tlak na budúcu zmenu.

Znamená to, že o pár rokov tu budeme mať generáciu prváčikov, ktorých rodičia už chcú vidieť školu inak. Ak sa pozrieme na preferencie všetkých rodičov v prieskume, až 40% rodičov chce v škole rôznorodosť medzi deťmi, ich záujmami aj prostrediami, z ktorých prichádzajú, 28% by privítalo alternatívne prvky vo vzdelávaní a 24% chce školy, ktoré budú zohľadňovať jedinečnosť ich dieťaťa.

Myslím si, že ak sa máme pohnúť vpred, treba na chvíľu zabudnúť na normatívy, tablety, interaktívne tabule a nové dlážky v telocvičniach. A je na čase uvedomiť si, že školy sú tu pre deti. „Child centered education“ považujem za jediný správny prístup k vzdelávaniu. Lebo ak sa na začiatku opýtame, čo deti potrebujú, budeme počúvať a potom to spolu s nimi skúsime dosiahnuť, vychováme sebavedomých ľudí, ktorí si potom aj v profesionálnom živote svoju cestu nájdu. Ak deťom ponecháme priestor pre vlastné rozhodovanie od najútlejšieho veku a budeme ich pri ňom sprevádzať, ani v dospelosti nebudú čakať na návody na život od niekoho iného. Maria Montessori verila, že ak deti vychováme k slobode, na svete bude mier. A ja, možno naivne, túto jej vieru zdieľam.

Vzdelávanie orientované na deti je vzdelávanie inkluzívne, takže vytvára podnetné prostredie pre akékoľvek dieťa. Zároveň rešpektuje jeho osobité vlastnosti a vytvára priestor pre rozvoj jeho vlastnej individuality. Učiteľ pri ňom učí skôr vlastným príkladom a dieťa pri objavovaní sveta viac sprevádza.

Som presvedčený o tom, že ak začneme viac myslieť na deti ako na štatistiky, učiteľom dáme viac finančnej aj metodologickej podpory a zhodíme im z krku neprimeranú buzeráciu napríklad od ľudí zo školskej inšpekcie, bude to dobrým začiatkom. Ak školám dáme viac voľnosti v tvorbe vzdelávacích programov a nebudú musieť „všetci písať modrým perom“, skôr nájdeme modely a metódy, ktoré môžu v našom prostredí fungovať.

Na túto tému som sa nedávno rozprával aj s ministrom školstva Draxlerom. Ak Vás diskusia zaujíma, môžete si ju celú pozrieť tu:

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.