Denník N

Môže polícia použiť v Gorile nahrávky z Kočnerovho trezoru? Najvyšší súd dal návod

Foto: TASR.
Foto: TASR.

Z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka sa verejnosť dozvedela niečo viac aj o najväčšej korupčnej kauze Gorila. Polícia ju vyšetruje už niekoľko rokov a zrejme aj pre dôkaznú núdzu sa nedarí zistiť, či podozrenia z údajných provízií za druhej Dzurindovej vlády sú pravdivé. Môžu nové zistenia, najmä nahrávky rozhovorov medzi majiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a ďalšími vplyvnými ľuďmi, pohnúť prípadom?

Z uznesenia o obvinení údajného objednávateľa vraždy Mariana Kočnera vyplýva, že majiteľ Penty Jaroslav Haščák mal zaplatiť za nahrávky z Gorily milión. Nahrávky zároveň polícia objavila pri prehliadke Kočnerových priestorov.

Malo by ísť o rozhovory medzi Haščákom a ďalšími vplyvnými ľuďmi v byte, ktorý odpočúvala tajná služba. Keby ich vyšetrovatelia mohli použiť ako dôkaz, vyšetrovanie Gorily by zrejme nabralo na dynamike. Problém je, že ústavný súd ich označil za nezákonné.

Už dávnejšie konštatoval porušenie ústavného práva na súkromie sledovanej osoby. Príkaz na odpočúvanie vydával na požiadanie SIS krajský súd. Sudca ho dostatočne neodôvodnil a ústavný súd vyčítal aj ďalšie formálne pochybenia.

Finančná skupina Penta hneď po správe, že nahrávky sa objavili u Kočnera, požiadala prokuratúru o ich zničenie. “V súlade so zákonom a platným rozhodnutím ústavného súdu z roku 2012 ohľadom nelegálneho odpočúvania,” znelo v stanovisku Penty.

Podobný prípad

Čo ak by sa polícia nahrávkami zaoberala ako dôkazmi? Bol by celý proces nezákonný a v prípade obžaloby by viedol k oslobodzujúcemu rozsudku?

V tejto súvislosti sa dá poukázať na nedávny rozsudok nad bývalým košickým viceprimátorom Eugenom Čuňom, právoplatne odsúdeným za úplatky. Obhajoba jeho a spoločníkov sa opierala najmä o nálezy ústavného súdu o nezákonných nahrávkach.

Aj pri Čunovi a spol. totiž súd riadne neodôvodnil príkaz na odpočúvanie. Polícia pritom pri objasňovaní korupcie vychádzala z odpočutých telefonátov, kde sa bavili o konkrétnych sumách. Obhajcovia žiadali klientov oslobodiť, keďže ich usvedčovali podľa nich nezákonné odposluchy.

Čuňo mal spolu s ďalšími dvoma obžalovanými požadovať od štatutára firmy KAME úplatok. Spoločnosť bola hlavným dodávateľom pri výstavbe nájomných bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov a za províziu mala dostať niekoľkomiliónovú dotáciu od štátu.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment odsúdil Čuňa na osem mesiacov podmienečne a peňažný trest. V rozsudku, ktorý si Nadácia Zastavme korupciu vyžiadala na základe infozákona, sa odvoláva na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). V prípadoch, keď nebol príkaz na odpočúvanie odôvodnený, nie je podľa ESĽP porušené právo na spravodlivý proces, ak sa obvinený mohol v trestnom konaní k nahrávkam vyjadriť a jeho vinu preukazujú aj ďalšie dôkazy.

rozsudku sudcu NS J. Klimenta.

Plody otráveného stromu?

ESĽP takto rozhodol napríklad v spore Dragojević proti Chorvátsku. V Štrasburgu sa sťažoval námorník, ktorý bol zadržaný pre podozrenie z obchodovania s drogami medzi Latinskou Amerikou a Európou. Jeho telefón polícia monitorovala, sudca predlžoval povolenie k odpočúvaniu trikrát, pričom odôvodnenia boli takmer identické.

Námorníka neskôr odsúdili za obchod s narkotikami na deväť rokov basy. Tvrdil, že jeho sledovanie bolo nezákonné a akýkoľvek takto získaný dôkaz nemal byť použitý v trestnom konaní.

ESĽP síce konštatoval, že bolo porušené právo na súkromie, ale nie právo na spravodlivý proces. Dragojević mal možnosť k obsahu nahrávok vypovedať a polícia proti nemu získala aj ďalšie dôkazy. Podobne ESĽP postupoval aj pri sťažnosti Basić proti Chorvátsku, kde išlo o sledovanie podozrivého z drog a daňových únikov.

Najvyšší súd pri Čuňovi rozoberá aj teóriu „plodov z otráveného stromu“, ktorá pochádza z USA. Angloamerický právny model stojí na zásade, že dôkazy získané políciou v rozpore so štvrtým dodatkom ústavy (chráni občanov pred prehľadávaním či zatýkaním bez konkrétneho súdneho príkazu) nesmú byť použité proti obvinenému.

“Princíp vylučovacieho pravidla sa však konštantne vyvíja a smeruje k uplatňovaniu čoraz väčšieho počtu výnimiek,” konštatuje sudca. Prihliada sa pri nich na skutkové okolnosti, pričom napríklad jedna výnimka sa vzťahovala na páchateľa, u ktorého našli veľké množstvo drog.

Čo teda Gorila

Rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Čuňo by mohlo byť pre vyšetrovateľov Gorily istým návodom, ako sa vysporiadať s nahrávkami. V Gorile je však problém navyše.

Ústavný súd nielenže konštatoval porušenie práva nahrávanej osoby, ale išiel ešte ďalej. Nariadil nahrávky zlikvidovať.

V zmysle trestného poriadku je dôkazom všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci. Zároveň platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Sudca pri Čuňovi a spol. konštatoval, že s prípadnou nezákonnosťou dôkazov by sa mal vysporiadať súd, nie orgány činné v trestnom konaní.

„Demokracia je na hovno systém. Volič nič o ničom nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch,“ legendárny citát pripisovaný majiteľovi Penty Jaroslavovi Haščákovi sa nachádza v spise Gorila, ktorý bol zverejnený na webe.

Či je autentický by sa verejnosť mohla dozvedieť len vtedy, ak by sa celá vec dostala na súd. Argumentácia Najvyššieho súdu a zistenia pri vyšetrovaní Kuciakovej vraždy prispeli k tomu, že sa to už nezdá ako úplne nemožné.

 

Zuzana Petková

Teraz najčítanejšie