Denník N

K súbehu koncipientskej (advokátskej) praxe a podnikania

Advokátsky koncipient nie je novodobý nevoľník. Stále sa však ešte nájde niekto, kto by chcel byť voči koncipientovi akýmsi feudálom, na ktorého panstve by takýto koncipient robotoval. Takéto uvažovanie, verím, už dnes patrí na smetisko dejín. Rovnako ako predsudky, že žena nemôže byť prezidentkou republiky len preto, že je žena.

Témou ostatných prezidentských debát sa stala koncipientska prax kandidátky na prezidenta SR – Mgr. Zuzany Čaputovej. Kameňom úrazu má byť súbeh koncipientskej praxe Mgr. Čaputovej a jej podnikateľskej činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia.

Podľa kritikov nie je možné vykonávať súbežne prax advokátskeho koncipienta a zároveň podnikať (na živnosť, ako konateľ obchodnej spoločnosti a pod.).

Dôvodom pre nemožnosť súbehu týchto činností má byť zákon o advokácii resp. interné predpisy Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“).

Diskusia z ostatných dní sa snaží navodiť dojem, že advokátsky koncipient je novodobá forma nevoľníctva. Mgr. Čaputová (a každý iný koncipient) údajne potrebuje akési dobrozdanie advokátskej komory, aby mohol popri svojom zamestnaní advokátskeho koncipienta aj podnikať.

Nie, nepotrebuje.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim, na príkladoch z praxe, vysvetliť možnosti súbehu praxe advokátskeho koncipienta (alebo advokáta) s výkonom ďalších činností.

 

Súbeh s pracovným pomerom alebo obdobným pracovnoprávnym vzťahom

Podľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) „Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov (..) toho kto, je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora“.

Ako je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia zákona o advokácii, vykonávanie podnikateľskej činnosti advokátskym koncipientom ako takej nie je prekážkou pre vykonávanie praxe advokátskeho koncipienta.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii „Komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora“. Obdobne SAK postupuje aj v prípade advokátskeho koncipienta (viď § 63 ods. 2 zákona o advokácii).

Podľa medializovaných informácií má advokátsky koncipient, ktorý chce začať podnikať, údajne zákonnú povinnosť požiadať SAK o stanovisko, či vykonávanie podnikateľskej činnosti je svojim obsahom a rozsahom zlučiteľná s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolanie.

Žiaden zákon však takúto povinnosť advokátskemu koncipientovi neukladá. O stanovisko by koncipient musel SAK požiadať len v prípade, že by okrem praxe advokátskeho koncipienta chcel súbežne vykonávať prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom. O takéto stanovisko by ale nemusel vôbec žiadať, ak by v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu vykonával pedagogickú, publikačnú, literárnu, vedeckú alebo umeleckú činnosť.

Možno teda uzavrieť, že stanovisko SAK je potrebné (koncipient/advokát má povinnosť o neho požiadať) len v prípade, že chce v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom vykonávať inú činnosť ako sú vyššie uvedené.

O správnosti vyššie prezentovaného názoru svedčia aj rozhodnutia disciplinárnych senátov SAK. Disciplinárny senát oslobodil spod návrhu na disciplinárne stíhanie advokáta, ktorý umožnil svojmu koncipientovi vykonávať činnosť asistenta poslanca Národnej rady SR na základe zmluvného vzťahu (nie pracovnoprávneho) a živnostenského oprávnenia (Rozhodnutie II. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 16.05.2014, sp. zn.: DS II.-45/13:4830/2012). Obdobne bol oslobodený advokát, ktorý umožnil svojmu koncipientovi vykonávať inú zárobkovú činnosť – podnikanie v oblasti realitnej činnosti (Rozhodnutie II. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 12.09.2014, sp. zn.: DS II.-45/13:4830/2012).

 

Súbeh s podnikaním (živnosť, obchodná spoločnosť)

Skutočnosť, že SAK má právo rozhodovať len o rozpore pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 335/2012 Z. z., ktorým došlo k zmene zákona o advokácii s účinnosťou od 01.01.2013. K bodu 6 (týka sa) totiž dôvodová správa uvádza: „Aplikačná prax preukázala, že pri zápise do zoznamu advokátov dochádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru a súčasne sa precizuje doterajšia právna úprava“.

K bodu 42 dôvodová správa uvádza „Navrhovaná úprava súvisí s úpravou týkajúcou sa zápisu advokáta do zoznamu advokátov a dôvodov pri pozastavení výkonu advokácie, advokátsky koncipient musí spĺňať rovnaké predpoklady pre výkon praxe advokátskeho koncipienta aké sa vyžadujú u advokáta. Zavádza sa rozhodovacia právomoc komory pri posudzovaní rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Ak teda má platiť výrok, že koncipienti majú povinnosť vyžiadať si stanovisko SAK-u k súbehu ich praxe s podnikateľskou činnosťou, tak potom túto povinnosť musia mať aj advokáti, ktorí okrem výkonu advokácie podnikajú v iných oblastiach.

Ako je vidieť, povinnosť žiadať si stanovisko k súbehu vykonávania praxe advokáta (advokátskeho koncipienta) neexistuje. SAK ani nemôže rozhodovať o takýchto žiadostiach, keďže SAK na to nemá oprávnenie. Jednoducho povedané, na nepráve nemôže byť právo.

 

Súbeh koncipientskej praxe s vykonávaním inej činnosti ako v pracovnoprávnom pomere

Disciplinárny senát riešil prípad, keď advokátsky koncipient popri svoje praxi vykonával inú činnosť – ako akcionár a člen dozornej rady poskytol tejto obchodnej spoločnosti právne služby. Disciplinárny senát vyslovil, že takéto konanie nie je disciplinárnym previnením „pretože advokátsky koncipient nevykonával túto činnosť v pracovnom alebo obdobnom pomere k spoločnosti, ale z dôvodu výkonu funkcie a plnenia povinnosti člena dozornej rady, čo stavovské predpisy nezakazujú“ (Rozhodnutie V. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 22.09.2009, sp. zn.: DS V.-65/09:4498/2008).

 

Aká činnosť advokáta a advokátskeho koncipienta je problematická?

Odlišnou situáciou bude, ak advokátsky koncipient vykonáva podnikateľskú činnosť (v tomto prípade ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti), ktorá „prostredníctvom internetu propaguje právne služby, hoci na poskytovanie právnych služieb spoločnosť nemá oprávnenie“ (Rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 18.11.2013, sp. zn.: DS IV.-114/2013:1104/2013).

Ani v tomto prípad nešlo o porušenie povinnosti podľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii (zákaz súbehu koncipientskej praxe a iného pracovného pomeru). Disciplinárny senát uznal advokátskeho koncipienta za vinného pre iné porušenie platných predpisov. Advokátsky koncipient porušil povinnosti mu uložené mu podľa § 29a ods. 1 zákona advokácii (povinnosť zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta), § 64 ods. 3 zákona o advokácii (koncipient je pri výkone právnej praxe povinný postupovať v súlade s týmto zákonom, predpismi komory a s pokynmi advokáta, t.j. poskytoval právne služby prostredníctvom spoločnosti, ktorá na ich poskytovanie nie je oprávnená) a porušenia § 2 ods. 3 advokátskeho poriadku (advokát sa nesmie podieľať na činnosti osôb, ktoré poskytujú právne služby bez oprávnenia vyžadovaného zákonom, ani takúto činnosť podporovať).

Za obdobný prípad uznal disciplinárny senát za vinného advokáta, podieľajúceho sa na činnosti spoločnosti, ktorá „prostredníctvom internetu propaguje právne služby, hoci na poskytovanie právnych služieb spoločnosť nemá oprávnenie“ (Rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 18.11.2013, sp. zn.: DS IV.-124/2013:1104/2013).

Obdobné konanie by bolo v súčasnosti zrejme možné posúdiť aj ako tzv. pokútnictvo, ktoré je s účinnosťou od 01.01.2019 trestným činom neoprávneného podnikania (§ 251 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Za zavedenie tejto skutkovej podstaty do trestného zákona sa vo veľkej miere zaslúžila práve SAK, za čo jej treba vysloviť uznanie. Kvalitné poskytovanie právnych služieb totiž nie je výsadou advokátov, ale ide o výsadu fyzických a právnických osôb pri uplatňovaní ich práv.

Disciplinárny senát SAK-u uznal za vinného aj advokáta, ktorý umožnil advokátskemu koncipientovi „vykonávať činnosť správcu konkurznej podstaty so sídlom kancelárie v inom meste ako je sídlo advokátskej kancelárie s úradnými hodinami počas pracovnej doby advokátskeho koncipienta“ (Rozhodnutie V. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 29.01.2015, sp. zn.: DS V.-55/11:4330/2010). Ani v tomto prípade nešlo o rozpor pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Problematickým bola skutočnosť, že advokát porušil svoju povinnosť školiť koncipienta, keďže koncipient sa počas pracovnej doby venoval inej činnosti (správcovská činnosť).

Disciplinárnym previnením by bolo, ak advokátsky koncipient po vzniku jeho pracovného pomeru u advokáta uzatvorí ďalšiu pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom na výkon činnosti, na ktorú sa nevzťahuje výnimka podľa § 62 ods. 1 písm. d.) zákona o advokácii. (Rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 19.11.2010, sp. zn.: DS IV.-54/10:340/2010).

V závere preto možno konštatovať, že neexistuje zákonné oprávnenie SAK-u rozhodovať o zlučiteľnosti súbehu koncipientskej praxe a podnikania (kontrola ex ante). Logicky preto platí, že neexistuje ani povinnosť advokátskeho koncipienta žiadať SAK o stanovisko (rozhodnutie) o zlučiteľnosti podnikania s výkonom koncipientskej praxe.

Určitý rozdiel medzi advokátom a advokátskym koncipientom je možné vidieť v použitej terminológii „o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora“ (§ 8 ods. 1 písm. a) veta za bodkočiarkou zákona o advokácii) a „o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora“ (§ 62 ods. 1 písm. d) vety za bodkočiarkou zákona o advokácii). Vždy však pôjde len o posudzovanie rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Nikdy nie o podnikateľskú činnosť a pod. Súčasné znenie zákona to totiž nepripúšťa.

V prípade, že SAK takúto žiadosť od advokáta alebo advokátskeho koncipienta dostane, môže vydať nezáväzné usmernenie žiadateľovi, čím sa pro futuro môže predchádzať začatiu disciplinárnych konaní (napr. pre pokútnictvo a pod.).

Prípadné podnikanie advokátskeho koncipienta alebo advokáta však vždy záleží len od ich ambície a priorít, čomu sa chcú v živote venovať, a či súbežný výkon týchto činností aj reálne stíhajú.

Mgr. Čaputová ako advokátska koncipientka nemala povinnosť „ohlasovať“ svoje podnikanie SAK-u. Rovnako nemala povinnosť si od SAK-u pýtať súhlas/povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti popri vykonávaní praxe advokátskeho koncipienta. A do tretice, Mgr. Čaputová nemala túto povinnosť ani pri podávaní žiadosti o vykonanie advokátskej skúšky, ani pri podávaní žiadosti o zápis do zoznamu advokátov.

Causa finita.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matej Oslacký

Vyštudoval som právo, ktorému sa venujem aj v profesijnom živote. Zaujímam sa o veci verejné, lebo mi nie je jedno, kde žijem a čo sa okolo mňa deje. V textoch zverejnených na tomto blogu sú vyjadrené moje osobné názory a tieto texty nevyjadrujú názory a postoje môjho zamestnávateľa.