Denník N

Celý život sme robili na bezdomovcov

Pani s bielymi vlasmi, znak múdrosti, šediny, teda znak, že to je ona, jedna z tých, ktorým musíme splatiť „strieborný dlh“, ako to volá jeden z kandidátov na prezidenta…hľadá zvonček mojej mami a je mi skoro jasné, že ten hlúčik „bielovlasých“ hovorí asi o nej. Niečo sa jej nepáči. Možno jej život, biele vlasy. Možno situácia v spoločnosti, či v dome. Pýtam sa jej, či niečo potrebuje. Vraví, že nič. (Nič). Že ona tam býva. Keď idem zase okolo, tak počujem, že celý život robila na bezdomovcov. Celkom ma to zaujalo. Problém má podľa mňa dve časti: prečo robila celý život, keď nevie, na koho robila. Či: Kto sú to „bezdomovci“, že možno i oni celý život robili a práve preto, že volila to čo volila, a „len“ celý život „robila“, sú tam, kde sú. Ako sa teda postarať o takýchto striebrovlasých, pracovitých a ako sa postarať o tých „bezdomovcov“, ktorí sú tiež občania?

A tu by som to mohol i ukončiť.

Mal som ísť na taký seminár, kde sa v tomto čase mal premietať film Švédi z osady. Mala tam byť i beseda s autorkou. Nestíhal som. Len mi napadlo, že či tak trochu všetci, bežne žijúci nemajú podobný problém, či už sú „menšina“ či „väčšina“. Nestači predsa len voliť, či robiť. Keď to nie je spojené, ten život s niečim, čo dáva nejaký zmyel. Napr. E. Fromm v knihe Umenie milovať, hovorí, že lásku, poznanie dávame nie v postoji ale práve v čine lásky …(je v akcii v jednom obchode do konca marca)… Teda i tá práca, ktorú robím celý život by mala priniesť nejaké ovocie lásky…nie nudy, frustrácie, pocitu, že ma možno oklamali všetky vlády a že bezdomovec je ten, kto žije z môjho dôchodku…veď nik si ho práve nevšíma, nik mu nič, na čo má ako občan nárok, nedá. Lekár ho neošetrí spoločnosť ho nechá zamrznúť niekde v parku…

Pani som nechal v bráne dva zväzky knihy Ceskoslovenské občianske právo, že jej to reku venujem.

Kto však sa o týchto ľudí naozaj postará? „Kumunisti“ dávali „prácu“, robili nejaký spoločenský zmier, teraz im vak nik toho veľa nedal. Ak nerátame reči a sľuby. Problém je, že práve veria často tým, ktorí im tiež nič nedajú a ak budú maž zas moc, tak ako pred skor osto rokmi, tak práve chorí a starí, spolu s bezdomovcami, najskôr skončia bez práv, bez ochrany, nie na ulici ale niekde v uzavretom pavilóne, či v plynovej komore…

Desím sa teda toho, že nevidím veľkú silu a ani vôľu v spoločnosti, ktorá by toto riešila. Myslím si, že nádej je v EÚ…

Varovanie predsa prišlo i po posledných voľbách, že ľud zdvihol varovný prst politikom. Nič sa však nestalo. Opozícia je skôr na smiech, dôveru nemá a tí, ktorí majú šancu, zjavne nedajú toho veľa na sociálny zmier a ani na riešenie dôstojosti občana (i občana bezdomovca). Akurát sľubujú, že nebude „korupcia“… no…veď tá sa týka ľudí, atmosféry, kultúry, a ak je kultúra taká, že: „celý život som robila a teraz za môj život môže ten a henten, taká dehumanizovaná skupina, menšina, taký krivý nos, hentaké odstavájúce ucho…

Kto teda bude diskutovať , vysvetľovať, či usmerňovať pri „akte“ čine „lásky“ s touto stále väčšiou a stále extrémnejšie nastavenou skupinou „voličov“?

Na kom záleží, či budú „extrémisti“ , či už „fašisti“ či „komunisti“? A či budú mať zmysluplnú aktivitu, činy možné konať v láske? (o láske…a o odcudzení moderného človeka napr. i ten E. Fromm)…

 

Pozn.: Este som doplnil cez FB taky komentar som dal ku kandidatke na prezidentku:

Jej status bol tento: „Cítim, že Slovensko má nádej. Nádej, že začneme pracovať na spravodlivejšej a férovejšej krajine. Cítim, že celé Slovensko sa spája a rastie túžba po zmene. Premeňme túto nádej na skutočnosť. V tom nám všetkým v sobotu ráno 30.3. držím palce a verím, že spolu to dokážeme.“

Moja odpoved, ktora mozno trochu viac osvetluje, co som tu chcel napisat:

„Drzim paplce, je to vsak proces…stale som trochu skepticky, zalezi vela od ludi ci bude zmena.. Jeden volebny obvod a fakt, ze su ludia uzatvoreni doma formujuci si nazory cez tv a media nie je nic moc… Demokracia ma byt skor zdola cez osobnosti, komunity, ciny…poznanie problemov…Mna napr. dnes prekvapilo vyjadrenie jednej pani s bielymi vlasmi: Celý zivot robime na bezdomovcov. …Kto sa zamysli nad tymto vyjadrenim, najde asi problem v tom, co robila cely zivot, ked ma taku predstavu o bezdomovcoch – ved i oni mozno cely zivot robili..asi sa nechali viaceri cely zivot okradat niekym ako vlada, privatizeri, ci mafiani spojeni s byvalymi siskarmi a zaroven novinarmi…ved toto je asi problem…nik sa nejak nevenoval „vychove“ naroda…ten robil a co islo kominmi von do prirody, akoby sa ho netykalo, akoby za nic nebol nik zodpovedny…Ja sa pytam tej pani: Potrebujete nieco? Odpoved: Nic…. Ja tu byvam… akoby samotne byvanie a hociaka praca bola pravo samo o sebe. Fromm hovoril o dobre, o poznani, nie cez reci, mysel, ale cez ciny, ciny lasky,…ciny dobra, spolupraca…

Status k tomu vyssie uvadzanom, bol tento:

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie