Denník N

Otvorený list ministerke školstva: Vyhnime sa hanbe

Predstavte si, že susedíte s krajinou, ktorá vás násobne presahuje počtom obyvateľov aj rozlohou, a s ktorou máte intenzívny vzťahy. Prekladateľov a tlmočníkov potrebujete, jazyk však nikde vyštudovať nemôžete. Čo to o vás vypovedá?

Som absolvent polonistiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale keď to poviem nahlas, väčšinou mi nerozumejú. Upresním, že som študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo z a do poľského jazyka. Väčšinou nerozumejú načo.

Odpoveď je jednoduchá: pretože je to potrebné. V poriadku, ja sám to využijem pri moderovaní diskusií s poľskými reportérmi a občas pri preklade, ale dôležitosť ľudí schopných s poľštinou pracovať si uvedomíte až vtedy, keď nebudú.

Polonistika v Banskej Bystrici, posledné špecializované pracovisko na Slovensku, teraz smeruje k zániku. A deje sa to zvláštnym spôsobom.

Prečo Slovensko potrebuje polonistiku

Poľsko je náš významný obchodný partner – hovoríme o násobne väčšom objeme ako napríklad v prípade Ruska. Prebieha s ním živá kultúrna výmena, je to náš bezprostredný a veľký sused, spolu sme členmi V4 aj EÚ. Napriek tomu, že sme žili v spoločnom štáte s Čechmi, práve poľština je nám jazykovo najbližšia. Mohlo by to stačiť. Nestačí.

Hovorím z vlastnej skúsenosti: poľské univerzity sú lepšie ako slovenské a Poliaci sú mimoriadne otvorení tomu, aby na nich cudzinci študovali – najmä ak študujú polonistiku. Akosi totiž rozumejú, že je to dobré a žiaduce. Sám som práve takto študoval vo Varšave a Krakove (dvakrát) a nikdy a nikde inde som sa nestretol s takým ústretovým prístupom. Nikde ma napríklad vedúci katedry nepozval na večeru len preto, že sa mu páčila téma mojej diplomovky.

Polonistika v Banskej Bystrici nikdy nebola veľká. Nebolo to ani potrebné – prekladateľov z poľštiny nepotrebujete veľa, potrebujete, aby boli. O tom, že je to pravda, svedčí aj to, že absolútna väčšina absolventov sa v odbore bez problémov uplatní, a to je vo všeobecnosti dnes skôr výnimka.

Vždy iný problém

Ešte raz: v ročníku vždy bolo okolo desať študentov. Polonistika nikdy nebola ziskovým podnikom a spoliehala sa na podporu. Aj ju dostávala: desiatkami tisíc eur ju podporil Poľský inštitút, Veľvyslanectvo Poľskej republiky, aj ďalšie poľské inštitúcie – práve preto, že si uvedomujú, prečo je to dobré a žiaduce.

Potom však filozofická fakulta UMB zakročila a zvýšila požiadavky: každý, kto chcel poľštinu študovať, ju už na začiatku štúdia musel ovládať na úrovni B2. To je úroveň, na ktorej bežne po strednej škole ovládate angličtinu.

Lenže kde sa tú poľštinu máte naučiť? Na stredných školách sa nevyučuje a ak vynecháme pár jednotlivcov, ktorí ju doma mohli pochytiť od rodiča, poľštinu sa na úrovni B2 jednoducho nemáte kde naučiť. Logicky tak klesol záujem o štúdium.

Fakulta následne požiadavky znížila, ale bolo už neskoro.

Treba však povedať, že aj argument sa menil podľa potreby. Najprv sa hovorilo o nezáujme, potom boli opäť problémom financie a personálne obsadenie. Doterajší profesor— spolugarant totiž odišiel do dôchodku a jeho funkciu prevzal docent. Nový profesor by mohol nastúpiť, problémom sa však opäť stali financie.

A tak si to zhrňme tak, aby sme tomu rozumeli: problémom je vždy niečo iné. Bez ohľadu na to, či existuje riešenie, polonistiku jednoducho treba zrušiť. Akademický senát Filozofickej fakulty 11. 3. potvrdil rozhodnutie, že polonistika bude utlmená. Po bakalárskom neotvorí ani magisterské štúdium a terajší tretiaci tak nemajú kde pokračovať. A to všetko znamená, že postupne zanikne posledné špecializované pracovisko, ktoré pripravalo tlmočníkov a prekladateľov do jazyka susedného národa — napriek tomu, že dopyt existuje a študenti, narozdiel od mnohých iných odborov, nemajú problém s uplatnením.

Má to, samozrejme, aj presahy mimo fakulty.

Vo veci sa osobne angažuje aj poľský veľvyslanec, ktorý sa stretol s vedením UMB a FF UMB. Potvrdil, že poľská strana má záujem udržať štúdium poľského jazyka na UMB v aktuálnej podobe, existuje o tom aj medzivládna zmluva.

Čo je to Poľsko?

Nič to však nemení na podstate, ktorá je zhruba takáto.

Susedíte s krajinou, ktorá vás násobne presahuje počtom obyvateľov aj rozlohou, a s ktorou máte intenzívny vzťahy. Prekladateľov a tlmočníkov potrebujete, jazyk však nikde vyštudovať nemôžete. Čo to o vás vypovedá?

Samozrejme, mohol by som pokračovať tým, aký v skutočnosti máme vzťah k susedným krajinám a aký k vzdelaniu, budúcnosti a spolupráci, ale to nie je pointa.

Poľsko, to nie je skazené mäso a ukradnuté autá. Poľsko, to je v prvom rade bohatá história, výnimočná kultúra a skvelá literatúra. A obchod. Slovensko nepotrebuje stovku polonistov ročne, ale potrebuje, aby existovali. Zistíme to, keď nebudú.

Otvorený list ministerke

Práve preto som sa rozhodol otvoreným listom, ktorý podporila aj Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov, osloviť ministerku školstva Martinu Lubyovú. Od roku 1997 polonistika vychovala viac ako 100 absolventov: prepojil som tých, ktorých som našiel, a poprosil ich o podporu.

Bolo nás málo, tak sme vždy držali pokope. Práve polonistika sa starala o väčšinu kultúrneho diania na fakulte: organizovali sa premietania, bály, poľské večery a oslavy Vianoc. Malo to zmysel, svedčí o tom aj to, že tento otvorený list podpísalo spolu viac ako 90 absolventov a študentov, teda prakticky všetci, s ktorými sa mi podarilo spojiť.

Pokúsiť sa prispieť k zachovaniu polonistiky na Slovensku považujem za svoju morálnu povinnosť. Môžem takto splatiť dlh za to, čo všetko mi štúdium a Poľsko dalo. Robím to pre docentku Gabrielu Olchowu, ktorá tomu, aby polonistika fungovala, obetovala svoje zdravie, a pre profesora Józefa Kąśa, ktorý mal nielen so mnou nekonečnú trpezlivosť. Robím to pre všetkých ostatných pedagógov a pre polonistiku.

Nežiadam od vás podporu, chcem len upozorniť na to, že polonistike na Slovensku hrozí zánik. A okrem toho, že je to nezmysel, je to aj medzinárodná hanba. História sa opakuje: jeden z prvých článkov, ktorý som vtedy ešte na blog SME napísal, bol o tom, ako polonistiku odmietal vtedajší minister školstva v rozpore so zákonom akreditovať. Vtedy to zafungovalo.

Vážená pani ministerka školstva,

my, dole podpísaní absolventi a študenti študijného programu poľský jazyk a kultúra v špecializácii tlmočníctvo – prekladateľstvo na Katedre slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, sa na Vás spolu so Slovenskou asociáciou prekladateľov a tlmočníkov obraciame so žiadosťou o podporu v situácii, kedy príprave budúcich tlmočníkov a prekladateľov z a do poľského jazyka hrozí zánik.

Katedra slovanských jazykov pripravuje budúcich prekladateľov a tlmočníkov z a do poľského jazyka už od roku 1997. Za ten čas študijný program úspešne ukončilo viac ako 100 absolventov, ktorí sa následne presadili v profesionálnom živote. Absolútna väčšina z nich sa tlmočníctvu a prekladateľstvu venuje okrem iného aj preto, že po kvalifikovaných odborníkoch na poľský jazyk a po úradných prekladateľoch a tlmočníkoch z poľského jazyka je na Slovensku veľký dopyt.

Poľská republika je strategickým partnerom Slovenska v rámci V4 aj Európskej únie. Je susednou, kultúrne aj jazykovo príbuznou krajinou. Je obchodným partnerom, s ktorým zároveň prebieha čulá kultúrna výmena. V dôsledku plánu stabilizácie, ktorý predstavilo vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, je však štúdium poľského jazyka ohrozené. Ak sa tento scenár naplní, zanikne posledné špecializované pracovisko, ktoré na Slovensku vychováva tlmočníkov a prekladateľov pracujúcich s poľským jazykom.

Poľská republika Slovensko vníma ako bezprostredného strategického partnera a uvedomuje si dôležitosť nadštandardných vzťahov. Práve preto polonistiku dlhodobo podporuje, a to aj finančne. Kateda spolupracuje s poľskými univerzitami a kultúrnymi inštitúciami, študenti sa pravidelne zúčastňujú štipendijných pobytov.

Poľská republika považuje otázku zachovania študijného programu za natoľko dôležitú, že sa vo veci už osobne angažoval veľvyslanec Poľskej republiky v SR, pán Krzysztof Strzałka. Vedenie Filozofickej fakulty však trvá na útlme výučby poľského jazyka, ktorý bude v konečnom dôsledku znamenať zrušenie študijného programu — a tým aj zánik špecializácie v rámci Slovenskej republiky.

Vedenie Filozofickej fakulty argumentuje nezáujmom o štúdium poľského jazyka. Za kľúčové však považujeme, že pokles záujmu je všeobecným trendom a vyplýva z demografického vývoja. Na polonistických študijných programoch, v rámci ktorých sa nikdy nevzdelával vysoký počet študentov, pretože z hľadiska ich uplatnenia na trhu práce to ani nebolo potrebné, je tento problém v súčasnosti vypuklejší ako v iných  odboroch či programoch. To však neznamená, že musia nevyhnutne zaniknúť. Kvalifikovaní prekladatelia a tlmočníci budú potrební aj v budúcnosti.

Katedra slovanských jazykov sa ako jediná venuje príprave prekladateľov a tlmočníkov z a do poľského jazyka. Záujem o štúdium na nej je, hoci nižší, a jej absolventi nemajú núdzu o uplatnenie. Jej existencia má zároveň aj kultúrno-spoločenské opodstatnenie a je potvrdením ukotvenia Slovenska v rámci V4 a EÚ. Vypovedá o tom, aký vzťah máme k svojim susedom. Napriek tomu študijnému programu poľský jazyk a kultúra hrozí zánik.

Vážená pani ministerka, my, dole podpísaní študenti a absolventi, sa na Vás spolu so Slovenskou asociáciou prekladateľov a tlmočníkov obraciame so zdvorilou žiadosťou o intervenciu. Zachovanie polonistiky na univerzite v Banskej Bystrici nie je a nemôže byť len otázkou financií. Jej existencia presahuje finančný rámec a má dôležitý kultúrny, spoločenský a strategický význam. Je otázkou partnerstva a spolupráce so susednou krajinou a prihlásením sa k miestu Slovenskej republiky v rámci Európy.

Veríme, že si rovnako ako my uvedomujete dôležitosť zachovania medzinárodnej spolupráce s Poľskou republikou a význam záväzkov, ktoré voči nej máme. Veríme, že nedovolíte, aby došlo k zániku jediného špecializovaného pracoviska na Slovensku, ktoré pripravuje tlmočníkov a prekladateľov z a do poľského jazyka.

S pozdravom,

V Bratislave, dňa 26. marca 2019

Mgr. Samuel Marec

Andrej Agricola, Silvia Agrikolová, Jakub Arendárik, Michaela Balciarová, Roman Balák, Štefan Benčík, Peter Bielik, Lucia Bodorová, Katarína Cisáriková, Marcela Čaklošová, Martin Čalfa Horňan, Jaroslav Černák, Mária Čičková, Veronika Demčáková, Martin Djovčoš, Darina Djovčošová, Anna Dobrucká, Beatris Floreková, Katarína Fongusová, Jana Garecová, Tatiana Gašparová, Mária Grigľová, Lukáš Gurbicz, Veronika Harmtová, Dana Horváthová, Zuzana Horylová, Diana Husáková, Zuzana Hutirová, Katarína Balaková Hvolková, Patrícia Choma, Zuzana Ivanová, Barbora Jančeková, Katarína Kovaliková Jančová, Matej Jankura, Patrik Jaroš, Martina Jesenská, Petra Kadlecová, Lucia Kaňuková, Lucia Kochjarová, Katarína Košútová, Jana Kovalčíková, Katarína Kovalíková Jančová, Júlia Kriššáková, Stela Kubeková, Tomáš Kubík, Martin Kubuš, Petra Kvašňovská, Antónia Laštáková, Kristína Lebidová, Eva Lihanová, Michaela Manková Kubištová, Katarína Maslaňáková, Katarína Mešková, Filip Molčányi, Veronika Molíková, Daniela Mosorjaková, Ján Murgaš, Adela Murgašová, Natália Palčeková, Katarína Palová, Katarína Pecníková, Viktória Petrasová, Michaela Placzkowská, Kristína Poloncová, Martin Profant, Barbora Raszková, Eva Removčíková, Jana Rusňáková, Soňa Rybianska, Lucia Salamonová, Jana Sámelová, Veronika Schóberová, Lucia Selepová, Gabriela Gombalová Slezáková, Jana Skočíková, Eva Šaštinská, Hana Palečková Šimová, EunikaŠinková, Petra Štangová, Katarína Talánová, Zuzana Teluchová, Michaela Tomovčíková, Petra Turyová, Nina Turzová, Ivana Ťapajová, Mário Veverka, Paulína Viceová, Lucia Vrabeľová. Sara Wróblewska. Silvia Subiak Wtoreková, Kristina Zielinska, Marika Zvardoňová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie