Tento svet neexistuje. Je to len zlý sen, z ktorého sa nevieme prebrať
Jej život bol ten istý ako život, čo núti švába odkrivkať na dvoch nohách, keď ho človek zašliapne.
Ten istý, vďaka ktorému sa had zasiahnutý motykou odplazí a ťahá za sebou vnútornosti.
Vo svojej nevedomosti cítila, že všetky tvory na tejto planéte, od slimákov po lastovičky, včítane ľudí musia žiť. Toto je naša úloha, toto nám bolo vpísané do tela.
Treba ísť dopredu, neobzerať sa za seba, pretože energiu, čo nás poháňa, nemôžeme kontrolovať. A aj keď sme zúfalí, zmrzačení, slepí, ďalej sa živíme, spíme, plávame a zápasíme s vírom, čo nás ťahá dolu…
V edícii ODEON, crème de la crème svetovej klasickej i súčasnej literatúry vyšiel dystopický román talianskeho autora. Na prvý pohľad zvláštne a prekvapujúce. Po značkou ODEON bežne vychádzajú mená ako Tolstoj, Dostojevskij, Hemingway, Shakespeare, či zo súčasných Knausgard alebo Kazuo.
Zrazu dystopický príbeh o apokalypse….
Napokon to však nie je čudné a po prečítaní máte skvelý pocit zo silného a pútavého príbehu.
„Cítila, že život je silnejší ako čokoľvek ostatné.
Život nám nepatrí, život nami prechádza.
Čo robiť, keď mama umrie?
Anna nás vezme na Sicíliu, ktorú postihol vražedný vírus. Ten sa dostal do každého, mužov i žien. Je aj v deťoch, ale spí a nie je škodlivý. Prebudí sa až vtedy, keď budete veľkí. Vírus nedovolí, aby ste mali deti. S vaším dospievaním naberá na sile, ťažko sa vám dýcha, začnete kašľať a tvoria sa vám po tele chrasty. Napokon umriete…
Sicília je zdevastovaná, zničená epidémiou aj obrovskými požiarmi. Spoznávame tvrdohlavé a veľmi odvážne trinásťročné dievča Annu. Snaží sa prežiť. Zo dňa na deň.
Má menšieho bračeka, o ktorého sa stará, no ten sa jej jedného dňa stratí a ona sa vyberie hľadať ho.
Počas dramatického putovania po vypálených poliach a tajuplných lesoch, pomedzi rozvaliny veľkých nákupných centier spoznáva život „tam vonku“. Zisťuje, aké sú pravidlá, aby ste prežili a drží sa pokynov, ktoré jej zanechala jej mama. Napísala ich, keď už bolo jasné, že záhadnú chorobu neprežije. Tak aspoň odovzdá svojím deťom všetky rady, aby prežili čo najdlhšie ony dve…
„Vzala zo stola zošit s Dôležitými vecami a opatrne ho prelistovala. Na poslednej strane bolo napísané:
ČO ROBIŤ, KEĎ MAMA UMRIE
Keď umriem, budem priťažká na to, aby ste ma vyniesli von z domu. Anna, otvor okná, vezmi si z izby všetko, čo budeš potrebovať, a zamkni dvere.
Musíš čakať sto dní. Na vedľajšiu stránku som nakreslila sto paličiek. Každé ráno jednu preškrtneš. Dvere môžeš odomknúť, až keď budú všetky paličky preškrtnuté. Skôr ich otvoriť nesmieš. Z nijakého dôvodu. Ak bude v dome priveľký zápach, vezmi brata a choďte bývať do búdy na náradie. Do domu vojdi len na to, aby si vzala, čo budeš potrebovať. Keď prejde sto dní, vojdeš do mojej izby. Nepozeraj mi na tvár. Zviažeš ma povrazom a vytiahneš von. Uvidíš, pôjde to ľahko, lebo už nebudem veľa vážiť. Odvleč ma do lesa, najďalej, ako budeš vládať, na nejaké miesto, ktoré sa ti bude páčiť, a zakry ma kameňmi. Dôkladne vyčisti moju izbu lúhom. Matrac vyhoď. Potom sa môžete vrátiť do domu.
Román Anna je výborná dystópia, ktorá pobaví, zaujme, ale nesie oveľa hlbšie posolstvá. Je to príbeh o schopnosti a túžbe prežiť. O nádeji, obetavosti, rodine, láske k najbližším. O súrodeneckom pute, ktoré sa nesmie za žiadnych okolností pretrhnúť.
Je to príbeh o viere a vzájomnej pomoci, nech sa deje čokoľvek. Lebo iba tak dokážeme prežiť.
„Mala pocit, akoby ju niekto pozoroval zhora, písal jej príbeh a vymýšľal si čoraz krutejšie spôsoby, ako ju mučiť. Vystavoval ju skúškam, aby videl, koľko znesie a kedy sa zrúti.
Vzal jej otca, matku, nechal ju samu s dieťaťom, ktoré musela živiť a vychovávať.
Zo zábavky jej priviedol do cesty Pietra, zariadil to tak, aby sa už bez neho nevedela zaobísť, a potom jej ho vzal.
Pravda bola taká, že napredovala v živote ako škrečok v klietke, po vyhradenej dráhe. Predstava, že by si mohla vybrať, či ísť naľavo, alebo napravo, bola čistá ilúzia. Spomenula si, čo jej toľko ráz opakoval Pietro:
„Tento svet neexistuje. Je to len zlý sen, z ktorého sa nevieme prebrať.“
Ak máte chuť, vypočujte si úryvok z knihy, ktorý načítala Lucia Vráblicová.
