Denník N

Štvrť na metal – To najlepšie (zatiaľ) z roka 2019

Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay

Veľkolepá show Avantasie je za dverami a v rámci metalového predkrmu by sa patrilo pripomenúť si nahrávky z prvého štvrťroka 2019, ktoré by ste rozhodne nemali minúť.

Celé tri mesiace som mal dojem, že sa metlácky Santa akosi pozabudol a snažil sa nám to vynahradiť. Samozrejme, neprotestujem, dobrej muziky nikdy nie je dosť :)

Najmä na poli melodickejších subžánrov sa urodilo viacero výstavných kúskov, z ktorých budú na koncertoch ulietavať hlavy \m/

Nebudem vás zbytočné napínať, šialená jazda začína.

 

Children Of Bodom – Hexed

V prípade fínskej formácie balansujúcej na hrane power metalu a melodeathu nejde o žiadne výrazné prekvapenie. Viacmenej pokračujú v pomaličkej evolúcii svojho zvuku. Alexi a spol. nepredvázajú takú černotu ako kedysi, možno len frontman menej chlastá, ktovie :D

 

Rhapsody Of Fire – The Eighth Mountain

Fabio Lione v najlepšej forme definitívne odišiel do Angry a medzičasom sa stihol znovu dať dokopy s Lucom Turillim do už ani neviemkoľkej podoby legendárnych Rhapsody. Každopádne, tá “hlavná” iterácia talianskych symfonikov si zadovážila nového speváka a s ním skúša šťastie.

Samozrejme, ide trošku o nezvyk, Giacomo Voli predsalen nie je Lione, aj keď sa veľmi snaží a to naozaj sympaticky. Elán mu nemožno uprieť, najmä v singlovke Rain of Fury.

Kvalitou nedosiahli na predošlé CD Into The Legend, pekný vibe sa ale zvuku nedá uprieť. Niektoré melódie do vás vlejú túžbu zhrabnúť najbližší meč a šup ho zachraňovať princezné :)

Ako prvý krok v možnej novej ére kapely “zatím dobrý”, držím palce do budúcna.

 

Bloodbound – Rise Of The Dragon Empire

Draci, princezné, ďaleké kraje a všemožné fantasy klišé lietajúce na vlnách pomerne vesele znejúceho power metalu. Bloodbound sa nikdy nehrali na supervážnu literatúru zmiešanú s metalom a vo svojej tradícii s úsmevom pokračujú.

Účinkuje aj ako antidepresívum, ale svoje uplatnenie si isto nájde aj vo fanúšikovských videách z fantasy hier. Dúfam, že na Masters of Rock sa mi podarí uloviť tričko s motívom tohto albumu, ten drak je nádherný, juj!

 

Dream Theater – Distance Over Time

Titáni progresívneho metalu nezaháľali a svojimi zručnými rukami vytvorili ďalšie vypilované dielo. Album plynie ušami ako vyberané aurálne víno. Síce z neho neskáčem po plafón, ale rozhodne ide o placku, ku ktorej sa budem opakovane vracať.

Nech už kapela vyberie na koncerty ktorékoľvek songy, nepochybujem, že zafungujú. Čo dodať, good job again :)

 

Beast In Black – From Hell With Love

V roku 2015 sa v nepokojnej atmosfére od Battle Beast oddelilo genetické dvojča s novým názvom Beast In Black.

Na scénu vtrhli o dva roky neskôr albumom Berserker a okamžite sa zaradili medzi žiadané tour artikle. V jadre ostali verní štýlu Battle Beast z prvých CD.

From Hell With Love je od prvej sekundy ťažkotonážnou paľbou husto popretkávanou výraznými synťákmi. Valivý a nepochybne aj jemne gýčový zvuk zjavne funguje a má dostatočnú silu strhnúť k headbangovaniu, a tak viac-menej stačilo pridať na všetkom.

Ak by mali Beast In Black týmto albumom vyhrať nejakú kategóriu či už v rámci štvrťroka alebo aj v celoročnom meradle, bola by to “King of Cheese”. Rozhodne ide o jednu z najlepších guilty pleasure nahrávok pre metalistov, aké sa tento rok objavia.

Nakoniec musím opäť vychváliť do nebies výkon Yannisa Papadopoulosa. Hudba je totiž skvelá, ale je to práve jeho spevácka aj osobná charizma, ktorá roztočí vašu hlavu tak, že možno na chvíľu opustí krk \m/

 

Battle Beast – No More Hollywood Endings

Prvé single dávali dôvod skôr k rezervovanosti ako k salvám nadšenia. Nebudem zdržovať a rovno poviem, že obavy sa našťastie nepotvrdili a kapela si tie najlepšie kúsky schovala až do vypustenia celého CD.

Natoľko pestrého a sviežeho, že hneď prvý deň sa na mojej mp3ke vyskytlo aspoň 5x za sebou. Stále ide o guilty pleasure metal, ktorý obsahuje pre niektorých metlákov až príliš cukrovej vaty a iného popového nánosu.

Na druhom albume novej éry nám dodávajú aj ľahké kúsky, aby to následne rozbalili peckami ako Raise Your Fists alebo Golden Horde.

Tlieskam a teším sa na starý aj nový materiál na pódiu na Masters of Rock (MOR) \m/

 

Frozen Crown – Crowned In Frost

Jedno z najväčších prekvapení z minulého roka si ani poriadne neoddýchlo a už tu máme ich druhý album.

Ani neviete, akú radosť mi spravil fakt, že ich vlastný zvuk nezradil a potvrdili silný a správny kurz. Aj tentoraz môžete očakávať chytľavý a vkusný mix vplyvov Iron Maiden, Kamelot a výrazný vlastný vklad. K celkovému pozitívnemu dojmu prispieva aj príjemný hlasový prejav speváčky. Objektívne nepatrí k top v metale, ale do skladieb zapadá perfektne a výraznou mierou spoluvytvára atmosféru, ktorú si radi vychutnáte zas a znova.

Zrodili sa nové hviezdy :)

 

Darkwater – Human

Darkwater sú späť a v plnej sile. Vytešujem sa ako malý z návratu partie, ktorou som oblažoval svoje bubienky ešte na VŠ. Už to vyzeralo, že sú vecou dávnej minulosti.

Z interview k novej nahrávke vysvitlo, že sa “len” rozhodli namiesto využitia vtedajšieho dopytu venovať sa svojim rodinám, čo len kvitujem. Deti vyrástli a fellas usúdili, že je čas na čerstvý materiál a comeback na čelné pozície prog/power metalu.

Nejde o žiadny revolučný krok k novému soundu, skôr rozvíjanie silných stránok z predošlých CD. Objektívne povedané, na 9 rokov absencie by sa to mohlo zdať málo, ale stále to stačí.

V celej stopáži nenájdete slabé miesto, to najsilnejšie s prehľadom tvorí singlovka Alive Pt.II, ku ktorej natočili neskutočne peckózny klip. Kto si podobným bojom s vlastnou psychikou prešiel, toho zasiahne ešte viac :)

Human už teraz ašpiruje na koncoročné top 5 \m/

 

Avantasia – Moonglow

Úprimne, čakali ste, že by som takúto pecku vynechal? Nebuďte blázni :)

Moonglow mi síce neodpálil dekel takou silou ako Ghostlights, pozitívne však je, že ani neklesol celkovou úrovňou.

Každý fanúšik by asi uviedol iný song z CD ako obľúbený, mne osobne najviac učarovalo kombo Moonglow The Raven Child.

Jemná power balada v tradícii Sleepwalking z albumu Mystery Of Time, nasledovaná salvou excelentných speváckych výkonov nielen samotného lídra Avantasie, Tobiasa Sammetta, ale aj Hansiho Kurscha (Blind Guardian) a človeka s pľúcami mamuta Jørna Landeho.

Odkedy Sammett preniesol svoje výtvory aj na svetové pódiá, ukázal, že ani tón nevyjde nazmar a aj songy, ktoré pôvodne na CDčkách nevyzneli zvlášť žiarivo, dokázali v živom prevedení narobiť paseku.

Nepochybujem, že kúsky z Moonglow, ktoré na metalových fanúšikov vypustí už o niekoľko málo hodín v HANT Aréne, vyznejú ešte lepšie ako na štúdiovej nahrávke.

 

Evergrey – The Atlantic

Storm Within predstavoval v rámci diskografie švédskych drvičov ocele akýsi návrat do plnej formy. Od jeho pokračovateľa The Atlantic som teda mal isté očakávania, minimálne mal potvrdiť plnú vitalitu kapely smerom do budúcna.

Ako by som po anglicky povedal “Little did I know, little did I know…”. Dekel vystrelil a včera mi poslal pohľadnicu zo susednej galaxie, že si ešte poletí a nevie, kam až.

K stabilne vyrovnaným výkonom sa totiž tentoraz pridal ničiteľ v podobe basgitarových liniek, ku ktorým ťažko nájsť lepší prívlastok ako (opäť anglicky) “wicked”. Johan Niemann (známy napr. z Therionu) doslova týra struny svojho nástroja a fakticky tak dominuje celej nahrávke. Vážne, bravo!

Do konca roka síce ostáva ešte deväť mesiacov, miesto v mojej top 5 má The Atlantic garantované už teraz, tým som si istý.

8. apríla zavítajú do bratislavského Randálu, pripravení nám svojou hudbou vykrútiť krky na dlhú dobu dopredu \m/

 

Rage Of Light – Imploder (bude updatované)

V dobe písania tohto článku bohužel nebol ešte Imploder na svete. Pre mňa osobne ide istotne o jednu z najočakávanejších nahrávok roka.

Mix žánrov ako elektronická hudba/trance, power metal a melodic death metal môže znieť ako nepodarený mačkopes, ale stačí si pustiť single ako Mechanicals alebo najnovší Fallen a sami budete počuť, že to funguje. K****sky dobre.

Táto časť blogu bude updatovaná, akonáhle sa dostanem k full CD :)

 

Čo nás v roku 2019 ešte čaká

Myrath – Shehili

Z pôvodne relatívne nenápadnej orientálnej metalovej kapely, ktorá predstavovala skôr zaujímavú obmenu zvuku Symphony X ako niečo dlhodobo životaschopné, sa čiastočne na druhom a úplne na treťom CD stala sebavedomá partička.

Potom zhodili na fanúšikov bombu menom The LegacyOrphaned Land (Izrael) mali zrazu rovnocenného konkurenta. Shehili by sa na svete mal objaviť niekedy v máji a súdiac podľa dvoch singlov Dance a najmä No Holding Back (popri skvele remeselne zvládnutých a tak trochu čarovných klipoch), majú našliapnuté na ďalšiu pecku. Špeciálne No Holding Back by vôbec nepôsobila zle povedzme na soundtracku k Aladinovi :)

Orphaned Land  svoje CD vypustili minulý rok, takže ak Myrath nič nepokašlú, top 5 by im nemala ujsť \m/

 

Fleshgod Apocalypse – Veleno

Tejto brutálnej partičke z Talianska zas nefandím až za hrob, ale v ich diskografii viem nájsť veľa kúskov, vhodných na precvičovanie krčných svalov.

Klip k čerstvému singlu Sugar neodporúčam pre slabšie povahy, vlastne ani song samotný. Pre ostatných, upečených nie z bábovkového cesta ale z poctivého kovu, ide o výživný a primerane kalorický pokrm, nič diétne :D

 

Dúfam, že som vám, dear metal fans, týmto výberom ulahodil a nasmeroval vás k ďalším hodinám blaženého headbangovania (ortopédi budú mať radosť :D).

Ak patríte medzi šťastlivcov, ktorým sa podarilo ukoristiť si lístky na bratislavský koncert Avantasie, vidíme sa približne o 18tej hodine v HANT Aréne \m/

 

P.S.: Aby ste si nemysleli, že 24/7 drtím len metal…

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))