Poslanci a poslankyne NR SR by nemali podľahnúť manipulácii, keď ide o ochranu žien pred násilím a znižovanie domáceho násilia

Považujeme za dôležité,  aby poslanci a poslankyne pri svojom rozhodovaní zohľadnili argumenty odbornej verejnosti, ktorá sa dlhodobo venuje príčinám a dôsledkom násilia na ženách a domáceho násilia a na základe poznatkov vyvracia argumenty odporcov Dohovoru. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu nepojednáva o manželských zväzkoch, ani spôsoboch a formách, v akých môžu byť manželstvá uzatvárané. Jedinou výnimkou sú ustanovenia čl. 37 Dohovoru, ktorý zakazuje manželstvá z donútenia a čl. 32, ktorý upravuje občiansko-právne následky toho, ak bolo manželstvo uzatvorené z donútenia. Ratifikácia Dohovoru nezaväzuje a ani v budúcnosti nemôže zaviazať Slovenskú republiku, aby na jej základe menila čokoľvek v právnej úprave inštitútu manželstva, vrátane tohto, že mu bola priznaná ústavná ochrana ako zväzku muža a ženy.

Navrhovatelia uznesenia Národnej rady SR k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu ďalej Dohovoru vyčítajú, že pojem „rod“ v článku 3 písm. c) definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. Pojem „rod“, tak ako je definovaný v tomto ustanovení, je ustáleným sociologickým pojmom. Už v súčasnosti ho používa aj právny poriadok Slovenskej republiky a Európskej únie. Pripomíname tiež, že definícia zavedená Dohovorom je platná pre účely dohovoru, nakoľko vymedzenie pojmov v čl. 3 Dohovoru začína slovami „na účely Dohovoru“. Znižovanie a predchádzanie akémukoľvek negatívnemu fenoménu je možné len vtedy, ak pochopíme príčiny, pre ktoré sú ženy vystavené niektorým druhom a formám násilia viac ako muži a prečo muži páchajú násilie na ženách. Takéto pochopenie je základným stavebným kameňom každého pozitívneho ovplyvňovania žien a mužov, dievčat a chlapcov, na to, aby zaujali odmietavý postoj k násiliu, včas rozpoznali jeho prejavy, bránili sa viktimizácii a viktimizovaniu, vyhľadali pomoc a podporu alebo pomoc a podporu účinne poskytovali. Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že biologické danosti mužov ich vedú k tomu, aby týrali ženy a biologické danosti žien ich vystavujú násiliu. Naopak, existujú vedecké dôkazy o tom, že násilie mužov na ženách vyplýva z názorov o mužskej mocenskej prevahe a ženskom podriadenom postavení. Výskumy tiež potvrdzujú skutočnosť, že rovnocenný prístup žien k zdrojom a možnostiam zúčastňovať sa na riadení spoločnosti podporuje znižovanie násilia a tiež znižuje závažnosť následkov násilia u tých žien, ktoré ho zo strany mužov zažili. Práve z dôvodu vysvetlenia, že sklony k násiliu alebo pravdepodobnosť, že bude človek vystavený násiliu, sa neviaže na jeho biologické danosti vyplývajúce z ženského alebo mužského pohlavia, používa Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu pojem „rod“. Týmto pojmom nielen odôvodňuje tvrdenie, že príčiny násilia spočívajú v niektorých náhľadoch na mužskosť a ženskosť, ktoré podporujú nerovnocenné postavenie žien a mužov, ale súčasne aj stavia pred spoločnosť víziu, že táto situácia sa dá ovplyvňovať a meniť. Biologické pohlavie je človeku dané, ale jeho sociálne postavenie a charakteristiky je možné meniť a tak pozitívne ovplyvňovať jeho konanie.

Z vyššie uvedeného vyplýva aj ďalšia výhrada navrhovateľov uznesenia Národnej rady SR k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ktorí mu ďalej vyčítajú, že v článku 12 ods. 1 Dohovoru zaväzuje zmluvné strany prijať potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov. Je nesporné, že predsudky sú škodlivé, nakoľko vopred vytvárajú subjektívne predpoklady o niekom alebo niečom. Predpokladáme, že s týmto sa aj navrhovatelia stotožňujú a v súlade s argumentáciou predkladanou odporcami Dohovoru sa obávajú, že požaduje odstránenie zvykov, tradícií a všetky ostatných zvyklostí, ktoré utvárajú pozitívne hodnoty v našej spoločnosti. Pripomíname, že Dohovor v článku 12 ods. 1 dohovoru požaduje odstrániť tie zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien. Ak Dohovor požaduje odstrániť tie zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na stereotypných rolách žien a mužov, podporuje tým zásadu rovnakého zaobchádzania a rovnocenných príležitostí tak žien ako aj mužov ku všetkých činnostiam, ktoré sú spojené tak s verejným ako aj súkromným životom. Vyzývame preto poslancov a poslankyne Národnej rady SR, aby pri rozhodovaní o návrhu poslancov koaličnej strany, že vláda SR nemá pokračovať v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru, zhodnotili spoločenský pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo v oblasti rovnocennosti mužov a žien. O tak závažnej otázke, akou je boj proti násiliu na ženách a boj proti domácemu násiliu, nie je správne sa rozhodovať na základe neodbornej argumentácie a anekdotických tvrdení.

V presvedčení, že poslanci a poslankyne Národnej rady SR sú odborne zdatní a schopní posúdiť účel a rozsah Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, dovoľujeme si poukázať aj na fakt, že v čase intenzívnej kampane proti ratifikácii Dohovoru počet vrážd žien na Slovensku v dôsledku domáceho násilia stúpol takmer dvojnásobne. V dôsledku domáceho násilia bolo na Slovensku v roku 2017 zavraždených 11 žien. Tým sme sa vrátili do roku 2011, v ktorom bol zavraždený rovnaký počet žien. (V období rokov medzi tým sa počet zavraždených žien znížil na počet od troch do šiestich prípadov ročne.) Ako sme uviedli vyššie, je to práve spoločenský náhľad na rolu mužov a žien a ich postavenie, čo najviac ovplyvňuje intenzitu následkov násilia na ženách. Je to práve spoločenský náhľad na závažnosť násilia a miera jeho výskytu, čo ovplyvňuje jeho rast alebo klesanie.

Ratifikácia Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu bude pre všetky ženy a všetkých mužov na Slovensku signálom, že najvyšší ústavní činitelia a naši volení zástupcovia dbajú o to, že násilie nemá byť súčasťou našich životov, a že každý človek, ktorý násilie zažíva, si zasluhuje ochranu a podporu. Úspešná ratifikácia Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu bude takisto dôkazom, že najvyšší ústavní činitelia a naši volení zástupcovia sa zodpovedne rozhodujú na základe faktov a odborných poznatkov. Veríme, že naši najvyšší ústavní činitelia a naši volení zástupcovia sú vo výkone svojich funkcií nezávislí, nepodliehajú ideologickým vplyvom a záleží im na životoch žien a detí v bezpečí a bez násilia.

Odborníčky a odborníci pracujúci v oblasti prevencie násilia páchaného na ženách a rodovej rovnosti:

Silvia Porubänová, výskumníčka

Barbora Burajová, právnička

Mária Viteková, poradkyňa

Jana Zezulová Jablonická, analytička

Viera Böttcher, manažérka publicity

Andrej Kuruc, analytik

Zuzana Očenášová, výskumníčka

Sára Činčurová, analytička

Monika Bosá, vysokoškolská pedagogička

Zuzana André, analytička

Jarmila Filadelfiová, výskumníčka

Katarína Minarovičová, analytička

Jitka Dvořáková, gestorka horizontálnych princípov

Veronika Valkovičová, analytička

Milan Fico, výskumník

Michaela Jankovičová, gestorka horizontálnych princípov

Prosím, pridajte svoj podpis k našej výzve poslancom a poslankyniam NR SR!

Inštitút pre výskum práce a rodiny realizuje národný projekt Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01. vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk