Denník N

V zápase o budúcnosť detí sme do prvej línie postavili učiteľa

Škola je vari najdemokratickejším vynálezom ľudstva, pretože dáva ľudským mláďatám šancu doletieť ďalej a vyššie než dokázali ich rodičia. Ako na dlani im ponúka najnovšie výdobytky ľudského poznania, a pozýva ich k dobrodružstvu uchopiť ich a rozvinúť ďalej. Dnes oslavujeme vás, ktorí ste základnou esenciou školy – ste učiteľmi.

Kvalitná výchova a vzdelávanie najmladšej generácie je kľúčom k riešeniu mnohých problémov spoločnosti. Tým, že mladých ľudí rozvíja správnym smerom, otvára im nové možnosti a prináša šťastie. Nie povrchnú, bezduchú, konzumnú nasýtenosť a v konečnom dôsledku nudu, ale šťastie v podobe hlbokého a trvalého pocitu, aký je možné prežiť len vtedy, ak mu predchádza dlhodobý zápas a sebaprekonávanie.

Všetko to znie veľmi jednoducho, ale kým na tieto pravdy prídeme, často sme už dávno opustili školské brány. A tak sa pokúšame vysvetliť našim deťom, aby nepremárnili svoju šancu a včas pochopili potrebu vzdelávať sa. Lenže ony sú vystavené mnohým iným vzruchom a lákadlám. Ligoce sa a ne toľko bezcenného pozlátka, že je pre ne veľmi ťažké rozoznávať zrno od pliev.

A tak spoločnosť v tomto zápase o budúcnosť svojich detí do prvej línie postavila učiteľa. Je to akýsi vyslanec našej nádeje, vyjednávač denno-denne vstupujúci na mínové pole, obhajca i sudca v jednej osobe. Lebo deti a mladí ľudia často celkom presne nerozumejú sami sebe, ale učiteľ im napriek tomu rozumieť musí… inak prehral ešte skôr ako začal. Kľúčom k tomu, aby im porozumel je, že ich bude milovať, vnímať ich krehkosť a zraniteľnosť aj vo chvíľach, keď tak vôbec nepôsobia.

V tejto chvíli to znie vznešene. Oveľa ťažšie je to už potom v praxi, keď vstúpite do triedy plnej nezbedníkov, ktorí majú úplne iné ciele, ako posúvať hranice ľudského poznania. Oni sa chcú hlavne hrať na mobiloch, sledovať celebrity zo show biznisu a podobať sa im. Túžia po drahých a nedostupných veciach a najlepšie, keby na to nemuseli vynaložiť žiadnu námahu.

Učiteľ teda musí v prvom rade denno-denne otáčať z hlavy na nohy pokrivené hodnotové systémy svojich zverencov. Až potom má šancu ich niečo naučiť, ak ho prijmú a dovolia mu to. A to je to najcennejšie na vašej práci, ten moment, keď sa vám podarí zažať v detských očiach svetielko zvedavosti, záujmu, túžby spoznať, v čom tkvie jadro problému, skrytá súvislosť, či pravidlo.

Dnes, keď chcete získať informáciu, stačí niekoľko kliknutí na počítači. Čo ale deti z počítača nezískajú, je schopnosť kritického myslenia – sústavného pozorného prehodnocovania faktov a vyvodzovania záverov. K tomuto by ich mal trpezlivo viesť ich učiteľ. A tiež k tomu, že nesmú nikomu ubližovať… dokonca ani vtedy, ak ich nikto nevidí a nepotrestá. Že pravda je len jedna, a nemusí to byť zrovná tá, ktorú niekto hlasno kričí. A mala by zvíťaziť, aj keď ju hlása ten slabší. Že sa musíme vedieť podeliť, byť tolerantnými a prijímať i ľudí a názory, ktoré sú iné ako tie naše.

Ak tieto posolstvá odovzdáme našim deťom, a zároveň pre ne dokážeme byť vzormi, posunieme sa ako spoločnosť ďalej. A to je nevyčísliteľná hodnota, na ktorej vy denno-denne pracujete.  Často nedocenení, obviňovaní z priveľkej prísnosti, čeliaci atakom rodičov, ktorí sú presvedčení, že ste stále nepochopili výnimočnosť ich malého génia… Viem si predstaviť, že pod tlakom týchto negatív často hrozí, že sa utopíte v malých vojnách či nebodaj v pocite vyhorenia.

Ale to podstatné, čo treba urobiť, aby ste dosahovali výsledky a zároveň sa vo svojich školách cítili dobre, je v rukách každého jedného z vás. Máte krásne povolanie, ktoré by malo vlievať do vašich duší radosť a jas, a ten si jednoducho nesmiete nechať zobrať. Naopak, mal by sa ďalej šíriť nielen medzi vašich zverencov, ale i kolegov a celkovo do pozitívnej a tvorivej atmosféry, aká by mala byť samozrejmá v každej vzdelávacej ustanovizni.

Blahoželám vám k vášmu sviatku. Želám nám všetkým, aby sa vám práca darila, pretože v konečnom dôsledku nám všetkým zabezpečí lepší život.

Teraz najčítanejšie