Denník N

Všude vidím mládež odvedenou, veselou a bodrou….

plagátik
plagátik

Počúval som ráno pesničku Karel Plíhal: „Modrá knížka“ a dobre som sa zasmial. Vlastne, keď si odmyslíme tú prvotnú vtipnosť, že chcel ísť na vojnu (povinná vojenská služba) a spieva o tom, že ho nezobrali…, že všetci sú tam po odvodoch a tešia sa…tak stojí za „vážne“ zamyslenie nad tým, akú hodnotu má samo o sebe to, keď sa väčšina teší z toho, že bude súčasť davu, v skupine, kde stačí držať hubu a rok, v monotónnom rytme ísť, kde kážu…keď zjavne „intelektuála, s vlastným pohľadom, názorom, slobodou mysle tam nechcú….

Písal som nedávno o tom, ako som sa dopočul názor, že „celý život som robila na týchto bezdomovcov“. Dal som potom na ponuku, voľný odber kníh, knihu, dva zväzky, Československé občianske právo…prešiel týždeň a kniha tam stále je….nik sa neulakomil. Napriek tomu, že pani je už asi na dôchodku, nebráni hádam nič zaujímať sa o pojem „Občan“…ale možno to má doma, že to nepotrebuje,  nepodceňujem …

Prpblém však vidím v tom, že keby som túto istú knihu dal takto „do placu“ i u nás v dome, že by to tiež bolo „do plaču“, že tie názory sú podobné naprieč všetkými sídliskami, panelákmi, napriek celou touto generáciou, ktorá vyrábala, slobodu si pritom neužívala, o názor nik nestál…

Akoby sme sami boli také „výlisky“, žili na sídliskách a aby sme globálne mali šancu na lacný chlieb, musíme veľa ponúkať, veľa vyrábať, veľa vyhadzovať a tá uspokojená základná potreba zároveň akoby ohlúpla ostatné potreby, potrebné na to, aby sme mohli povedať, že žijeme plnohodnotný a zmysluplný život. Nikomu v časoch slobody to nebráni, ale niekoho, či koľkých, to ani nenapadne…

Koľko máme osobností, a koľko učiteľov, ich osloví a pozve napr. len tak, do školy na prednášku pre deti? Kto im bráni? Metodika školstva? Nízke platy? Iné akcie? Hrozba kritiky, závisť?

Hm.

Čo s tým teraz?

Do akej miery niekomu vyčítať, že chodil celý život do práce, vyrábal napr. nejaké „plastové výlisky“, bez ohľadu na dopad výroby na životné prostredie, imisie z komínov, keď bol, ako píše napr. E. Fromm v knihe Umenie milovať, ako taký „automat“ modernej „doby“. Môžeme prípadne vyčítať, že to mu to stačí?

A to isté i v dnešnej dobe, lebo história je učiteľka života. Môžeme byť hádam tiež spokojní, odvedení, veselí a bodrí, keď si nájdeme nejakú jednoduchú príčinu, ktorá môže za náš neriešený problém (za to, keď nadnárodný zamestnávateľ nepočúva zamestnanca ale odkáže ho na „naše hodnoty“, plagátik „s víziou a sloganom, že si všetci pomáhame, vážime sa  a spoločne budujeme jeden krásny výsledok, na ktorý  môžeme byť hrdí“…môžeme „dozrieť“, alebo „môžeme“ nájsť vinníka (napr. zapredanie štátu privatizérom…a dávky pre dlhodobo nezamestnaných….ale nie to, že nežiadame od vlády a NR SR, by znížili odvody, DPH…a skúsili sami robiť niečo ako podnikateľ, alebo žiadali lepšie sociálne služby, keď budujeme sociálny štát… ). Môžeme sa tiež raz ocitnúť veselí a spokojní v jednom šíku pod paľbou guľometu, ako v útoku pod rozkazom nejakého „kapitána“ robíme niečo a nemáme už cesty späť. Všetko začína myšlienkou, ktorá vyzerá fajn a je v nej plno detailov, v ktorých sa skrýva….

Hovorím včera synovi o tom lane, ako sa vraví, že lano sa nedá tlačiť. Hej, keď si súčasť kolektívu, systému „lana“ a máš na výber, môžeš šomrať, môžeš niekoho motivovať, aby išiel do čela a lano potiahol, ale takto sa môže celé to lanu, keď sa tlačí zo stredu, len tak špirálovito otáčať, mierne sa hýbať všetkými smermi, neurčito,…viď náš vývoj od roku 1968…alebo od roku 1948….alebo môžeš ísť sám dopredu a skúsiť to potiahnuť….možno sa niekto pridá….

Alebo ako píše kniha I ting, niekedy to je tak, inokedy onak, všetko môže prísť i do opaku…múdry to vníma…

Teda to asi tak k voľbám. Môžeme ísť voliť, ale to, či sa myslenie ľudí v „paneláčiku“ zmení (veď kto káže dôchodkyni byť celý život v takom paneláku (ktorý veľa dá a veľa i „berie“ (v celkovom pohľade))), záleží aj od nás, nielen od „symbolu“, ktorý si zvolíme. Teda od toho, či tie hodnoty, ktoré si volíme budeme i aktívne žiť.

Ako píše ten E. Fromm (ako mnohí múdri (napr. I. Kant…), nebudeme dobrí tým, že niečo myslíme, že sa niekam zaradíme, ale že niečo dobré urobíme… Že sa ochotne pustíme do dobrého činu…

O akcii OZ presadíme, o kurze Akadémia Marsilius, som hovoril viacej, ako sa sluší, kto chce, prihlási sa, nájde info…:-)

(skúsil som v mene OZ Presadíme pozvať na našu akciu jednu takú osobnosť, historika, a naozaj, prešli štyri dni a pozvanie prijal. Tak to je s osobnosťami. Takú mám roky skúsenosť…Voľme osobnosti, tých, ktorí lano ťahajú…:-)

Teraz najčítanejšie