Denník N

Zničenie zdravia verejných financií

Dopad zavedenia stropu pre dôchodky znamená zníženie dôchodkov pre súčasných stredoškolákov takmer o tretinu, pokiaľ sa neprijmú protiopatrenia. Diera vo verejných financiách je porovnateľná s tým, čo ministerstvo financií ušetrilo kumulatívne za celé 4 roky predchádzajúcej vlády. Čo znamená pre ľudí horšie zdravie verejných financií ? Napríklad to, že ak prídu tažké časy, štát nemusí mať dosť peňazí, aby sa postaral o občanov, ktorí to budú potrebovať.

Parlament včera schválil ústavným zákonom strop pre dôchodkový vek. V predchádzajúcom blogu som to pomenoval ako fiskálny terorizmus voči naším verejným financiám, nakoľko sa jedná o neuveriteľne vysoké škody pre zdravie našich verejných financií – v objeme 1,6 miliardy[1] eur, každý rok.

Možno to znie abstraktne, tak si treba pripomenúť, čo to presne znamená. RRZ hovorí o tom, že to znamená automaticky dôchodky nižšie o 10%. Veľa ľudí si však neuvedomuje, že tu výpočet nekončí a RRZ dodáva a potrebu razantne zvýšiť dane alebo znížiť výdavky. Podľa mňa však ilustratívne vernejší spôsob vyjadrenia dopadu je taký, že by sme mali tento vplyv limitovať na samotný dôchodkový systém[2]. Ak to spravíme, tak zistíme, že dopad zavedenia stropu pre dôchodky znamená zníženie dôchodkov pre súčasných stredoškolákov takmer o tretinu

Áno, je možné zobrať peniaze pracujúcim, mladým, školstvu, zdravotníctvu, výstavbe diaľnic, obrane, atď.  aby zníženie dôchodkov bolo menšie, ako naznačujú niektorí podporovatelia tejto zmeny. Nemôžme však argumentovať len celkovými výdavkami na dôchodky, keď sa porovnávame medzi krajinami. Tie predsa závisia od počtu dôchodcov[3], ako aj napríklad od toho, že u nás sa dôchodky nezdaňujú[4]. Vôbec netvrdím, že dôchodky u nás nie sú nízke, ale treba argumentovať správnymi číslami. A netreba zabúdať, že najchudobnejšou časťou obyvateľstva podľa ŠÚSR sú mladé viacdetné rodiny.

Čo znamená pre ľudí horšie zdravie verejných financií ? Napríklad to, že ak prídu tažké časy, štát nemusí mať dosť peňazí, aby sa postaral o občanov, ktorí to budú potrebovať. A to nie je len teória. Slovensko po kríze zažilo jedno z najmasívnejších prepúšťaní v našom okolí. A teda v čase, kedy pravdepodobnosť nájdenia si novej práce bola najnižšia. V štátnej správe došlo k viacročnému zmrazovaniu platov. Opätovne v časoch, kedy obyvateľstvo trpelo. To sú práve obdobia, kedy poznáš skutočného priateľa – či štát je tu naozaj pre Teba.

Mimochodom, diera vo verejných financiách je porovnateľná s tým, čo ministerstvo financií ušetrilo kumulatívne za celé 4 roky predchádzajúcej vlády. Celá táto práce teda vychádza navnivoč[5]. O to nepochopiteľňejšie a smutnejšie je súčasné mlčanie tvorcu hospodárskej politiky. Teraz vidíme, čo spôsobilo, že ministerstvo celé roky nezaviedlo výdavkové pravidlá tak, ako to predpokladal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011. Správne nastavenie týchto pravidiel by totiž transparentnejšie penalizovalo vládu, ktorá takýto fiskálny terorizmus spôsobí. V súčasnosti je toto bremeno jednoducho presúvané na tie budúce vlády.

[1] Najlepší indikátor odhadu nákladov je zmena v dlhodobej udržateľnosti S2, ktorú používa Európska Komisia (tj, na nekonečnom horizonte). Ten hovorí podľa prepočtov RRZ o zhoršení udržateľnosti o 1,6% HDP (1,6 mld eur). RRZ ešte používa tzv. indikátor dlhodobej udržateľnosti na horizonte 50 rokov, ktorého zhoršenie odhaduje o 1% HDP (1 mld eur). Zohľadnenie dlhšieho časového horizontu (S2 indikátor) vernejšie zobrazuje veľkosť dopadu penzijných opatrení, nakoľko časom sa náklady stropu stále zvyšujú.

[2] Samozrejme budúce vlády si v realite vyberú konkrétny spôsob, ako túto deficitnú sekeru eliminovať.

[3] Máme momentálne jeden z najlepších (tj, najnižších) pomerov podielu starých na produktívnych ľudí v EÚ, ktorý sa však bude prudko zhoršovať.

[4] Veľa krajín dôchodky zdaňuje a to sa „účtovnícky“ prejaví ako vyššie výdavky na (hrubé) dôchodky, ako aj vyššie daňové príjmy. Preto nazeranie len na takéto hrubé čísla je skresľujúce. O tom viac v budúcom blogu.

[5] Predchádzajúca vláda (udržateľne) ušetrila za štyri roky 1,4% HDP (vs. 1,6% HDP strata udržateľnosti z dôchodkového stropu). Počita sa to z tzv. štrukturálneho deficitu. Ten klesol v roku 2016 oproti 2012 o 1,4% HDP (EK dáta). Je to zároveň suma 4 rokov tzv. konsolidačného úsilia.

Teraz najčítanejšie