Na vysokých školách dominuje pasívne vyučovanie

Výklad sa podľa študentov a učiteľov na vysokej škole využíva ako jedna z najčastejších metód výučby
Kvantitatívne a kvalitatívne dáta projektu To dá rozum naznačujú, že vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku prevládajú metódy výučby založené na monologickom podávaní poznatkov od vyučujúcich smerom k študentom a študentkám. To, aké metódy a formy výučby sa podľa názoru respondentov uplatňujú vo vzdelávacom procese na vysokých školách bolo zisťované prostredníctvom dotazníkového prieskumu medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa VŠ štúdia, ako aj medzi ich vyučujúcimi – vysokoškolskými učiteľmi. Respondenti z radov učiteľov mali zo zoznamu 12 možností vybrať najviac päť metód alebo foriem výučby, ktoré najčastejšie využívajú. Respondenti spomedzi študentov prvého a druhého stupňa štúdia zas z identického zoznamu vyberali maximálne päť metód a foriem výučby, ktoré považujú vo výučbe ich učiteľov za najviac využívané. Ako ukazuje tabuľka 1, viac ako štyri pätiny študentov v prieskume označili výklad za jednu z piatich najviac využívaných metód výučby. Táto metóda výučby bola v prieskume označovaná ako jedna z najčastejšie využívaných aj respondentmi z radov vysokoškolských učiteľov. Výklad patrí medzi tradičné metódy vysokoškolského vzdelávania. Najčastejšie má formu prednášky, no transmisívny prístup odovzdávania hotových poznatkov študentom môžu vyučujúci voliť aj v iných organizačných formách výučby, napr. na seminároch či cvičeniach.

Takmer tretina respondentov spomedzi vysokoškolákov tvrdí, že učitelia im na hodinách čítajú
Podstatne výraznejší rozdiel ako pri výklade sa medzi študentmi a učiteľmi objavil v odpovediach na položku “učiteľ počas vyučovania nahlas číta texty dôležité pre preberanú látku”, resp. vo verzii dotazníka pre učiteľov “počas vyučovania študentom nahlas čítam texty dôležité pre preberanú látku” (pozri tabuľku 1). Hlasné čítanie textov označovali za jednu z najvyužívanejších metód výučby skôr študenti. Učitelia tak robili v oveľa menšej miere. Rozdiel v podieloch odpovedí týchto dvoch skupín respondentov predstavuje až 27 percentuálnych bodov. Najviac túto metódu v prieskume označovali respondenti študujúci na štátnych VŠ (44,9 %), po nich nasledovali verejné VŠ (30,7 %). Najmenej často ju v prieskume označovali študenti súkromných VŠ (17,3%). Potenciálnych dôvodov takéhoto rozdielu v odpovediach študentov a vyučujúcich môže byť viac. Jedným z nich je, že respondenti spomedzi učiteľov označovali v odpovedi na túto otázku sociálne žiaduce odpovede. Hlasná reprodukcia textov, ktoré si študenti môžu prečítať počas samoštúdia, je v dobe internetových zdrojov a digitálnych technológií len ťažko obhájiteľná ako efektívna výučbová metóda. Ponúka sa tiež možné vysvetlenie, že určitá skupina učiteľov, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu, považuje čítanie textov za formu výkladu.

Študenti v pasívnom počúvaní čítaných textov nevidia zmysel
Odpovede študentov a študentiek v dotazníkovom prieskume dokresľujú aj kvalitatívne dáta To dá rozum. Niektorí z účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi na prvom a druhom stupni VŠ štúdia otvorene komunikovali, že s čítaním textov učiteľmi sa počas štúdia stretávajú a vnímajú ho negatívne. “[Počas štúdia] sa vyskytli predmety, ktoré boli vyučované dosť hlúpou formou. To znamená, že náš vedúci nám tam recitoval z knihy kapitoly a my sme si mali k tomu písať nejaké poznámky.” Ďalší respondent vo svojom vyjadrení zdôraznil demotivujúci efekt, ktorý nezáživná reprodukcia textov učiteľom vyvoláva medzi študentmi: “U nás bolo tiež množstvo predmetov takých, že nám bolo prezentované z PDF-iek. Nie, že prezentované, ale ono nám to bolo čítané. Tiež si vtedy človek položil otázku, načo tam vôbec máme sedieť, keď si to môžeme študovať doma.” Vyjadrenia študentov, ktorí sa zúčastnili skupinových rozhovorov ukazujú, že čítanie textov, ktoré nevyžaduje ich aktívne zapojenie sa do vzdelávacieho procesu vedie k strate ich záujmu o učenie sa. Študenti v takejto aktivite nevideli zmysel a vnímali ju ako “zabitý čas”. Svojím názorom do diskusie na túto tému prispela aj ďalšia z účastníčok skupinových rozhovorov: “Čo sa mi nepáči je, keď učiteľ má skriptá a číta. Alebo má prezentáciu a celú ju prečíta. Pekne takto ich má a číta.”

Aj prednáška môže byť pútavá, ak učiteľ vie ako na to
Počas skupinových rozhovorov so študentmi a študentkami prevládal názor, že prednáška vo forme pasívneho prijímania informácií je v dnešnej dobe skôr “prežitok” a vysoká škola by mala ponúknuť viac priestoru na diskusiu s odborníkmi. Napriek tomu, študenti v rozhovoroch neopomenuli skutočnosť, že aj prednáška sa dá urobiť pútavo. Ilustruje to i nasledujúci výrok jednej z respondentiek: “Tak, tie prednášky mi v podstate nedávajú nič. Ako, keď je nejaký dobrý učiteľ, mali sme aj také prednášky, že bol štvrtok, sedem hodín večer a bola plná aula, lebo ľudia nešli domov skôr, lebo vedeli, že to bude dobrá prednáška.” To, že na forme akou je výklad realizovaný záleží, si podľa kvalitatívnych dát To dá rozum uvedomujú aj niektorí vyučujúci. Počas skupinových rozhovorov s učiteľmi na vysokých školách sa objavovala aj kritika do vlastných radov. Podľa vyjadrení respondentov, nie všetci vyučujúci sú ochotní prispôsobovať či meniť metódy výučby, ktoré majú zaužívané. “[Niektorí VŠ učitelia] neovládajú nejaké metódy učenia, len klasickú PowerPoint prednášku. Nič iné nie. V podstate ich nepotrebujú. To sú takí ritualizovaní, stereotypní…proste môžu byť. Myslia si, že môžu byť konzervatívni. Podľa mňa ľudia sa jednoducho menia a to, čo pred desiatimi rokmi dokázalo študenta zaujať, dneska ho nudí. Doslova až odradí.” Avšak, niektorí z respondentov spomedzi učiteľov zdieľali názor, že počas štúdia na vysokej škole je jednoducho nutné si určité veci “vždy len odsedieť a naučiť sa to po starom, v úvodzovkách.” Podobné vyjadrenia sú v kontraste s výsledkami dotazníkového prieskumu To dá rozum. Väčšina učiteľov, ktorí sa do prieskumu zapojili, považovala za dôležité ovládať metódy, ktoré vedú k efektívnemu vzdelávaciemu procesu. Až štyria z piatich (79,7 %) respondentov vyjadrili súhlas s tvrdením, že podmienkou pre výučbu na vysokej škole by malo byť ovládanie a rozvoj zručností ako efektívne učiť vysokoškolských študentov. Pri hodnotení pedagogických zručností vysokoškolských učiteľov však treba mať na pamäti aj potrebu spĺňať množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré limitujú ich čas na prípravu výučby. Navyše, kvalitná výučba nie je špeciálne odmeňovaná. Učitelia tak nie sú priamo motivovaní pracovať na jej zlepšovaní.

Na školách v zahraničí sa číta nahlas len minimálne
Z výsledkov kvantitatívneho prieskumu To dá rozum vyplynulo, že na vysokých školách v zahraničí sa stretáva s tým, že by študentom učitelia na hodinách nahlas čítali texty, menší podiel respondentov ako na Slovensku. Na grafe 1 je možné vidieť, že zatiaľ čo percentuálny podiel respondentov, ktorí študujú na slovenských VŠ a považujú čítanie textov učiteľmi za jednu z najviac využívaných metód výučby sa blíži k jednej tretine, spomedzi slovenských študentov študujúcich v zahraničí si túto možnosť vybral trikrát menší podiel respondentov. Respondenti študujúci v Dánsku a Veľkej Británii túto metódu výučby v dotazníku označovali len minimálne [1].

Na základe odpovedí slovenských študentov študujúcich v zahraničí môžeme usudzovať, že metóda výkladu je využívaná v jednotlivých krajinách rôzne (pozri graf 1). Zatiaľ čo na Slovensku označili túto metódu za jednu z najviac využívaných vo vzdelávacom procese viac ako štyri pätiny respondentov, v Dánsku to boli necelé dve pätiny. Respondenti študujúci na vysokých školách v Dánsku v prieskume označovali oveľa častejšie aktívne metódy výučby, pričom medzi najčastejšie využívané metódy zaradili prácu v malých skupinách (84,8 %), riešenie problémov študentmi (81,6 %) a diskusiu (76,8 %). Spomedzi študujúcich v Českej republike označil výklad ako jednu z najviac využívaných metód výučby približne rovnaký podiel respondentov ako na Slovensku. Avšak, zatiaľ čo na Slovensku označili popri najviac označovanom výklade čítanie textov učiteľmi traja z desiatich respondentov dotazníkového prieskumu, z respondentov študujúcich v Čechách tak urobil iba jeden z desiatich zúčastnených študentov (pozri graf 1). Zároveň, vysokoškoláci zo Slovenska študujúci v Českej republike v odpovedi na otázku o najvyužívanejších formách a metódach výučby označovali interaktívne a inovatívne metódy vzdelávania vo väčšej miere ako respondenti študujúci na Slovensku.

Záver
Podľa kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sa javí, že vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku sa opiera o také formy a metódy výučby, ktoré nevyžadujú aktívne zapojenie sa študujúcich do vzdelávacieho procesu. Pasívne prijímanie informácií študentmi a študentkami nevedie k efektívnemu nadobúdaniu vedomostí a zručností. Zároveň, postavenie študujúcich do pozície pasívnych prijímateľov informácií môže viesť k strate ich motivácie kontinuálne sa vzdelávať. Záujem a schopnosť učiť sa nové veci však patria ku kompetenciám, ktorých dôležitosť bude pri uplatnení sa na pracovnom trhu naďalej rásť [2]. Tieto kompetencie využijú absolventi zmysluplne aj pri aktívnom zapájaní sa do vecí verejných či v osobnom živote. Formy a metódy akými sú študenti a študentky na vysokých školách vzdelávaní sa preto ukazujú byť rovnako dôležité ako obsah, ktorý štúdiom nadobúdajú. Technológie súčasnej doby ponúkajú viacero možností ako aj tradičné výučbové formy robiť viac interaktívne. Ústup od monologických foriem a metód výučby však závisí aj na príprave a motivácii vyučujúcich prispôsobovať svoju výučbu potrebám študentov.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Monologické metódy v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/342400001ka1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
[1] Odpovede respondentov z Českej republiky, Maďarska, Veľkej Británie a Dánska boli osobitne oddelené pre účely porovnania. V týchto krajinách totiž študuje najviac slovenských vysokoškolákov v zahraničí a v rámci prieskumu bol od respondentov študujúcich v týchto krajinách získaný štatisticky významný počet odpovedí.

[2] WORLD ECONOMIC FORUM. The Future of Jobs Report 2018. 2018 [cit. 2019-3-12] Dostupné na: https://www.weforum.org/reports/the-future-of-jobs-report-2018

Informácie o prieskume:
Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas tohto obdobia zapojilo aj 614 študentov doktorandského štúdia a 852 učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov z vysokých škôl na Slovensku. Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.