Denník N

Prečo budem voliť Zuzanu Čaputovú (analýza)

Zuzana Čaputová

Počujeme to všade – ide o peniaze. Áno, ide, ale úplne inak, ako si myslíme. A práve preto je dôležité, koho si zvolíme za prezidenta. Urobme si preto malú analýzu, o čo všetko tu ide, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.

Peniaze a rozprávky

Veľa sa hovorí, že pri voľbe prezidenta ide o peniaze – „ďalší, čo si chcú nakradnúť“, hovoria všetci. A ďalšie rozprávky k tomu pribúdajú. Prečo rozprávky? Nuž, pozrime sa na to, prečo to sú rozprávky a prečo nejde o peniaze – minimálne nie tie, ktoré prezident zarobí.

Kampane na prezidenta dnes stoja toľko, že aj keby zvolení prezidenti odkladali všetky svoje peniaze a 5 rokov v úrade nič nejedli, ledva by splatili to, čo do kampane vložili. Ak zaokruhlíme plat prezidenta na 10 tisíc EUR x 5 rokov (60 mesiacov), získame 600 tisíc eur „nahladno“.

To je niekde aj menej, ako sa minie v kampani. A to za to ešte musíte aj 5 rokov niečo robiť. Nám sa síce plat 10 tisíc môže zdať veľký a preto sme kvôli tomu nahnevaní, ale v tejto „hre“ nejde o peniaze, nejde o plat. Z tohto prezident svojim „oligarchom“, ani keby chcel, žiadne peniaze nevráti.

Ale dobrý konšpirátor niekde tie peniaze nájde. Je tu rozpočet kancelárie prezidenta. Tu je ale podobný problém. Rozpočet kancelárie prezidenta určuje parlament a ani tam nie je na rozhadzovanie.

V roku 2018 bol rozpočet kancelárie prezidenta 4,75 milióna EUR. To je menej, ako zarobí nejaký oligarcha na jednom podvode s DPH. To je menej, ako nosí oligarcha v dobe kešu v igelitovej taške (Kočner a Baštrnák by vedeli rozprávať).

Navyše, z tohto rozpočtu treba platiť mzdy – 2,1 milióna eur, odvody – 894 tisíc eur, tovary a služby – 1,6 milióna eur. Vidíme, že ako-tak na rozdávanie je v položke „tovary a služby“, ale ani tam nemôžete nejako rozhadzovať, pretože kancelária musí fungovať. Na tomto teda žiadny oligarcha nezarobí, lebo to im je jednoduchšie „vraziť“ tie peniaze do DPH podvodov.

O čo teda ide?

Pokiaľ nejde o peniaze, lebo jednoducho tam toľké nie sú, musí byť iný dôvod, prečo je taký boj o post prezidenta. A tu sa nám ponúka „tisíce“ dôkazov, prečo politici a ich oligarchovia majú záujem o post prezidenta, hoci už majú niekoľkonásobne mocnejší parlament, vládu, úrady. Sú to kompetencie prezidenta.

Že má prezident malé kompetencie dnes už vie asi aj malé dieťa. Počuli sme to snáď už všetci. Prezident má oproti parlamentu naozaj malé kompetencie. Má ale zároveň jednu silnú kompetenciu – výber a menovanie.

A najsilnejšou kompetenciou potrebnou pre „oligarchov“ je výber a menovanie sudcov Ústavného súdu, členov Súdnej rady a samozrejme, Generálneho prokurátora, ktorý má v otázkach dosiahnutia spravodlivosti silnejšiu moc než polícia, pri trestnom stíhaní dokonca silnejšiu, než súdy. Lebo čo prokuratúra nepošle na súd, to sudca súdiť nemôže. Skutok sa nestal – to nehovorí súd. To hovorí prokuratúra. Dušan Kováčik a jeho 61 káuz v zásuvke by vám o tom vedelo porozprávať.

Rovnako tak by vedel rozprávať Ivan Gašparovič, ktorý ignoroval právoplatne zvoleného generálneho prokurátora, aby tam vymenoval prokurátora „spolužiaka“, ktorého si vybrali poslanci v es-er-očke Smeru. Rovnako tak by vedeli rozprávať sudcovia ústavného súdu, ktorí najprv jednu kompetenciu prezidentovi pridali, aby po výmene akoby člena Smeru z tých kompetencií znova ubrali.

Rovnako tak by vedeli rozprávať sudcovia Ústavného súdu, zvolení z košiara HZDS, ktorí boli proti zrušeniu nemorálnych Mečiarových amnestií. Rovnako tak by vedel rozprávať Michal Kováč, ktorý stál v ceste Mečiarovi až tak, že mu kvôli týmto kompetenciám uniesli syna.

Naša minulosť je plná dôkazov, o čo pri prezidentovi ide!

Peniaze alebo kompetencie

Presne o to ide aj v týchto voľbách. O kompetencie. A peniaze. Ale nie tie prezidentské, ale tie oligarchistické. A preto zas a znova záleží aj na nás, ako sa oligarchovia v tomto štáte budú mať. Preto naozaj omnoho viac záleží na tom, koho si vyberieme, než na sympatiách, krivom nose, rezňoch, smrteľných hriechoch či LGBT právách, na ktoré prezident ani nemá „kompetencie“.

Však si všímajte – aktuálnym politikom a ich oligarchom sa tu už kompletne rozpadáva „biznis„. Ľudia sú na námestiach, druhá časť nespokojnej spoločnosti volí podivných politikov, ktorí sľubujú rýchly zázrak, a tak jeden „vodca“ oligarchov chce ísť na Ústavný súd a ostatní z košiara potrebujú mať pod palcom súdy a prokuratúru. Aby nemuseli prepúšťať prokurátorov, s ktorými si vymieňajú SMSky. Aby nemuseli nasledovať Kočnera a Baštrnáka do basy. Aby sa ešte dlhé roky hovorilo, že „skutok sa nestal“!

Záver – prečo budem voliť Čaputovú

Záver si môže urobiť každý sám.

Zuzana Čaputová ako potencionálna prezidentka nemá nič – nič, kde by svojimi kompetenciami mohla nejakému oligarchovi pomôcť. Opozícia tu nevládne. Opozičníci, liberáli, čaputovci nemajú čo chrániť – nemajú biznis, ktorý by bolo treba chrániť. Nemali prístup k peniazom, ktoré by mohli „rozkradnúť“ a ktoré by potrebovali chrániť.

Ani po voľbách možno nebudú mať moc. Nie takú, ako má/mal Smer. Opozícia nie je moc jednej strany. Výhrou Zuzany Čaputovej jej skutoční či vymyslení „oligarchovia“ nemajú čo získať. V týchto voľbách, tak ako v predošlých, môžu získať hlavne tí, čo už svojich zavedených oligarchov majú.

A práve preto budem voliť Zuzanu Čaputovú. Lebo nevolím svoju budúcu manželku, volím prezidentku. Nikdy nevolím podľa vzhľadu. Som technokrat – spočítam, zanalyzujem, vyberiem najlepšiu možnosť. Vybral som ženu, ktorá už proti ovládnutiu oligarchami bojovala. Ktorá už ukázala, že ide o viac, ako len o peniaze. A zavrhol politika, ktorý už teraz ukazuje, že nemá svoj názor, len názor svojich oligarchov.

Vybral som si Zuzanu, lebo verím Zuzane Čaputovej, že chce vybrať na súdy aj prokuratúru to najlepšie, čo tu môžeme mať. Lebo príklad toho, čo nastváral jeden sudca a doteraz stvára v súdnictve (Harabin), a príklad dvoch sudcov ÚS z košiara HZDS, ktorí sa postavili aj proti zrušeniu Mečiarovych amnestií, je pre mňa mementom, že napriek takmer minimálnym právomociam, existuje jedna prezidentská právomoc, ktorá stojí za ten boj vybrať tam toho najlepšieho, akého máme k dispozícií.

Verím, že sa dobre rozhodnete aj vy. Že nenecháte osud v rukách „skutok sa nestal“. Nejde o výplatu prezidenta. Nejde o teplé miestečka. Nejde o Miss & Mister Slovenskej republiky. Ide (ako vždy) o spravodlivosť.

Vidíme sa teda zajtra vo volebnej miestnosti.

PS: Vždy si hovoríme, že moc by mala byť rozdelená medzi viac ľudí, aby ju jeden nemohol ovládnuť celú, lebo to nerobí dobre, lebo politici zabúdajú, čo majú robiť. Toto je ten čas, kedy tak môžeme urobiť. Rozdeliť moc. Máme na to plno dôvodov.

Podporte článok na Vybrali.SME.sk Poši do vybrali.sme.sk

Sledovať ma môžete tu.

Teraz najčítanejšie

Anton Piták

Som občan a lokálny aktivista. Vyučujem počítačové krúžky. Som hrdý Oravák, tento kraj aj krajinu milujem a záleží mi na Slovensku a tom, aby nám odtiaľ neutekali deti. Som (stredo)pravičiar, roky som volil SDKU, potom SaS. Ako člen som zakotvil až v SPOLU - občianska demokracia, ktorá ako jediná splnila moje nároky na dobrú politickú stranu. Za túto stranu som aj okresným koordinátorom na Orave. Som autorom (predošlého) webu SPOLU a autorom CRM systému na správu členstva, členov a sympatizantov strany. Aktívne pracujem v strane, aby sme nahradili starú (socialistickú) politiku novou - občianskou. Zaujímam sa o lepšie školstvo a štandardizáciu (depolitizáciu) štátnej správy.