Klaniam sa Ti
a milujem Ťa,
aj tak sa zvykol modliť Akvinas Juraj Gabura (*17.1.1915 † 29.3.2019)
Vo svojej jedinej knihe Zadívaj sa do svojej hĺbky… nájdeš tam nasmerovanie na Nekonečno, ktorú mu vydali k životnému jubileu jeho bratia z Rehole kazateľov, nachádzame medzi modlitbami, listami, básňami, kázňami, článkami, fotografiami a zápiskami zo všedných dní aj článok z prvého ročníka dominikánskeho časopisu Smer z roku 1941. Akvinas sa čudoval nad krásou zosnulého 90ročného starca, ktorého za krásneho označovali tí, ktorí sa s ním prišli naposledy rozlúčiť. Uznal však, že je naozaj krásny, že takú krásnu tvár ešte v živote nevidel…
Milovaný človek málokedy vie, aký je krásny. Dnes ráno som mala v rukách opäť po inej, pokojne očakávanej informácii knihu Ako klaun v Ríme. Pri zamyslení sa nad prvkami v kontemplatívnom živote sa tam píše:
„Je možné, že keď niekto hovorí: „Milujem ťa“ alebo „Veľmi si ma dojala“ alebo: „Som ti vďačný,“ okamžite zaujmete obranný postoj a pýtate sa, čo je na vás také zvláštne. Možno poviete alebo si myslíte: „Nie sú mnohí iní ľudia oveľa láskyhodnejší a inteligentnejší, než ja?“ Ale vtedy ste zabudli na to, že ste človekom, ktorý je pre iných ozvenou niečoho oveľa väčšieho a hlbšieho, ako to dokážete počuť.“
Prekrásny, spôsobný, krehký, hrdý muž – dieťa – otec… Ešte aj vlani v októbri, nielen v spomienkach alebo dávno predtým, ako s ním človek osobne hovoril. Z filozofov mal rád Reginalda Garrigou-Lagrangea a Tomáša Akvinského. Z desiatkov ruženca Ktorý nám Ducha Svätého zoslal a radostné…
Ak budete smädní, skúste si nájsť breviár, je dostupný aj vo verzii online. Vedel sa z neho tak napiť! Aj keď si nejaká mladá karta trúfla ukazovať 103… Vedel tak nádherne napomenúť v slabosti…!!! – Ako to, že sa nepoznáme?
Bude chýbať, ale kríž nám tu ako odkaz zanechal.
Už je mu lepšie.
Vďaka všetkým, ktorí mu boli oporou akokoľvek.
