Chcelo by to bombu. Bombu, ktorá by umožnila začať na zelenej lúke. Kde by sme si vybrali z toho štátu to dobré, z tamtoho hento dobré a z ďalšieho tamto dobré. Vždy ma udivovalo, prečo tí, ktorých sme si zvolil za vodcov národa, to nerobia.  Až kým mi nedošlo, že im o národ nejde.
Chcelo by to bombu
Bombu, ktorá by vymazala všetkých Slovákov. Vymazala by ich negativizmus, sebectvo, neprajnosť a flegmu.

Môžeme si nahovárať aký sme  dobroprajný národ.
Môžeme si nahovárať aký sme mierumilovní, aký sme srdeční, aký sme… doplňte superlatív
Môžeme si nahovárať… Len nahovárať.

V realite sme totiž úplne iný. Závisť, zlosť, frustrácia, neprajnosť…  to by nás asi vystihovalo najviac.
A máme aj alibi. To všetko politici. Oni zato môžu. Ukradli nám ducha.

Neukradli. Len si to nahovárame, aby sme mali argument na to, prečo to je tak.

V skutočnosti veta: Ľudia ani netušia akú majú moc je naozaj pravdivá.  Ľudia tú moc majú, ale je pre nich oveľa ľahšie a jednoduchšie viniť za svoje  nešťastie a porobu iných.

Viem , že je jednoduchšie kradnúť, keď kradnú iní, klamať, keď klamú iní a podvádzať, keď nás podviedli. Ak už do pekla, tak na parádnom koni.

Alebo  treba naozaj začať od seba.  Od základov spoločnosti.  Od jednotlivca. Od rodiny. 
Začať žiť čestnejšie a nevzdať to pri prvej krivde. Začať pomáhať iným. Začať ctiť zákon (aj ten zlý zákon) a začať meniť spoločnosť prostredníctvom seba samého.

Ano, čas na zmenu prísť musí. Ide o to, aby sme tej zmeny boli hodní. Aby sme si ju dokázali vážiť. Aby sme ju dokázali chrániť.
Demokracia a sloboda nie je len o slobode vycestovať, slobode voliť a slobode napísať čokoľvek (trebárs aj blog).
Demokracia a sloboda je aj o povinnosti.

O povinnosti, na ktorú sme zabudli. 
O povinnosti byť zodpovední bez kompromisov a výhovoriek. Zodpovední za svoj život, svoje činy a svoje skutky. Potom môžeme volať na zodpovednosť ostatných.

Čas zmeny príde.  Je len na nás, či to  posledné svetielko ducha národa necháme rozhorieť.

Ale zmena musí prejsť svojím vývojom, v opačnom prípade by sme nemuseli tú šokovú terapiu prežiť.

Čo som týmto blogom chcel vlastne napísať (povedať)? Sám neviem (možno blog nemusí mať zmysel).

Vídam ale stále viac a viac ľudí, ktorí chcú zmenu (patrím medzi nich), len nevedia ako na to.
Vídam stále viac a viac otcov a matiek rodín, ktorých dopravujem za prácou do sveta, aby tie rodiny uživili.
Vídam stále viac a viac ľudí, ktorí vidia, že to môže fungovať aj ináč, ale ich hlas zanikne v hlasnej trúbe frustrácie.

Ak začneme dnes od seba, možno už onedlho budeme môcť začať na zelenej lúke.  Príde bomba v podobe výbuchu ducha.  A začneme ten kus našej planéty s názvom Slovensko tvoriť na miesto,  kde sa budú vracať otcovia a matky.  Odkiaľ nebudú utekať naše deti. Kde budeme žiť tak, ako sme sa o to pričinili.

Slovensko je krásna krajina.  Tak začnime od seba, a zoberme si našu krajinu späť.

P.S. kritikom blogu. Buďte prosím vľúdny. Aj ja viem napísať : Autor je snílek, blázon blbec. A viem, že sa to nedá, nejde to, je to nemožné… Skúste napísať, ako by to možné bolo.