Denník N

Zmena

Kde bol čistý štít?

Alea iacta sunt

Kocky sú hodené. Hodili ich občania SR. V tomto drobnom hodnotiacom zamyslení nejde o:

  • Jednotlivých aktérov ani štatistické analýzy výsledkov volieb (na to sú tu lepší), ale skôr o trendy,
  • velebenie víťazov – toto nemala byť show „Slovensko má mesiášov“. Autor totiž vkladá na tomto mieste viac nádeje do tých, ktorí takto rozhodli, než do tých, do ktorých vložili toľkú nádej – im budú ešte venované rozsiahlejšie analýzy,
  • ráňanie porazených – tí aj bez toho odchádzajú z histórie zadnými dverami a gravitačná konštanta, ktorou padajú do zabudnutia je väčšia, ako tá, ktorú poznáme z bežného života.

Ide skôr o pokusné hľadanie odpovede na otázku, či pri takomto hromadnom rozhodovaní vo forme volieb sa už začína prejavovať kritické myslenie, hodnotovo založené , hodnotenie predchádzajúcich ničotných výčinov vládnej moci,

A či už tu prekypela kaša varená z mocenského opojenia, korupcie prerastenej  do najvyšších vrstiev moci v objatí s mafiou, ktorá sa tu dlhodobo podáva.

Obdobie pred druhým kolom prezidentských volieb bolo vo všeobecnosti navonok trochu pokojnejšie, aj keď sa už objavili výraznejšie pokusy o anti-kampaň, ale to boli skôr výrazy zúfalstva v zúfalej snahe odvrátiť hroziaci výsledok volieb, určite nie pokus o proklamovaný spoločenský zmier.

Šefčovič, ako „nezávislý“ kandidát, s politickou aj inou podporou a jasným rukopisom SMERu, sa už neštylizoval do pozície takého veľkého kresťana ani takého veľkého národovca. Zachoval si však morbídnu mieru nepresvedčivosti. Možno to ilustrovať napr. na diskusii prezidentských kandidátov 27.3. v TA3. Ostatné diskusie neboli príliš odlišné.

Po skončení diskusie zostala v mysli počúvajúceho diváka divná pachuť: O čom ten človek vlastne je? Aké svedectvo vydáva celý jeho život o tom, čo momentálne predstiera, do akej roly sa dnes štylizuje? Čo z neho zostane, keď si odmyslíme kravatu, oblek a silený hranatý úsmev?

Ako vysoký a dobre platený predstaviteľ EK odmieta gender policy a migračnú politiku EK. Ako podpredseda EK, podľa jeho bájok, tak urputne bránil záujmy SR, že ani kľučky na dverách v EK sa už s nim nerozprávali. To už v Bruseli majú smart kľučky? Takže ani tie tri jazyky, ktorými sa hrdil mu nepomohli v tejto kľučkovej  situácii? Vivat! Kľučky všetkých dverí, spojte sa!

Objasnil nám, ako v rámci prezidentskej kampane, pri svojom rozsiahlom cestovaní po Slovensku, dospel k niektorým stanoviskám a názorom. Môžeme teda očakávať, že keď bude mať urobiť nejaké štátnické rozhodnutie, pôjde si najprv vypočuť štamgastov do krčmy napr. v Kluknave, aby zistil, čo si myslia o Istanbulskom dohovore, dohode s USA, migrácii a pod., kde sú ich červené línie v týchto záležitostiach atď.

Čo už môže lepšie demonštrovať jeho tradičné morálne hodnoty, pevnosť kresťanskej viery, inteligenciu a politickú predvídavosť ako fakt, že sa mu ako 23-ročnému v r. 1989 (!) splnil životný sen a prijali ho do KSČ. M. Šefčovič v tomto predbehol aj takého R. Fica, ktorý vstúpil do strany ako 21-ročný, ale „už“ v r. 1986. Šefčovič vstupoval do KS v čase, keď už bolo po Charte77, petícii Niekoľko viet, sviečkovej demonštrácii, násilnom potlačení spomienkových stretnutí na obeť Jána Palacha v Prahe atď. atď. To už aj predstavitelia KSČ s takým prenikavým intelektom ako Miloš Jakeš, pochopili, ktorú bije, rekvalifikovali sa na onen “Kôl v plote“  a už si balili svoje komunistické relikvie na ÚV.

Milošovi Jakešovi treba priznať k dobru aspoň to, že on, na rozdiel od tých spomínaných mladších súdruhov (hrdiacich sa titulom JUDr. – ako záruka prenikavého vnímania práva a spravodlivosti)  ani po cca 30 ročnej prestávke neobjavil v sebe rodeného kresťana.

Tak toto je ten čistý štít, ten obdivuhodný spôsob zaštiťovania sa kresťanským cítením, a obrany tradičných hodnôt? Kto bol jeho zbrojnošom, ktorý mu každý deň pral ten jeho štít, aby bol znova čistý? Pripomína to ten reklamný slogan z počiatku trhovej ekonomiky u nás: „My zíráme, vy zíráte, Vizír“. A. Schopenhauer však ponúka aj iné vysvetlenie: „Veľa ľudí má čisté svedomie len preto, že majú slabú pamäť“.

Aké staré sú tie jeho „tradičné hodnoty“? 30 rokov mu stačilo na piruetu od vedúcej úlohy KSČ do kresťanského proti-prúdu. V čom spočíva jeho osobné „Zde stojím a nemohu jinak“ a má vôbec nejaké? Či toto na MGIMO a VUML neučili? Akékoľvek úvahy o lídrovi môžu mať teda iba humoristický charakter. Líder, na rozdiel od (aj vysoko-postaveného) úradníka/manažéra musí byť aj  vision owner ( nositeľ dlhodobej vízie) človek, ktorý dokáže pre svoju víziu nadchnúť aj iných – analytická skupina nenašla žiadne stopové prvky prítomnosti vízie, iba prežúvanie výsledkov parciálnych prieskumov verejnej mienky.

Z dôvodu objektivity treba priznať ,že nešťastím celej tejto doby, a to nielen na Slovensku, je smutná skutočnosť, že politici a ašpiranti na lídrov dnes neprinášajú na trh svoju kožu, v snahe  presadiť svoje názory, hodnoty a vízie, ale iba slepo sledujú výsledky prieskumov verejnej mienky. Leader-driven crowd (dav vedený lídrom) sazmenil na crowd-driven leader (vodca vedený davom). Kto by si dnes trúfol na W. Churchilla a jeho slávny prvý prejav po zvolení za premiéra13.5. 1940 I have nothing to offer, but blood, toil, tears and sweat (Nemám, čo ponúknuť, iba krv, drinu slzy a pot). A nehovoriac už vôbec o odkaze sparťanského kráľa Leonida, ktorého chrabrosť a smrť (tie chodili kedysi spolu) v bitke pri Termopylách patria k najväčším mravným odkazom staroveku. Pre hodnoty a princípy, ktoré Leonidas hlásal, neváhal obetovať nielen svoju „kariéru“, ale aj svoj život – viď epitaf na mieste posledného odpočinku jeho a jeho verných. „Postoj pútnik a zvestuj Lakedaimoncom (Sparťanom), že my tu mŕtvi ležíme tak, ako zákony kázali nám“, https://encyklopedia.sme.sk/c/5500987/leonidas.html

Ale ak sa nám nechce ísť až tak ďaleko do minulosti, stačí zájsť do Mauzólea grófa Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky Hablavcovej v Krásnohorskom podhradí, tam nájdete vytesané aj ich životné krédo Non videri, sed esse, čiže „Nie zdať sa, ale byť“. Takže práve naopak, pán Šefčovič.

Ak to zhrnieme, dospejeme zhruba k takémuto výsledku:

  • Ako vysoký predstaviteľ EK vo voľbách propagoval princípy a „ne-hodnoty“, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými hodnotami a politikami EK,
  • Ako národniar pracoval pre nadnárodnú inštitúciu,
  • Ako komunista chodil do kostola,
  • Ako hlboko veriaci vstúpil do KSČ, ktorá náboženstvo označila biľagom (aj Biľakom) „ópium ľudstva“ a prenasledovala nositeľov tejto myšlienky na všetkých úrovniach,
  • Do strany vstúpil po tom, čo ako „zástanca tradičných hodnôt“ na vlastné oči videl v spoločnosti potlačovanie základných ľudských práv a prenasledovanie inak zmýšľajúcich občanov (samozrejme vrátane veriacich),
  • Napriek tomu si myslí, že má čistý štít a môže slúžiť ako „vzor“ iným,
  • nepochybujem, že on sám tomu verí, však už sme tu jeden „vzor“ (Sovietsky zväz) mali, tak prečo nie?

Ako etalón kognitívnej a etickej konzistencie by mohol vojsť do osnov predmetov základnej školy. Otázkou len je, kadiaľ by odtiaľ vyšiel von.

Avšak, za ostatné dva týždne na slovenskej politickej scéne týždne netancovali iba dvaja prezidentskí kandidáti. Pozornosť občanov od volieb odpútavali aj iné politické udalosti, napr.:

Každý nepárny deň visel vo vzduchu coalitio praecox. A v tie párne dni sa koaliční lídri tvárili, že je všetko v poriadku a vzájomne sa obdarovávali úsmevmi.

Podľa patetických vyjadrení SNS, dohoda o obrannej spolupráci s USA ohrozuje suverenitu SR! A toť minulý rok sme si pripomenuli (samozrejme, kto ako) 50-te výročie okupácie ČSSR vojskami VZ na čele so ZSSR. Zaujímavé by bolo vedieť, ako, pri príležitosti tohto smutného výročia,  zhodnotila SNS tento historický zločinecký akt zo strany ZSSR? Kde bola, podľa ich videnia sveta, počas tých 20+rokov „dočasného pobytu sovietskych vojsk“ naša suverenita? A ako to títo hrdinovia zo SNS komunikovali predstaviteľom nástupníckeho štátu ZSSR? Nie je prekvapením ani to, že „suverenita“ SR je červenou líniou aj pre kandidáta M. Šefčoviča. Akurát by sa ho niekto mohol spýtať, kde bola táto línia v r. 1989, keď vstupoval do KSČ, ktorá celý tento „dočasný pobyt“ „dozorovala“?

Akosi unikol pozornosti verejnosti fakt, na ktorý upozornil denník SME (22.3.2019), že R. Fico zavádzal, keď hovoril, že talianska strana potvrdila, že v spise sa nespomína Ficov telefonát s Vadalom. Spis, na ktorý sa Fico odvoláva sa netýka trestného konania, o ktorom písal taliansky denník La Republica, v rámci ktorého vyšetrovatelia zachytili spomínaný telefonát medzi Ficom a Vadalom. Jednoduchý príklad toho, že interpretácia textu závisí od kontextu. Kontext sa môže meniť, R. Fico nie. Veru tak, čo sa týka volania verejnosti po zmene, odkaz Fica je jasný: „So mnou nepočítajte!“

No dobre, ale ako ďalej?

Jiří Suchýto ešte za starých čias napísal jasne, ironicky a poeticky:

Náš cíl je vzdálený za modrým obzorem,

krásny a schváleny Národním výborem

 

Ale ako by mohla vyzerať aktuálna verzia tohto „epitafu“?

Náš cieľ je vzdialený za päťročným obzorom

krásny a …?

To je už domáca úloha pre pani Čaputovú a jej tím.

P.S. A možno stačí iba chvíľu počkať a R. Fico nám objasní, že vlastne zasa vyhrali. Sila sebaklamu môže byť silnejšia ako fyzikálny zákon.

Teraz najčítanejšie