Denník N

Jedna bodka za prezidentskými voľbami.

Zmena má meno Zuzana. Zdroj: https://www.facebook.com/zcaputova/
Zmena má meno Zuzana. Zdroj: https://www.facebook.com/zcaputova/

Slovensko si zvolilo prezidentku. Prvú ženskú hlavu štátu od čias Márie Terézie, Zuzanu Čaputovú.

V sobotu bolo krásne, teplo, čerstvý vzduch, vtáčiky spievali a v nedeľu prišla jar. Slovensko a slováci sa konečne mohli z hlboka nadýchnuť, prišla zmena, prišla slušnosť a napriek všetkým predpovediam, otvorenosť a ochota hovoriť veci tak ako si ich človek naozaj myslí, vyhrala nad karierným prospechárstvom.

Zuzana Čaputová dokázala osloviť vyše milión voličov a stala sa prezidentkou Slovenskej republiky, ale to už dnes všetci vedia, tomu sa už venovať nemusím, stačí povedať, gratulujem Zuzana a gratulujem Slovensko! Zvládli ste to, spolu.

Kto má aké zásluhy.

Včera sa rozbehla búrlivá diskusia o tom, kto viac a kto menej môže za to, že sa prepisovali dejiny strednej Európy.

Smer nesklamal a vydal jasné vyhlásenie o tom, že voľby opäť boli drvivým víťazstvom tejto strany. Čo bol mimochodom taký nezmysel, že keď si to jeho podpredseda Kažimír prečítal, zrejme si pri tom nagrcal do bot a musel ho skorigovať tým, že takéto vyhlásenie malo bližšie k science fiction poviedke ako k realite.

Horúco bolo aj v opozičnom tábore, kde sa opozičný lídri rozhodli urvať si svoj kus slávy a ukázať, že to bola vlastne ich politická genialita, čo priviedlo Zuzanu k víťazstvu. Došlo to až do takých banalít, že niektorí sa tvárili, akoby podporovali porazeného kandidáta, len aby sa mohol vzdať v prospech Zuzany a tak jej pomôcť k víťazstvu.

Igor Matovič tiež nesklamal a pripomenul nám, že to bola jeho politická genialita, čo dotiahlo Zuzanu k víťazstvu. Takúto rétoricko-akrobatickú otočku dnes zvládajú iba velikáni ako Blaha či Blanár. Zároveň zaútočil na Ivana Štefunka za to, že si dovolil vystúpiť po príhovore Zuzany a poďakovať jej. Poďakovať jej za skvelú prácu, ktorú odviedla a tak trochu sa s ňou oficiálne rozlúčiť, keďže v najbližších dňoch bude musieť opustiť rady domovského Progresívneho Slovenska a pochystať sa na náročnú a zodpovednú prácu prezidentky.

Kto má byť v karanténe?

Igor Matovič v o 5 minút 12 na Jednotke vyhlásil, že Štefunko s Beblavým majú skončiť v karanténe. Niečo o čo sa neúspešne s kolegom Sulíkom pokúšajú už vyše roka…

Povedal to v reakcií na to, že predsedovia koaličných strán Progresívne Slovensko a SPOLU pogratulovali Zuzane za jej úžasný výkon a pripomenuli, že strany pokračujú v kampani ďalej, nakoľko sa blížia eurovoľby.

Musím povedať, že kontext tohto vyhlásenia ma urazil natoľko, že som sa rozhodol spísať tento blog. Matovič totiž nezabudol dodať, že Zuzana vyhrala napriek PS, nie vďaka.

Ako to teda celé bolo?

Progresívne Slovensko po rokovaniach s potenciálnymi („opozičnými“) kandidátmi na post prezidenta rozhodlo, že do boja postaví svoju podpredsedníčku Zuzanu Čaputovú, keďže žiaden z ponúkaných neohúril. V komentároch, ktoré prišli potom si zaslúžilo výsmech a dokonca opovrhnutie, niektorí opoziční „lídri“ začali ľuďom vštepovať do hlavy, že ide čisto o propagáciu značky Progresívneho Slovenska a ako je to nezodpovedné. Napriek tomu sa členovia a podporovatelia (a hlavne ani Zuzana!) nevzdali a pokračovali ďalej v poctivej práci a zbieraní podpisov pod jej kandidatúru. Bol som pri tom, zažil som to a poviem vám, vôbec to nebolo ľahké, ľudia Zuzanu nepoznali. To bol jej najväčší problém, síce dosiahla obrovské úspechy v živote, ale poznala ju iba necelá tretina Slovenska a to nestačilo. Aj napriek tomu po mesiacoch zbierania a poctivého kampaňovania bolo na stole vyše 17 000 podpisov.

S úbohým rozpočtom a bez väčšej mediálnej kampane, či veľkých pútačov kampaň mohla začať. Niekedy v tom čase zároveň začali vychádzať prvé prieskumy, v ktorých Zuzana mala okolo 4%, vtedy ma definitívne vysmiali všetci moji racionálni kamaráti a asi neboli jediní. Viem si predstaviť, že aj pre Zuzanu to bolo ohromne náročne zotrvať v kampani, najmä vo chvíli, keď ju začali zosmiešňovať a vyzývať aby sa vzdala, že iba zbytočne triešti voličov.

Nevzdala sa a kampaň pokračovala ďalej, tentoraz v uliciach aj na sociálnych sieťach. Po ohlásení všetkých kandidátov sa zdalo, že pomáha, stále však bolo otázne, či to bude stačiť, Zuzana bola s 9% na piatom mieste. Zhruba vtedy sa hlasy vyzývajúce na jej vzdanie zintenzívnili argumentovalo sa najmä faktom, že na treťom mieste figuroval Štefan Harabin a v tesnom závese za Zuzanou sa plazil Kotleba. Veľmi dobre si pamätám na Igora Matoviča s jeho informáciou o tom ako sa Kotleba má vzdať v prospech Harabina a druhé kolo bude voľba medzi predstaviteľom Smeru a HZDS. Aj napriek tomu, že do volieb boli ešte stále tri mesiace a teda ľudia iba okrajovo vnímali, že sa niečo ako prezidentské voľby chystá, Zuzana sa mala vzdať.

Keď si v OĽaNO uvedomili, že zrejme nebudú schopní z prezidentských volieb vyklepať žiaden kapitál, pokúsili sa zahrať na opozičného arbitra a zavolať Mistríka s Čaputovou k jednému stolu. Toto považuje Igor Matovič za rozhodujúci moment volieb a za svoju politickú genialitu, ktorú máme ospevovať. Nebol. Už v tom čase a aj ďaleko pred ním obaja kandidáti jasne deklarovali, že sú ochotní sa vzdať v prospech toho lepšieho a po veľmi úprimnom rozhovore s pánom Mistríkom som si istý, že by tak urobil dohoda-nedohoda, tak isto aj Zuzana.  Jednoducho, bola to ich, nie Matovičová zásluha, Matovič okolo toho spravil tradične iba haló a kopec tlačoviek.

V ten istý deň prišiel moment, na ktorý Zuzana aj celý jej tím čakali, prvé väčšie diskusie. Diskusiu Denníka N videlo vyše 170 000 ľudí a Zuzanin Facebook „vybuchol“, video, v ktorom slušne a otvorene povedala pánu Bugárovi, čo si mysli o jeho politike videlo vyše 300 000 ľudí za dva dni. S ďalšími diskusiami začala naberať obrovské momentum, ak existoval v diskusií jasný víťaz, bola to Zuzana. O dva týždne prišiel prvý prieskum, v ktorom sa ukázalo to, čo sme mohli iba tušiť, Zuzana za dva týždne narástla o 6 percentuálnych bodov. Viac ako ktorýkoľvek iný kandidát.

Prišiel štvrtok 14.2., na ten deň nezabudnem. Nielen preto, že som mal konečne skúškové za sebou a mohol som oddychovať, ale najmä preto, že som neoddychoval, namotivovaný úžasným výsledkom z predošlého dňa som roznášal Zuzanine letáky po Turci celý mrazivý deň, dal som si iba malú prestávku na obed. Počas neho som sledoval tlačovú besedu Igora Matoviča, na ktorej mal oznámiť výsledky ďalšieho prieskumu, ktorý si jeho strana objednala. Hovorili jasne, AKO neklamala a Zuzana naozaj narástla, v obidvoch prieskumoch jej skok bol obrovský. Pán Matovič však tieto výsledky interpretoval úplne inak, Zuzana podľa nich jasne zaostávala za Róbertom Mistríkom (o jeden percentuálny bod) a má sa preto do piatka vzdať. Keď použil ako argument prieskum predpokladanej voľby v druhom kole, stratil som akúkoľvek ilúziu o tom, že by bol nestranný. Od začiatku chcel aby sa Zuzana dostala do rohu a musela sa vzdať, nemohla uspieť, pretože by to bol úspech Progresívneho Slovenska. To dal jasne najavo, keď zaútočil na PS s tým, že tu nemá hrať politické hry a nemá si chcieť robiť kampaň cez prezidentské voľby.  To bol celý čas jeho najväčší strach, nie to kto bude prezidentom, ale aby náhodou nevyhrala kandidátka reprezentujúca stranu, ktorá iba pred pár mesiacmi dokázala v hlavnom meste poraziť celú opozíciu aj koalíciu.

Verím, že to naštartovalo veľa členov k PS k priam heroickým výkonom, vďaka ktorým sa v priebehu menej ako týždňa podarilo nemožné a úplne zadarmo sa rozniesla prvá várka 250 000 letákov. V tom čase už tisíce ľudí prispievali na transparentný účet Zuzany a tak rozpočet na kampaň sa podstatne zväčšil, objavili sa prvé väčšie pútače a platené reklamy. Vznikol „meme“ (čítaj mím) o Zuzane vyskakujúcej z chladničky.

O týždeň na to vyšli prieskumy, ktoré ukázali ako nezmyselné by bolo aby sa Zuzana vzdala, narástla o ďalších 12 percentuálnych bodov a predbehla dokonca aj Maroša Šefčoviča a postavila sa do čela volieb. Vtedy prišlo veľké gesto pána Mistríka, za ktoré si vyslúžil prezývku osobnosti roka 2019, keď sa vzdal v prospech Zuzany, napriek obrovským výdavkom na kampaň, či už psychickým alebo finančným. Ukázal novú tvár slovenskej politiky takzvaného nového prúdu. Po tomto už Zuzanine čísla prerazili strechu a aj keď ešte necelý deň predtým opozičný lídri hovorili o tom ako je nemožné aby vyhrala a má sa vzdať, nemali na výber, museli ju podporiť.

Podľa očakávaní Zuzana s obrovským nadskokom (400 000 hlasov) vyhrala prvé kolo a hlavnou otázkou bolo, ako udržať voličov vo vare? Vo chvíli, keď už všetci slávili jej víťazstvo vo voľbách, keď sme si mohli prečítať komentáre o tom ako už je rozhodnuté, členovia PS mali jasnú úlohu, prilákať a udržať Zuzaniných voličov. Rozbehla sa posledná časť kampane, cieľové oblasti: Kysuce a východ Slovenska zaplavili letáky a podporovatelia Zuzany Čaputovej. Kampaňovalo sa naplno a s odhodlaním, vo vedomí, že ešte nič nie je isté. Ako sa predvčerom ukázalo toto bolo rozhodujúce.

Obavy z nízkej účasti sa naplnili a po pár hodínach bolo jasné, že výsledok ani zďaleka nebude jednoznačný, veľa Zuzaniných voličov a potenciálnych voličov k urnám neprišlo, nevideli dôvod. Účasť bola jedna z najnižších v histórií prezidentských volieb. Napriek tomu sa podarilo Zuzane vyhrať. Oslovila dosť ľudí na to aby aj pri podpriemernej účasti a maximálnej mobilizácií protikandidáta získala náskok 400 000 hlasov a vyhrala.

Nepovažoval som Ivov príhovor za najlepší nápad, nie kvôli tomu, že by naň nemal právo ako to toľkí prezentujú, ale preto aby im túto muníciu nedal. Išli sme do toho bez nároku na odmenu a mali sme sa s tým zmieriť. Ale nemôžem sa zmieriť s tým, keď dnes niekto Ivana okopáva a hovorí, že má byť v karanténe a Zuzana vyhrala napriek Progresívnemu Slovensku.

Najväčší odkaz týchto volieb je, že ľudia si cenia, keď je niekto voči ním otvorený. Rešpektujú to viac ako to, či zdieľa ich osobné hodnoty. Vďaka tomu vyhrala kandidátka, ktorá otvorene ocenila a vyzdvihla pozitíva svojho súpera počas kampane, ktorá neútočila ale konštruktívne diskutovala, aj vo chvíli, keď to jej oponentom nevyhovovalo a snažili sa ju stiahnuť k sebe, do hádok. Preto je mi veľmi ľúto, keď si opoziční „lídri“ nevedia vziať príklad a aspoň raz uznať aj konkurenta, poďakovať Ivanovi za to, že dal dokopy tak skvelý tím a hlavne, že priviedol Zuzanu do politiky a de facto jej tým otvoril dvere do paláca. Preto je mi ľúto, že sa včera báli informácií, ktoré majú tento týždeň prekopať politické spektrum a boli preto ochotní prekopávať realitu.

Zuzana nevyhrala vďaka PS, ale určite nie napriek nemu.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Račko

Som študent, obdivujem krásu filozofie, najmä jej najčistejšiu podobu v matematike. Nesnažím sa veci vedieť, ale chápať. Ako koníček študujem politológiu a štátotvorbu. Trápia ma problémy spoločnosti, a najmä to, že sa o nich odmieta diskusia. Nehľadám jednoduché, "zjavné", riešenia, ale snažím sa veci chápať v hlbšom zmysle.