2+2=5

Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila

George Orwell napísal v roku 1949 vynikajúci dystopický román. Román o tom, ako ľahko a rýchlo sa dajú ovládnuť masy.

Hlavnú úlohu však nemá „Veľký brat“, ani Strana. Román ukazuje cestu obyčajného muža, ktorým je Winston Smith. Winston nie je na prvý pohľad ničím výnimočný- túži iba poznať pravdu o minulosti a prítomnosti. Postupne sa ukazuje jeho charakter a spočiatku nenápadný muž ukazuje svoje silné vnútro, túžiace po pravde.

Winston nám ukazuje absurdity systému, v ktorom žije. Vďaka jeho normálnosti si uvedomujeme zvrátenosti, ktoré sa v príbehu nachádzajú. Autor geniálne zobrazil človeka, ktorý sa snaží odolávať systémovej mašinérii. Čitateľ prežíva s Winstonom každú situáciu a jeho slová sa mu vrývajú pod kožu. Myšlienky, ktoré má Winston, majú takú silu, že pri čítaní budete mať zimomriavky. A nie raz.

Kým si Winston uvedomuje, že to čo Strana predkladá, nie je pravda, dokáže bojovať. Winston si uvedomuje, že svet, v ktorom žije nie je dokonalý. Ani taký, aký ho opisuje Strana. Uvedomuje si, že nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá. Zároveň vie, že akékoľvek spochybnenie Strany ho môže zabiť. Snaží sa žiť medzi Stranou a jej pravdami a vlastnou túžbou po slobode a pravde.

„Skutočná moc, o ktorú bojujeme, nie je nad vecami, ale nad ľuďmi.“

Strana je vrcholom celého systému. Je najdesivejšou súčasťou románu, pretože jej pôsobenie je až príliš reálne. Strana ovláda celý Winstonov svet. Ich hlavným heslom je: Kto ovláda minulosť, ovláda prítomnosť. Kto ovláda prítomnosť, ovláda budúcnosť. Toto heslo vystihuje celé pôsobenie Strany. Strana vie, že keď sa ľudia stanú závislými na tom, čo im predloží, budú jej otrokmi. Ak strana povie, že nejaká udalosť sa nestala, ľudia musia túto skutočnosť prijať a najmä byť presvedčení o neomylnosti strany. Strana ovládala médiá, ktoré menili minulé udalosti tak, aby to vyhovovalo prítomnosti. Lži, kontrola médií a dezinformácie boli hlavným nástrojom Strany.

Nevedomosť je sila. Nielen selektivita predkladaných informácií, ale najmä postupné mazanie slov. Nový jazyk sa stáva nástrojom Strany, pretože slová, ktoré zahŕňa sú dôkladne vybrané stranou tak, aby nijakým spôsobom neohrozili jej moc. Ľudia časom nebudú poznať tie slová, ktoré strana neuzná za vhodné. Nebudú môcť slobodne  myslieť, pretože strana im zoberie prostriedky- slová.

Ďalšou dôležitou podmienkou pre získanie absolútnej moci je rozdelenie ľudí a šírenie nenávisti. Toto sa najčastejšie začalo už v rodinách, kde deti sledovali vlastných rodičov a nahlasovali Strane ich prehrešky. Mnohí rodičia boli „vaporizovaní“ práve vďaka deťom. Človek nemal istotu ani doma, pretože každý sledoval každého.

A nakoniec utrpenie. Poslušnosť nestačí. Aby Strana mala absolútnu moc nad ľuďmi, musí im spôsobiť bolesť a poníženie. Iba tak si môže byť istá, že človek nepodlieha vlastnej vôli. „Moc spočíva v tom, že sa ľudské vedomie roztrhá na kusy a zase zloží do nových tvarov.“

Koniec románu mi pripomína koniec knihy Prelet nad kukučím hniezdom. Keď neboli schopní Winstona presvedčiť o vlastnej pravde, museli mu zobrať tú jeho. Museli z neho spraviť prázdnu schránku bez myšlienok, presvedčenia a slobody. Po štyridsiatich rokoch Winston prišiel o vlastnú myseľ. To bolo cieľom Strany. Zobrať jednotlivcovi myseľ a nastoliť kolektívnu, systémovo ovládanú myseľ, do ktorej môže kedykoľvek zasiahnuť.

Na vyše dvesto stránkach sme sledovali geniálne napísaný príbeh muža, ktorý prechádza viacerými fázami. Najprv sa snaží spoznať pravdu, neskôr bojuje sám so sebou, so systémom a nakoniec vidíme zničeného človeka. Všetky tieto fázy boli opísané neskutočným spôsobom, pretože autor sa vyhral s každou vetou, Čitateľ sa zrazu ocitol v totalite, Winstonovi po boku. Hoci bol koniec tragický, vydýchnete si. Po prečítaní si uvedomíte, aká je sloboda krehká a vzácna.