Winnetou tu nebýva

Domorodá americká – indiánska filozofia ponúka veľmi zaujímavú alternatívu k tomu čím žijeme v súčasnosti a veľmi zaujímavé odpovede na otázky, ktoré si kladieme aj v súčasnosti. Prijmite pozvanie na spoznávanie úlomkov múdrosti zo života indiánov. Aby som zvýraznil samotný odkaz indiánov, jednotlivé myšlienky sú formované ako rozprávanie indiána…

Keď k nám prišla biela tvár, povedala nám, že musela ujsť pred zlými ľuďmi. A požiadala nás o kúsok zeme pre nový život. Biela tvár nebola početná, ľahko sme ju mohli vykoreniť. My sme ju však prijali, dovolili sme jej aby sa usadila medzi nami, dali sme jej kukuricu a mäso aby prežila a ona sa nám odplatila jedom (rumom). Biela tvár prežila len vďaka červenej…

Zodpovedný hospodár

Zem nám dal Veľký Duch a my ju nemôžeme predať, pretože nám nepatrí. Bola nám zverená, aby sme ju opatrovali a zveľaďovali tak, ako to robili naši predkovia a aby sme ju odovzdali ďalším generáciám. Červená tvár by nikdy nepovedala že pôda je jej vlastníctvom a že si s ňou môže robiť čo sa jej zachce. Jediný kto má právo nám ju odňať, je Veľký Duch.

Toto je náš domov. Narodili sme sa tu a prežili sme tu svoj život. Tu sú pochovaní naši predkovia a aj my pôjdeme za nimi. My indiáni sa domáhame práva žiť vo svojej zemi a v rovnakom duchu udeľujeme výsadu bielej tvári, aby žil vo svojej zemi…

Poznať prírodu

Veľký Duch nám umožnil študovať na univerzite prírody a to samé zaujímavé odbory: život a zákonitosti života v lese, v riekach a na horách a umožnil nám spoznávať svet rastlín a zvierat.

Niektorým červeným tváram sa dostalo vzdelania v školách bielej tváre. Keď sa k nám vrátili, neboli fyzicky pripravení pre život v prírode a nepoznali ako prežiť. Pre náš život je vzdelanie bielej tváre úplne vytrhnuté zo života a nepraktické…

Vedeli ste, že stromy sa medzi sebou rozprávajú? Aj k Vám by prehovorili, keby ste počúvali…

Žiť v súlade s prírodou

Žiť v meste znamená žiť umelý život. Mnohí ľudia z mesta nikdy nepocítili zem pod nohami, rastliny videli rásť iba v kvetináči a nikdy nevideli hviezdnu oblohu. Keď ľudia žijú ďaleko od prostredia ktoré stvoril Veľký Duch, ľahko zabudnú na jeho zákony. Keď srdce človeka stratí kontakt s prírodou, zatvrdne.

Náš život

Jeme potravu bieleho muža a sme z nej nevládni.

Nosíme odev bieleho muža a necítime sa v ňom dobre.

Kedysi sme sa chodili kúpať do rieky počas celého roka. Nosili sme len bedrovú zásteru. Ruky a nohy sme mali holé a predsa sme necítili chlad. Indián navyknutý na život vonku nepotreboval vreckovku. Bol prakticky imúnny voči nachladnutiu…

Keď sme sa začali obliekať ako biely muž, začali sme chorľavieť. Stačí že zafúka vietor a začneme kašlať… Verili sme, že človek nedýcha len nosom a pľúcami, ale celým telom. Preto sme sa tak bránili noseniu oblečenia bielej tváre. Náš pobyt v prírode, vystavenie slnku, vetru a dažďu bolo spôsobom, ako sýtiť telo a ducha…

V našom stane je vždy čisto, v zime teplo a v lete chládok. Náš príbytok sa dá ľahko presunúť. Žijeme tak, pretože pre zachovanie zdravia potrebujeme prúdenie čerstvého vzduchu, dostatok slnka a čerstvú vodu. Keby Veľký Duch chcel, aby sme žili inak, svet by nebol v pohybe. Všetko živé sa však hýbe…

Úcta k prírode a k jej zdrojom

Keď sme sa chystali zabiť zviera, zbierať úrodu, zoťať strom… Obrátili sme sa s prosbou na ducha tohto stvorenia. Požiadali sme ho, aby nám poslúžil a tým naplnil svoje poslanie. Prišli sme ho poprosiť, aby svojou obetou nám pomohol prežiť a aby sa na nás nehneval. Zároveň sme mu poďakovali, že nám poslúži. S úctou a s láskou sme robili všetky kroky a zodpovedne sme naložili s tým, čo nám bolo zverené…

Biela tvár svojou necitlivosťou k prírode znesvätila tvár Matky zeme. Biela tvár jej spôsobuje veľkú bolesť keď hľadá to, čo nazýva prírodnými zdrojmi…

Pre nás príroda nebola divoká. My sme si prírodu vážili, poznali sme jej zákonitosti a vedeli jej načúvať. Mali sme pred ňou rešpekt a vážili sme si ju. Nikdy by sme ju neoznačili za divokú. Poznali sme jej zákonitosti. Keď prišla biela tvár, všetko živé pred ňou začalo utekať a vtedy vzniklo označenie divoký západ…

Udržateľnosť života

Keď zabijeme zviera, spracujeme ho celé. Nič nevyjde nazmar. Keď vykopávame rastliny, zanecháme len jamky v pôde. Vypaľujeme trávu, ale nie stromy a aj to len kvôli kobylkám. Nerúbeme celé lesy, často si vystačíme len s konármi a so suchými stromami. Keď potrebujeme kamene, pozbierame to, čo je v prírode, neodstreľujeme skaly.

Biela tvár všetko ničí. Všetko čoho sa dotkla biela tvár prináša bolesť. Duch zeme ich za to nenávidí…

Zvieratá zabíjame kvôli obžive a zabijeme len toľko, koľko potrebujeme a zužitkujeme pritom celé zviera. Biela tvár nezabíja pre potrebu, ale pre samotný lov a pre potešenie zo zabíjania. Vždy bol dostatok zvierat pre našu obživu a ich počet sme nedokázali porátať. Potom prišla biela tvár a z mnohých čried ostali len kosti…

Naučili sme sa dokonale zužitkovať všetko, čo sme v prírode našli, ulovili alebo pozbierali.

Nedostatok úcty k prírode nakoniec povedie k nedostatku úcty k čomukoľvek…

Smrť je len prechodom

Keď niekto zomrie, neoplakávame ho ako niekoho, kto nám bol navždy odňatý, pretože vieme, že jeho duša žije medzi tými, ktorí ho predišli. Aj my sa za ním raz poberieme a veríme, že sa s ním stretneme.

Keď človek zomrie, duša sa vyberie na púť. A tak štyri dni putuje po prérií až nakoniec doputuje do zeme duchov, kde sa stretne s predkami. Všetci sa radujú, spievajú a tancujú. Bývajú v nádhernej krajine s množstvom čírych jazier, potokov, lesov a prérií s hojnosťou ovocia a zvery. Je tam hojnosť všetkého, po čom červená tvár túži a čo vie vychutnať. Pretože tak žila už na zemi…

Keď zomrie posledná červená tvár, vrátia sa sem duchovia tých, ktorí tu žili a stále milujú túto zem. Biela tvár tu nikdy nebude osamote. Nech na to nezabúda a správa sa láskavo k indiánom. Mŕtvi nie sú bezmocní, smrť je len prechod…

Smrť prináša otázku po zmysle života. A každý musí prežiť svoj život od začiatku do konca. Nikto iný to nemôže urobiť za neho. Ži svoj život tak, aby strach zo smrti nikdy nevstúpil do tvojho srdca…

Veľký Duch, náš Boh

Verili sme v jedného Boha – vo Veľkého Ducha.

Za všetko vďačíme Veľkému Duchu. On zariadil aby sme všetkého mali dostatok. Zariadil to tak, pretože nás miloval…

Veľký Duch je našim otcom a zem našou matkou. To čo vložíme do zeme, sa nám vráti. Zem nás živí.

Dielo Veľkého Ducha sme nachádzali vo všetkom a všetko nás privádzalo späť k Veľkému Duchu. Verili sme vo Veľkého Ducha, vnímali sme ho ako všetko prenikajúcu životodarnú silu, ako láskavého ducha.

V živote indiána bola len jedna povinnosť – každý deň sa modliť k Veľkému Duchu. Modlitba bola pritom dôležitejšia, ako potrava. Každý sám sa mal modliť k Veľkému Duchu a všetko okolo neho ho privádzalo pred Veľkého Ducha. Indián nepotreboval zasvätiť jeden deň Veľkému Duchovi, pretože celý čas sa učil prežívať v jeho blízkosti.

Keď vidíme ako sa strieda deň a noc, ako sa striedajú ročné obdobia, ako rastú rastliny a dozrieva ovocie… kolobeh života v prírode… nachádzame v tom stopy Veľkého Ducha…

Slnečný tanec bol našim rituálom, našim spôsobom ako vzdať úctu Veľkému Duchu…

Veľký Duch nám dal všetko, čo pre život potrebujeme. A sme s ním spokojný. Nepotrebujeme bielu tvár a jej dary. Nech sa biela tvár vráti do svojej krajiny…

Prieniky s kresťanstvom

Indiáni verili vo Veľkého Ducha a táto ich predstava bola blízka k predstave Boha ako otca a stvoriteľa. Dokonca žili podľa pravidiel, ktoré boli blízke k princípom Desatora…

Keď Boh stvoril ľudí, želal si, aby sa o ňu dobre starali…

Verili sme, že Veľký Duch stvoril svet na etapy a na konci oddychoval. Verili sme, že sme jeho deti (synovia) a to nás napĺňalo radosťou a sebavedomím…

Ak biela tvár zabila Syna Božieho, je to jej problém. Nás nech do toho nezaťahuje. Za ten zločin si zodpovie ona sama…

Nekonečný kruh

V živote indiánov často rezonuje kruh. Kruh je symbolom plnosti.

Všetko čo zem robí, odohráva sa v kruhu. Nebo je guľaté, aj zem je guľatá. Guľaté sú aj hviezdy. Keď vietor dosiahne silu, vytvorí vír. Vtáky si stavajú guľaté hniezda, Slnko sa pohybuje v kruhu. Ročné obdobia sa pohybujú v kruhu. A aj ľudský život tvorí kruh…

Kruh je symbolom toho, že všetko so všetkým súvisí. Všetko je dielom Veľkého Ducha, ktorý vo všetkom prebýva. Indiáni vnímali seba ako súčasť tohto kruhu a preto k všetkému ostatnému (čo je tiež súčasťou kruhu)  pristupovali s úctou.

Vnímať seba ako súčasť kruhu. Kruh ako spoločenstvo, ako celé stvorenstvo. Často uprostred kruhu znázorňovali strom. A to sa prekrýva so symbolom stromu života…

Ako na sebe pracovať

Snažím sa byť silný nie preto, aby som porazil svojho brata, ale svojho najväčšieho nepriateľa – seba…

Máš v sebe prirodzené schopnosti a vôľu. Nauč sa ich používať a usmerni svoju vôľu, aby ona slúžila tebe. Vtedy sa staneš veľkým.

Dobro a zlo nemôžu prebývať spolu v jednom srdci, preto si musíš vybrať. Počas hnevu je tvoja vôľa ovplyvnená zlom. Vtedy sa staneš nebezpečný aj voči sebe. A preto nekonaj v hneve…

Pochopenie seba je túžbou, ovládanie kľúčom, sebadisciplína cestou a sebauplatnenie cieľom k dobrému životu. Tvoje oči sú zrkadlom duše.

Existujú štyri cesty, po ktorých sa môžeš vydať. Prvá je tá, ktorú si vyberieš bez premýšľania. Tá nie je správna. Premýšľaj nad tým. To je tá druhá cesta. Ak si to znovu premyslíš a postojíš na mieste, to je tretia cesta. A až potom dospeješ k riešeniu – k štvrtej ceste…

Neboj sa plakať. Plač oslobodí tvoju dušu od smutných myšlienok. Negatívne myšlienky sú pritom starými návykmi, ktoré ničia korene duše.

Maj v úcte všetkých ľudí, ale pred nikým sa neplaz. Klebetiť je ako hrať dámu so zlým duchom. Tu a tam síce vyhráš, ale aj tak sa ti to nakoniec vráti (a prehráš na celej čiare). Nesúď svojho suseda skôr, než dva mesiace prežiješ v jeho mokasínach…

Človek ktorý zachováva svoje ja, ostáva pokorný. Žiadna kríza ním neotrasie. Maj trpezlivosť, niektoré veci potrebujú čas…

Mali by sme túžiť po tom, čo je prirodzené…

Vezmi si príklad z vlka. Aj keď ho prekvapíš a dá sa na útek, v určitom okamihu sa zastaví a obzrie sa, aby sa presvedčil o situácií, skôr než sa definitívne dá na útek…

Rodina ako základ

Je povinnosťou muža urobiť oheň a povinnosťou ženy ho udržať…

So ženami je spojené zvláštne kúzlo a posvätnosť. Sú nositeľkami života.

Rodina bola u indiánov stredom siete vzťahov. Bola ekonomickou a spoločenskou jednotkou. Všetci navzájom sa potrebovali a na sebe záviseli. A všetko bolo spoločné. Keď sa do dediny donieslo jedlo, muselo byť spravodlivo rozdelené. Nikto nesmel ostať hladný…

Veľký duch a dobro

Kto je prítomný keď sa deje krivda a nezasiahne, je rovnako vinný ako ten, kto krivdu spôsobil…

Ak sme aj mali spory, pomerne rýchlo sme ich vyriešili bez veľkého krviprelievania. Všetko sa zmenilo, keď k nám prišla biela tvár…

Prečo by sme sa mali vyhýbať zlu zo strachu pred trestom a konať zo strachu dobro? Ak to v čo veríme je dobro a túžime po dobre. Veľký Duch nás vedie k dobru. Inej motivácie niet…

Ticho sýti ducha

Pre nás neexistuje samota. Existuje totiž svet viditeľný a neviditeľný. Tieto svety sa prelínajú. Svet je plný života. A Veľký Duch je sprievodcom na ceste životom. Rád poradí, ale zároveň ponechá priestor na realizáciu.

K Veľkému duchu sme sa primárne prihovárali, keď sme boli sami. Verili sme, že vtedy je ľahšie s ním nadviazať rozhovor…

Milujeme ticho, keď vďaka vetru šúští lístie na stromoch. Ticho je znakom dokonalej rovnováhy. Je to rovnováha tela, duše a ducha. Ovocím ducha sú sebaovládanie, odvaha, vytrvalosť, trpezlivosť, dôstojnosť a úcta…

Vyhýbali sme sa rýchlemu životu, aby sme nežili rýchlejšie ako náš duch. Naplno prežívať okamih v súlade sám so sebou.

Fajka bola viditeľným znakom spojenie medzi človekom a Veľkým Duchom. A tak sa fajčila pri všetkých dôležitých okamihoch. Bola znakom pokoja, prinášala mier, bola modlitbou, znakom prítomnosti Boha, vyznaním viery v neho, znakom požehnania a súčasťou rituálu.

Pohľad na bielu tvár

Biela tvár trpí láskou k vlastneniu.

Biela tvár má tak veľa zákonov, pretože ich nedodržuje…

Biela tvár vytvorila pravidlá, ktoré bohatí môžu porušovať, ale chudobní musia dodržiavať…

Indián ktorý by sa správal ako biely muž, by bol z indiánskej komunity vyobcovaný… Pred príchodom bielej tváre sme nemali pojmy (slová) pre rúhanie…

Vyhlásili ste nám vojnu pretože sme vlastnili to, po čom ste tužili. A pritom, túžili sme potom, aby sme boli jedným národom a aby aj biela tvár bola jedným telom a dušou a aby sme spolu žili v úcte a v láske…

Biela tvár nepochopila indiánov, pretože neporozumela krajine a Veľkému Duchu. Správala sa, akoby nebola súčasťou, nebola spojená s touto krajinou…

Vláda k nám poslala tých, čo sami seba považujú za mužov. Avšak chýba im česť…

Uverili sme klamstvám a lichoteniu a nedokázali sme odolať whisky…

.

Keď sem prišla biela tvár, chytila nás za kolená a nazvala nás otcom. My sme ju zobrali za ruku a nazvali bratom. Neskôr nás biela tvár prerástla. Teraz my jej siahame po kolená a túžime ju nazvať otcom…

K skúmaniu životnej filozofie a múdrosti indiánov má priviedlo skúmanie dejín severnej Ameriky a túžba spoznať dušu národa, ktorý žije na tomto území. Napriek tomu že indiáni tvoria len zlomok populácie, vtlačili nezmazateľnú stopu do ľudských dejín. Ale čo je dôležitejšie, ich odkaz je nesmierne aktuálny aj dnes, má potenciál prispieť k väčšej humanizacii súčasného sveta.

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www.wall.alphacoders.com

Tri zamyslenia na záver

Americký prezident sa rozhodol prísť na návštevu k najstaršiemu indiánovi v rezervácií.

Po úvodných zdvorilostiach sa ho spýtal: na čo by sme si pri spravovaní krajiny mali dať pozor?

Indián sa zamyslí a hovorí: mali by ste si dobre premyslieť imigračnú politiku. My sme to kedysi podcenili…

Medzi indiánmi sa hovorí, že najhorší objav v dejinách urobil indián, ktorý objavil Krištofa Kolumbusa…

Hovorí sa tiež o novinárovi, ktorý zašiel za náčelníkom a položil mu otázku: keď tak pozorujete život bielej tváre a porovnáte to so životom červenej tváre, čo nám môžete poradiť?

Náčelník sa zamyslí a hovorí: keď prišla biela tvár, indiánom patrila zem. Neboli tu žiadne dane a dlhy. Všetkého bolo dostatok. Nikto nehladoval. Muži chodili na lov a ženy pripravili jedlo. Šaman liečil zadarmo. Večer sa pri ohni spievalo a tancovalo. Potom sa náčelník trpko usmial a povedal: biela tvár bola naivná ak si myslela, že sa to dá ešte vylepšiť…