Denník N

Život a smrť v rukách starostov a primátorov

Tento týždeň som sa už druhýkrát (v rámci školy) zúčastnil cvičenia v simulačnom centre Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, ktoré ponúka výcvik (nielen) pre starostov a primátorov pre prípad mimoriadnych udalostí – v ich obci, či v ich meste. Ide najmä o nácvik činnosti krízového štábu (spojenie, riešenie úloh, reakcia na „komplikátorov“, reakcia na novinárov a podobne). Predmetom nášho cvičenia v auguste 2018, i v apríli 2019, bola naozaj ťažká situácia so zosuvom pôdy do vodnej nádrže a jej následné pretrhnutie, skomplikované únikom amoniaku, panikou, požiarom celulózky, anglickými turistami, počtom techniky a podobne. Mali sme na to 15 minút, aby sme svoju prácu vykonali čo najlepšie, kým sa priehrada pretrhne. Prvýkrát, keď som bol v krízovom štábe, vo fiktívnej funkcii prednostu, tak nám zomreli všetci obyvatelia. (Chvalabohu, že len fiktívne…) Druhýkrát sme už približne polovicu obyvateľov zachránili.

Je naozaj veľmi ťažké urobiť dobré rozhodnutie, v extrémnej časovej tiesni. Zmyslom môjho príspevku je ale fakt, že keď nám (ako odborne spôsobilým osobám na úseku civilnej ochrany obyvateľstva) „zomrela“ skoro polovica obyvateľstva, ako by dopadlo cvičenie, ak by si ho vyskúšali starostovia obcí a primátori miest, ktorí o „krízovom manažmente“ nevedia skoro nič (alebo vôbec nič)? Aké by boli následky, ak by sa takáto situácia naozaj vyskytla na Slovensku? Asi nemusím ani odpovedať, že následky by boli naozaj veľmi zlé. A práve preto ma mrzí, že sa o tom príliš nehovorí. Nerieši sa to. Nie je politická vôľa. Kým sa nestane niečo podobné, ako sa stalo v Maďarsku – v roku 2011.

PRIMÁTOR ROZHODUJE, ČI BUDETE ŽIŤ, ALEBO ZOMRIETE.

Je to síce expresívne vyjadrené, ale v podstate je to tak. Každé 4 roky býva po komunálnych voľbách zvolený nový starosta, nový primátor, ktorý sa musí „učiť“, ako postupovať v prípade mimoriadnej udalosti. Prebieha to formou školení – ale povedzme si pravdu – je skôr výnimkou, že by si z tých školení starostovia obcí a primátori miest niečo odniesli. Jeden deň prednášok je na smiech. Prednáška z nikoho odborníka, ani dobrého „krízového manažéra“ neurobí. (A je otázne, či vôbec štatutárni zástupcovia miest a obcí počúvajú, a ak počúvajú, či vôbec chápu terminológii.) Problémom je, že starostovia a primátori zväčša nevedia čo majú robiť v prípade mimoriadnych udalostí. Nikdy to neštudovali. Nikdy to necvičili. Boli zvolení a zrazu sú  v pozícii predsedov krízových štábov.

ČO S TÝM?

O tom, ako to zmeniť na celoštátnej úrovni by som mohol po svojich skúsenostiach napísať knihu. Ale čo so súčasným stavom? Nechcem tvrdiť, že by mali každoročne aktualizovať plán ochrany obyvateľstva (čo by obce mali a nerobia), alebo ich zaťažovať ďalšími dokumentáciami. Jedným z reálnych riešení je, aby obec, či mesto, absolvovala cvičenie v simulačnom centre v Liptovskom Mikuláši, či v Centre výcviku na Lešti. Podľa mojich – dosť aktuálnych – informácií, takúto formu cvičenia využíva každoročne len primátor Veľkého Krtíša, ktorý berie na takéto cvičenie svojich zamestnancov, bez toho, aby dopredu o tom vedeli. Zo všetkých 2933 obcí na Slovensku sa na veliteľsko – štábnom cvičení zúčastňuje len jedna jediná! A finančné náklady na takéto komplexné cvičenie sú smiešne – približne 400 € pre obecný/mestský rozpočet. Skutočne smiešne náklady. Najmä, ak zoberieme v úvahu, že prípravy na cvičenie trvajú viac ako pol roka a vykonáva ich 10 odborníkov, ktorí vytvárajú a programujú 3D mapu obce/mesta. Pripravujú i ďalšiu techniku, či uskutočňujú ďalšie odborné činnosti…

 

A ČO TURZOVKA?

Viete si predstaviť výbuch čerpacej stanice v Turzovke, kde sa hneď vedľa nej nachádza sklad dreva? Alebo haváriu cisterny s únikom nebezpečných látok medzi kruhovým objazdom a mostom do Hlineného? (Tam ma len zaujíma, kadiaľ by sme evakuovali deti z materskej škôlky…) A práve pre lepšiu prípravu na tieto situácie dúfam, že sa mi raz podarí dostať Turzovku do simulačného centra v Liptovskom Mikuláši. Hovoríte si, že som príliš úzkostlivý a takéto udalosti sú v Turzovke, či v iných obciach nereálne a málo pravdepodobné? Nuž, to si hovorili aj v Taliansku, v meste Longarone, predtým, ako tam v októbri 1963, v dôsledku mimoriadnej udalosti, zahynulo viac ako 1 900 obyvateľov… Príkladov po celej Európe je naozaj veľké množstvo. A verím, že nikto si nepraje, aby tým ďalším príkladom – bolo jeho mesto, či obec.

 

Ondrej Blažek

  • autor je odborne spôsobilá osoba na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, podľa § 18a, zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, v znení neskorších predpisov.

Teraz najčítanejšie